Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Berlín schválil nový plán civilnej obrany po vzore Ukrajiny

Nemecká vláda schválila nový plán civilnej obrany, ktorý sa zameriava na využitie bežných verejných priestorov ako úkrytov namiesto tradičných bunkrov z čias studenej vojny. Ako potenciálne bezpečné miesta majú slúžiť podzemné parkoviská, tunely či stanice metra.

Diskusia o civilnej obrane v Európe sa zintenzívnila po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022. Nemecko odvtedy výrazne zvýšilo výdavky na obranu a časť nového plánu bude financovaná zo špeciálneho fondu vyňatého z pravidiel pre verejný dlh.

Podľa vládnych údajov má Nemecko v súčasnosti 579 úkrytov pre približne 480-tisíc ľudí, pričom mnohé z nich sa nevyužívajú od obdobia studenej vojny. Vláda plánuje investovať desať miliárd eur do posilnenia civilnej ochrany. Peniaze majú smerovať na nákup viac než tisícky špeciálnych vozidiel, ochranných oblekov a modernizáciu systému hromadného varovania.

Ministerstvo vnútra chce zároveň vytvoriť centrálnu riadiacu jednotku na koordináciu spolupráce medzi verejnými inštitúciami.

Minister vnútra Alexander Dobrindt označil starý model civilnej obrany za nevyhovujúci dnešnej bezpečnostnej situácii. Minister obrany Boris Pistorius uviedol, že nový systém vychádza zo skúseností z Ukrajiny, kde aplikácie upozorňujú civilistov na útoky a vyzývajú ich na vyhľadanie úkrytu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Britský diplomat vo Washingtone náhle skončil vo funkcii

James Roscoe, druhý najvyššie postavený britský diplomat vo Washingtone, nečakane opustil svoj post bez verejného vysvetlenia. Britské ministerstvo zahraničných vecí vydalo len stručné vyhlásenie: „James Roscoe opustil svoju funkciu.“

Podľa denníka Times čelil otázkam v súvislosti s únikom informácií z tajného bezpečnostného rokovania o americkej žiadosti využiť britské vojenské základne na začiatku vojny s Iránom.

Roscoeho odchod je ďalším problémom v britsko-amerických vzťahoch. Predchádzajúci veľvyslanec Peter Mandelson prišiel o funkciu po odhaleniach o jeho kontaktoch s Jeffreym Epsteinom. Jeho nástupca Christian Turner sa zase dostal pod tlak po uniknutých výrokoch, v ktorých spochybnil „špeciálny vzťah“ medzi Britániou a USA.

Odchod diplomata prichádza aj v čase verejných sporov medzi Donaldom Trumpom a britským premiérom Keirom Starmerom o vojnu s Iránom. Roscoe pôsobil vo Washingtone od roku 2022 a predtým pracoval aj pre kráľovnú Alžbetu II.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Energopomoc prehodnotili, domácnosti dostanú nové poukážky

Ministerstvo hospodárstva ukončilo proces priebežného prehodnocovania nároku na adresnú energopomoc. Rezort deklaroval, že pomoc bude pokračovať bez zmien pre domácnosti, ktoré na ňu majú nárok aj naďalej. Zároveň identifikovali aj domácnosti, ktorým nárok vznikol dodatočne.

Dodávateľom elektriny a plynu už začiatkom mája odovzdali aktualizované údaje na ďalšie spracovanie. Domácnosti si môžu svoj nárok overiť na portáli energopomoc.sk. Súčasne pokračuje distribúcia energopoukážok pre domácnosti využívajúce centrálne zásobovanie teplom a teplou vodou.

Po finálnej kontrole ministerstvo odovzdá údaje Slovenskej pošte, ktorá zabezpečí generovanie a rozosielanie poukážok.

Rezort zdôraznil, že podmienky adresnej energopomoci sa nemenia. Zachované zostávajú výška pomoci, spôsob posudzovania nároku aj mechanizmus poskytovania podpory.

Aktuálne distribuované energopoukážky sa vzťahujú na obdobie od apríla do augusta 2026, teda na päť mesiacov. Ich vyššia nominálna hodnota podľa ministerstva súvisí len s dlhším obdobím poskytovania pomoci.

Domácnostiam, ktorým pre neúplné alebo nesprávne údaje nebola poukážka doručená v prvom kole, bude vystavená dodatočne aj za obdobie január až marec 2026. Rezort zároveň upozornil, že pri doručovaní je potrebné mať riadne označenú poštovú schránku. Platnosť energopoukážok zostáva 45 dní.

(max)

Minúta  |  

WHO varuje, že obetí eboly bude pribúdať

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) upozornila, že počet prípadov eboly v Konžskej demokratickej republike bude pravdepodobne ďalej rásť. WHO eviduje 600 podozrivých prípadov a 139 podozrivých úmrtí, pričom potvrdených je zatiaľ 51 nákaz v Kongu a dve v susednej Ugande.

Šéf WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus uviedol, že epidémia druhu Bundibugyo sa pravdepodobne začala už pred niekoľkými mesiacmi. Organizácia cez víkend vyhlásila medzinárodnú zdravotnú pohotovosť, nejde však podľa nej o pandémiu.

Najviac zasiahnuté sú provincie Ituri a Severné Kivu na východe krajiny. Medzi obeťami sú aj zdravotníci. Prvý známy prípad sa týkal zdravotnej sestry, ktorá zomrela koncom apríla.

WHO upozorňuje, že proti vírusu Bundibugyo neexistuje schválená vakcína ani cielená liečba. Situáciu komplikuje aj dlhoročný konflikt na východe Konga a podobnosť prvých príznakov s maláriou či týfusom.

(bbc, bak)

Minúta  |  

Pellegrini po stretnutí so Schulzom: Únia musí byť akcieschopnejšia

Prezident Peter Pellegrini sa v Prezidentskom paláci stretol s bývalým predsedom Európskeho parlamentu a riaditeľom Nadácie Friedrich-Ebert-Stiftung Martinom Schulzom. Hlavnými témami rokovania boli fungovanie Európskej únie, spolupráca Slovenska s Nemeckom a bezpečnostná situácia v Európe.

Hlava štátu zdôraznila potrebu otvoreného a úprimného dialógu Slovenska s európskymi partnermi o kľúčových otázkach EÚ. Zároveň uviedla, že Slovensko chce zostať stabilným a zodpovedným partnerom v rámci Európskej únie aj NATO.

V debate o budúcnosti EÚ sa podľa prezidentskej kancelárie obaja zhodli, že Únia musí byť akcieschopnejšia a flexibilnejšia. Pellegrini upozornil, že menšie členské štáty potrebujú dôveru a spravodlivé garancie a reformy nesmú vytvárať rozdiely medzi veľkými a menšími krajinami.

Témou bola aj spolupráca Slovenska a Nemecka. Prezident označil Nemecko za kľúčového hospodárskeho aj politického partnera Slovenska a deklaroval záujem zachovať stabilné a predvídateľné prostredie pre zahraničné investície vrátane nemeckých firiem.

Pellegrini a Schulz sa venovali i vojne na Ukrajine, ktorú označili za najvýznamnejšiu bezpečnostnú otázku pre Európu. Prezident podotkol, že Slovensko sa pri pomoci Ukrajine sústreďuje najmä na humanitárnu pomoc, obnovu krajiny, energetické zabezpečenie a budovanie dlhodobej bezpečnostnej architektúry v Európe.

(tasr, max)

Minúta  |  

Česi nedopustia ďalšie obchodné sankcie EÚ voči Izraelu

Česká republika nedovolí, aby Európska únia uvalila na Izrael ďalšie obchodné sankcie, a to ani v prípade, že by bola jediným členským štátom EÚ, ktorý by akékoľvek opatrenia blokoval.

Uviedol to v stredu český minister zahraničných vecí Petr Macinka po stretnutí s izraelským ministrom zahraničných vecí Gideonom Saarom.

Macinka zároveň vyhlásil, že Praha nepripustí ani zmrazenie alebo pozastavenie asociačnej dohody medzi EÚ a Izraelom. „Pozícia ČR voči Izraelu je v tejto chvíli taká, že my už nepripustíme žiadne obchodné sankcie, aj keď by sme to mali blokovať ako jediní,“ povedal. Dodal, že si nevie predstaviť nič, čo by mohlo Česko prinútiť zmeniť postoj.

Šéf českej diplomacie kritizoval opakované snahy časti členských štátov EÚ presadzovať nové sankcie voči Izraelu. Pripomenul aj nedávnu politickú dohodu ministrov zahraničných vecí EÚ o sankciách proti izraelským osadníkom na Západnom brehu Jordánu.

Saar označil niektoré európske vlády za nepriateľské voči Izraelu a ocenil postoj Prahy ako jednej z krajín, ktoré podľa neho bránia radikalizácii postoja Európskej únie.

(reuters, tasr, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.