Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V USA pribúdajú ľudia, ktorí vidia silnejší vplyv náboženstva

Z prieskumu Pew Research Center vyplýva, že čoraz viac Američanov vníma rastúci vplyv náboženstva vo verejnom živote. Takýto názor zastáva 37 percent respondentov, čo je najvyšší podiel od roku 2002 a výrazný nárast oproti minulému roku.

Úlohu náboženstva v spoločnosti hodnotí pozitívne 55 percent Američanov. Negatívny pohľad na náboženstvo má 22 percent opýtaných.

Výrazné rozdiely ukázal prieskum medzi podporovateľmi republikánov a demokratov. Pozitívny vplyv náboženstva vidí 75 percent republikánov, no len 38 percent demokratov.

Za vyhlásenie kresťanstva za oficiálne štátne náboženstvo sa vyslovilo 17 percent respondentov.

Väčšina Američanov však naďalej podporuje oddelenie cirkvi od štátu. Takmer 80 percent respondentov odmieta, aby cirkvi podporovali kandidátov vo voľbách, a dve tretiny si myslia, že náboženské inštitúcie by sa mali držať mimo politiky. Podpora uvoľnenia oddelenia cirkvi a štátu od roku 2021 klesla.

Prieskum ukázal aj rastúcu známosť pojmu „kresťanský nacionalizmus“. Viac než polovica respondentov uviedla, že o tomto pojme už počula, pričom negatívne ho hodnotí 31 percent Američanov.

Prieskum uskutočnili medzi 6. a 12. aprílom na vzorke približne 3 600 dospelých obyvateľov USA.

(max)

Minúta  |  

Paríž vyšetruje podozrenie zo zahraničného zasahovania do volieb

Francúzske úrady vyšetrujú podozrenie zo zahraničného zasahovania pred marcovými komunálnymi voľbami, ktoré malo byť zamerané proti kandidátom ľavicovej strany Nepoddajné Francúzsko (LFI). Oznámil to minister vnútra Laurent Nuñez, ktorý prípad označil za „mimoriadne závažný“.

Vyšetrovanie sa týka kampane, o ktorej agentúra Reuters minulý týždeň informovala, že mohla byť aspoň čiastočne organizovaná izraelskou spoločnosťou BlackCore. Kampaň mala zasiahnuť najmenej troch kandidátov LFI na starostov a zahŕňala falošné webové stránky, účty na sociálnych sieťach a digitálne reklamy obsahujúce tvrdenia o údajnom kriminálnom správaní kandidátov.

Minister Nuñez zároveň prisľúbil zverejnenie kompletnej správy volebných bezpečnostných orgánov o tejto operácii. Reagoval tak aj na informácie satirického a investigatívneho denníka Le Canard Enchaine, podľa ktorého existovala snaha správu utajiť.

Reuters uviedol, že sa mu nepodarilo nezávisle potvrdiť, kto stojí za spoločnosťou BlackCore, ani overiť jej sídlo. Firma sa podľa agentúry nenachádza v izraelských obchodných registroch.

Spoločnosť BlackCore nereagovala na opakované otázky zaslané cez jej webovú stránku a profil na LinkedIne. Obe stránky boli následne odstránené.

(reuters, max)

Minúta  |  

USA obžalovali kubánskeho exprezidenta

Bývalého kubánskeho prezidenta Raúla Castra v Spojených štátoch obžalovali, potvrdil predstaviteľ administratívy prezidenta Donalda Trumpa. Ide o ďalšie zhoršenie vzťahov medzi Washingtonom a Havanou v čase, keď USA zvyšujú tlak na komunistickú vládu na Kube.

Kubánske ministerstvo zahraničných vecí sa k informáciám bezprostredne nevyjadrilo. Trumpova administratíva zároveň zopakovala tvrdý postoj voči Havane. Prezident Donald Trump vyhlásil, že Spojené štáty nebudú tolerovať „darebácky štát“, ktorý podporuje nepriateľské vojenské a spravodajské operácie v blízkosti amerického územia.

Podľa zdrojov Reuters sa obvinenia proti 94-ročnému Castrovi pravdepodobne týkajú incidentu z roku 1996, pri ktorom kubánske stíhačky zostrelili lietadlá skupiny kubánskych exulantov. Americké ministerstvo spravodlivosti avizovalo v Miami podujatie venované obetiam tohto incidentu.

Vzťahy medzi USA a Kubou zostávajú napäté od kubánskej revolúcie v roku 1959. Po období čiastočného uvoľnenia počas vlády Baracka Obamu Trump opäť sprísnil sankcie voči ostrovu, čo podľa Havany prispelo k hospodárskej a energetickej kríze.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio zároveň ponúkol Kube pomoc vo výške 100 miliónov dolárov. Kubánsky minister zahraničných vecí Bruno Rodríguez označil Rubiove vyjadrenia za cynické, pomoc však Havana priamo neodmietla.

(reuters, max)

Minúta  |  

Viacnásobné úväzky lekárov nie sú podľa rezortu automaticky problém

Súbeh viacerých pracovných úväzkov lekárov nie je podľa ministerstva zdravotníctva automaticky problémom, pokiaľ neovplyvňuje kvalitu a dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Rezort to uviedol v reakcii na analýzu Najvyššieho kontrolného úradu, ktorá upozornila na rozsah viacnásobných úväzkov lekárov na Slovensku.

Ministerstvo pripomenulo, že zdravotníci pracujúci pre viacerých zamestnávateľov musia mať súhlas štatutára nemocnice. Podľa rezortu je povinnosťou lekára informovať vedenie nemocnice o všetkých pracovných vzťahoch, aby ich zariadenie mohlo zohľadniť pri organizácii práce.

„V tomto má vrcholový manažment štátnych nemocníc plnú podporu ministerstva zdravotníctva, napríklad aj pri zavádzaní plne elektronickej evidencie dochádzky,“ dodal rezort.

Analýza kontrolórov ukázala, že v roku 2024 pracovalo pre viac ako jedného zamestnávateľa takmer 42 percent lekárov. Štyri percentá lekárov mali príjmy od štyroch a viac subjektov. Priemerne lekári poberali príjem od 1,7 zamestnávateľa. Kontrolný úrad upozornil, že systém nie je nastavený optimálne a vyžaduje ďalšie riešenia.

Lekárske odborové združenie tieto závery privítalo a vyzvalo na systémové opatrenia. Navrhuje napríklad zavedenie štatútu univerzitného zamestnanca pre vyučujúcich lekárov, zverejňovanie abnormálnych viacnásobných úväzkov či povinný elektronický systém dochádzky.

(tasr, max)

Minúta  |  

Berlín schválil nový plán civilnej obrany po vzore Ukrajiny

Nemecká vláda schválila nový plán civilnej obrany, ktorý sa zameriava na využitie bežných verejných priestorov ako úkrytov namiesto tradičných bunkrov z čias studenej vojny. Ako potenciálne bezpečné miesta majú slúžiť podzemné parkoviská, tunely či stanice metra.

Diskusia o civilnej obrane v Európe sa zintenzívnila po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022. Nemecko odvtedy výrazne zvýšilo výdavky na obranu a časť nového plánu bude financovaná zo špeciálneho fondu vyňatého z pravidiel pre verejný dlh.

Podľa vládnych údajov má Nemecko v súčasnosti 579 úkrytov pre približne 480-tisíc ľudí, pričom mnohé z nich sa nevyužívajú od obdobia studenej vojny. Vláda plánuje investovať desať miliárd eur do posilnenia civilnej ochrany. Peniaze majú smerovať na nákup viac než tisícky špeciálnych vozidiel, ochranných oblekov a modernizáciu systému hromadného varovania.

Ministerstvo vnútra chce zároveň vytvoriť centrálnu riadiacu jednotku na koordináciu spolupráce medzi verejnými inštitúciami.

Minister vnútra Alexander Dobrindt označil starý model civilnej obrany za nevyhovujúci dnešnej bezpečnostnej situácii. Minister obrany Boris Pistorius uviedol, že nový systém vychádza zo skúseností z Ukrajiny, kde aplikácie upozorňujú civilistov na útoky a vyzývajú ich na vyhľadanie úkrytu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Britský diplomat vo Washingtone náhle skončil vo funkcii

James Roscoe, druhý najvyššie postavený britský diplomat vo Washingtone, nečakane opustil svoj post bez verejného vysvetlenia. Britské ministerstvo zahraničných vecí vydalo len stručné vyhlásenie: „James Roscoe opustil svoju funkciu.“

Podľa denníka Times čelil otázkam v súvislosti s únikom informácií z tajného bezpečnostného rokovania o americkej žiadosti využiť britské vojenské základne na začiatku vojny s Iránom.

Roscoeho odchod je ďalším problémom v britsko-amerických vzťahoch. Predchádzajúci veľvyslanec Peter Mandelson prišiel o funkciu po odhaleniach o jeho kontaktoch s Jeffreym Epsteinom. Jeho nástupca Christian Turner sa zase dostal pod tlak po uniknutých výrokoch, v ktorých spochybnil „špeciálny vzťah“ medzi Britániou a USA.

Odchod diplomata prichádza aj v čase verejných sporov medzi Donaldom Trumpom a britským premiérom Keirom Starmerom o vojnu s Iránom. Roscoe pôsobil vo Washingtone od roku 2022 a predtým pracoval aj pre kráľovnú Alžbetu II.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.