Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Exdôstojník rakúskych tajných služieb je vinný zo špionáže pre Rusov

Rakúsky súd v stredu uznal bývalého dôstojníka tajných služieb Egista Otta vinným zo špionáže. Obvinený bol z pomoci Rusku pri prenasledovaní jeho odporcov a predaja štátnych notebookov a telefónov na príkaz podozrivého moskovského agenta Jana Marsaleka.

Okrem špionáže v prospech Ruska, za ktorú hrozí maximálny trest odňatia slobody na päť rokov, ho súd uznal vinným z trestných činov zneužitia právomoci, úplatkárstva, podvodu s priťažujúcimi okolnosťami a porušenia dôvery. Súd mu udelil trest štyri roky a jeden mesiac odňatia slobody.

Ott sa vyhlásil za nevinného a od začiatku súdneho procesu v januári trvá na svojej nevine.

Jeho prípad je najväčším prípadom špionáže v Rakúsku od roku 2020, keď plukovníka vo výslužbe odsúdili za desaťročia špionáže pre Moskvu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Budapešť o verdikte Ústavného súdu SR: Je to míľnik pre Maďarov

Maďarský minister pre spoločenské vzťahy a kultúru Zoltán Tarr označil rozhodnutie Ústavného súdu SR v prípade dedičstva pozemku maďarským občanom Miklósom Bositsom za „míľnik“ pre práva etnických Maďarov na Slovensku.

Tarr na sociálnej sieti napísal, že Slovensko sa pokúsilo skonfiškovať majetok rodiny Bositsovcov na základe „protimaďarského dekrétu z roku 1945“. Rozhodnutie súdu podľa neho môže rodine umožniť slobodne uplatňovať vlastnícke práva, zároveň však tvrdí, že nerieši tisíce podobných prípadov. Kritizoval aj to, že súd sa nevyjadril k otázke konfiškácie majetku na základe maďarskej národnosti pôvodných vlastníkov.

Maďarský minister ocenil činnosť strany Maďarská aliancia a právnikov, ktorí podľa neho dokumentovali prípady údajného konfiškovania pozemkov dedičov maďarských a nemeckých rodín od roku 1991.

Slovenské ministerstvo zahraničných vecí reagovalo, že rozhodnutia slovenských súdov vychádzajú z platného právneho poriadku a rešpektovania princípov právneho štátu. Zdôraznilo, že Európsky súd pre ľudské práva ani Ústavný súd SR nespochybnili existenciu povojnového právneho rámca.

Rezort zároveň odmietol tvrdenia o systematickom porušovaní práv maďarskej menšiny a vyhlásil, že Slovensko garantuje ochranu menšín v súlade s európskymi štandardmi.

(tasr, max)

Minúta  |  

Kyjev pripraví štúdiu o AI vo vzdelávaní počas vojny

Ukrajina pripravuje podľa portálu Meža prvú národnú štúdiu o vplyve umelej inteligencie na školské vzdelávanie počas vojny. Projekt podporí spoločnosť OpenAI prostredníctvom grantového programu.

Ukrajinská iniciatíva sa dostala medzi 12 najlepších projektov na svete spomedzi stoviek uchádzačov. Výskum realizuje Centrum excelentnosti WINWIN EdTech spolu s Nadáciou Východná Európa a ministerstvom školstva.

Cieľom projektu je analyzovať, ako umelá inteligencia mení vyučovanie a komunikáciu medzi študentmi a učiteľmi, a zároveň pripraviť odporúčania pre modernizáciu vzdelávacej politiky a pravidiel vo vzdelávaní.

Súčasťou projektu budú prieskumy medzi približne sedemtisíc študentmi vo veku 12 až 17 rokov, ich rodičmi a učiteľmi. Výskumníci sa zamerajú aj na to, ako školy využívajú nástroje umelej inteligencie v hybridnom vzdelávaní.

Zámer počíta aj s vytvorením nástrojov na bezpečné používanie AI vrátane odporúčaní a praktických usmernení. Výsledky majú zverejniť prostredníctvom otvoreného online dashboardu a národnej analytickej správy.

Vedúca centra WINWIN EdTech Oksana Matijaš skonštatovala, že Ukrajina prechádza digitálnou transformáciou v podmienkach vojny a získané skúsenosti môžu podľa nej pomôcť vytvárať nové globálne štandardy pre bezpečné digitálne prostredie mladých ľudí.

(max)

Minúta  |  

Emiráty urýchľujú výstavbu ropovodu mimo Hormuzu

Spojené arabské emiráty urýchľujú výstavbu nového ropovodu, ktorý má obísť Hormuzský prieliv. Šéf štátnej spoločnosti ADNOC Sultan Al Džaber poznamenal, že projekt je dokončený približne na polovicu a cieľom je zdvojnásobiť exportnú kapacitu cez prístav Fudžajra do roku 2027.

Hormuzský prieliv zostáva po americko-izraelských útokoch na Irán výrazne obmedzený pre medzinárodnú lodnú dopravu, čo spôsobilo rast cien energií a obavy zo spomalenia svetovej ekonomiky. Al Džaber upozornil, že aj po skončení konfliktu môže trvať najmenej štyri mesiace, kým sa globálne toky ropy obnovia na 80 percent úrovne spred vojny.

Spojené arabské emiráty už využívajú existujúci ropovod ADCOP s kapacitou 1,8 milióna barelov denne, ktorý umožňuje export ropy mimo Hormuzského prielivu. Nový projekt má túto schopnosť výrazne rozšíriť.

Počas konfliktu čelili Emiráty útokom rakiet a dronov namiereným aj na civilnú infraštruktúru vrátane zariadení ADNOC. Al Džaber neopomenul, že niektoré prevádzky budú obnovovať plnú kapacitu ešte niekoľko týždňov až mesiacov.

Šéf ADNOC zároveň obhajoval rozhodnutie krajiny vystúpiť z organizácie OPEC a upozornil na nedostatočné investície do globálneho ropného sektora. Dodal, že rast umelej inteligencie výrazne zvýši budúcu spotrebu energie a zaťaženie energetických sietí.

(reuters, max)

Minúta  |  

V USA pribúdajú ľudia, ktorí vidia silnejší vplyv náboženstva

Z prieskumu Pew Research Center vyplýva, že čoraz viac Američanov vníma rastúci vplyv náboženstva vo verejnom živote. Takýto názor zastáva 37 percent respondentov, čo je najvyšší podiel od roku 2002 a výrazný nárast oproti minulému roku.

Úlohu náboženstva v spoločnosti hodnotí pozitívne 55 percent Američanov. Negatívny pohľad na náboženstvo má 22 percent opýtaných.

Výrazné rozdiely ukázal prieskum medzi podporovateľmi republikánov a demokratov. Pozitívny vplyv náboženstva vidí 75 percent republikánov, no len 38 percent demokratov.

Za vyhlásenie kresťanstva za oficiálne štátne náboženstvo sa vyslovilo 17 percent respondentov.

Väčšina Američanov však naďalej podporuje oddelenie cirkvi od štátu. Takmer 80 percent respondentov odmieta, aby cirkvi podporovali kandidátov vo voľbách, a dve tretiny si myslia, že náboženské inštitúcie by sa mali držať mimo politiky. Podpora uvoľnenia oddelenia cirkvi a štátu od roku 2021 klesla.

Prieskum ukázal aj rastúcu známosť pojmu „kresťanský nacionalizmus“. Viac než polovica respondentov uviedla, že o tomto pojme už počula, pričom negatívne ho hodnotí 31 percent Američanov.

Prieskum uskutočnili medzi 6. a 12. aprílom na vzorke približne 3 600 dospelých obyvateľov USA.

(max)

Minúta  |  

Paríž vyšetruje podozrenie zo zahraničného zasahovania do volieb

Francúzske úrady vyšetrujú podozrenie zo zahraničného zasahovania pred marcovými komunálnymi voľbami, ktoré malo byť zamerané proti kandidátom ľavicovej strany Nepoddajné Francúzsko (LFI). Oznámil to minister vnútra Laurent Nuñez, ktorý prípad označil za „mimoriadne závažný“.

Vyšetrovanie sa týka kampane, o ktorej agentúra Reuters minulý týždeň informovala, že mohla byť aspoň čiastočne organizovaná izraelskou spoločnosťou BlackCore. Kampaň mala zasiahnuť najmenej troch kandidátov LFI na starostov a zahŕňala falošné webové stránky, účty na sociálnych sieťach a digitálne reklamy obsahujúce tvrdenia o údajnom kriminálnom správaní kandidátov.

Minister Nuñez zároveň prisľúbil zverejnenie kompletnej správy volebných bezpečnostných orgánov o tejto operácii. Reagoval tak aj na informácie satirického a investigatívneho denníka Le Canard Enchaine, podľa ktorého existovala snaha správu utajiť.

Reuters uviedol, že sa mu nepodarilo nezávisle potvrdiť, kto stojí za spoločnosťou BlackCore, ani overiť jej sídlo. Firma sa podľa agentúry nenachádza v izraelských obchodných registroch.

Spoločnosť BlackCore nereagovala na opakované otázky zaslané cez jej webovú stránku a profil na LinkedIne. Obe stránky boli následne odstránené.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.