Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Tankery po mesiacoch opúšťajú Hormuz s miliónmi barelov ropy

Tri supertankery prevážajúce približne šesť miliónov barelov ropy smerovali v stredu cez Hormuzský prieliv na ázijské trhy po tom, čo viac než dva mesiace čakali v Perzskom zálive. Vyplýva to z údajov spoločností LSEG a Kpler.

Preprava cez strategický prieliv bola výrazne obmedzená od začiatku americko-izraelskej vojny proti Iránu z 28. februára. Cez Hormuzský prieliv pritom za bežných okolností prechádza približne pätina svetových dodávok ropy a energií.

Medzi loďami bola aj juhokórejská loď Universal Winner s dvoma miliónmi barelov kuvajtskej ropy či čínske tankery smerujúce do prístavov v Číne. Ďalší tanker vplával do prielivu s vypnutým transpondérom.

Lodná doprava zostáva podľa odborníkov vysoko riziková. Organizácie združujúce prepravcov upozornili na hrozbu útokov, dronov, mín aj nepredvídateľné preťaženie trás. Americké námorníctvo zároveň informovalo o agresívnom správaní iránskych jednotiek v oblasti počas posledných 48 hodín.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Aktivisti poliali Benešovu sochu červenou farbou, žiadajú jej odstránenie

Skupina štyroch aktivistov poškodila sochu Edvarda Beneša pred Právnickou fakultou Masarykovej univerzity v Brne. Ruky sochy bývalého československého prezidenta poliali červenou farbou a na krk mu zavesili tabuľu s nápisom „Český nácek, škůdce Moravy“.

Aktivisti požadujú odstránenie alebo presunutie sochy a hovoria o potrebe „ukončiť uctievanie Beneša verejnými inštitúciami“. Incident sa odohral krátko pred začiatkom zjazdu sudetských Nemcov v rámci festivalu Meeting Brno.

Polícia prípad eviduje a preveruje výšku škody aj právnu kvalifikáciu skutku. Hovorca skupiny Tomáš Kočko vyhlásil, že Beneš „zničil život mnohým ľuďom v Československu“ a červená farba symbolizuje obete jeho politických krokov vrátane Benešových dekrétov a znárodňovania majetku.

Festival Meeting Brno hostí zjazd Sudetonemeckého krajanského združenia po prvýkrát v Česku. Podujatie vyvoláva kontroverzie a očakávajú sa protesty. Poslanecká snemovňa minulý týždeň vyzvala organizátorov, aby od akcie ustúpili, zjazd sa však uskutoční podľa plánu.

(echo24, bak)

Minúta  |  

CNN: Irán obnovuje vojenskú výrobu rýchlejšie

Irán už počas šesťtýždňového prímeria, ktoré sa začalo začiatkom apríla, obnovil časť výroby dronov. S odvolaním sa na štyri zdroje oboznámené s hodnoteniami amerických tajných služieb o tom informovala televízia CNN.

Podľa správy americké spravodajské služby dospeli k záveru, že Irán vojenský priemysel obnovuje výrazne rýchlejšie, než Washington pôvodne predpokladal. Agentúra Reuters uviedla, že správu nedokázala bezprostredne nezávisle overiť.

Informácie prichádzajú deň po tom, ako americký prezident Donald Trump vyhlásil, že Spojené štáty sú pripravené pokračovať v útokoch na Teherán, ak Irán nepristúpi na mierovú dohodu. Zároveň však naznačil, že Washington môže ešte niekoľko dní počkať na „správne odpovede“.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Valné zhromaždenie OSN prijalo rezolúciu o klimatickej spravodlivosti

Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov prijalo rezolúciu o klimatickej spravodlivosti, ktorá posilňuje záväzky štátov v boji proti klimatickým zmenám. Česko bolo jediným členským štátom Európskej únie, ktorý sa pri hlasovaní zdržal.

Praha sa tak zaradila medzi štáty ako Katar, Bahrajn, Kazachstan či Kuvajt. Proti dokumentu hlasovalo osem krajín vrátane Ruska, Iránu, Saudskej Arábie, Izraela a Spojených štátov. Rezolúciu podporilo 141 štátov.

Dokument predložilo tichomorské Vanuatu. Jeho cieľom je uviesť do praxe minuloročné stanovisko Medzinárodného súdneho dvora o právnej zodpovednosti štátov za neplnenie klimatických záväzkov. Súd vlani uviedol, že za určitých okolností by mohli byť štáty povinné platiť odškodnenie či kompenzácie.

„Štáty a národy, ktoré nesú najťažšie bremeno, sú veľmi často práve tie, ktoré k problému prispeli najmenej,“ vyhlásil veľvyslanec Vanuatu pri OSN Odo Tevi.

Generálny tajomník OSN António Guterres označil prijatie rezolúcie za „silné potvrdenie medzinárodného práva, klimatickej spravodlivosti, vedy a zodpovednosti štátov“.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Päť štátov EÚ chce postupné začlenenie Balkánu do bloku

Rakúsko a Taliansko presadzujú v Európskej únii nový návrh na postupnú integráciu krajín západného Balkánu. Podľa dôverného dokumentu, o ktorom informoval Euractiv, päť členských štátov vyzvalo Európsku komisiu, aby kandidátske krajiny skôr a cielenejšie zapájala do európskeho vnútorného trhu.

Iniciatívu podporujú aj Slovensko, Česko a Slovinsko. Cieľom je oživiť stagnujúcu rozširovaciu politiku EÚ a zároveň obmedziť vplyv Ruska a Číny v regióne.

Dokument hovorí o potrebe „silných a atraktívnych stimulov“ na udržanie dynamiky rozširovania. Navrhovaný model počíta s tým, že krajiny západného Balkánu získajú postupný prístup k jednotlivým oblastiam vnútorného trhu po prevzatí príslušných pravidiel EÚ.

Týkať sa to má dopravy, energetiky, trhu s elektrinou, digitálneho trhu, hospodárskej súťaže či kritických surovín. Spomínajú sa aj osobitné pravidlá pre mobilitu mladých ľudí podľa vzoru britsko-európskej dohody.

Podľa autorov by EÚ týmto spôsobom posilnila svoj vnútorný trh aj geopolitický vplyv.

(weltwoche, bak)

Minúta  |  

Rusko počas jadrových cvičení presunulo muníciu do Bieloruska

Rusko počas rozsiahlych jadrových cvičení presunulo jadrovú muníciu do poľných skladov v Bielorusku. Oznámilo to vo štvrtok ruské ministerstvo obrany.

Trojdňové manévre prebiehajú od utorka na území Ruska aj Bieloruska v čase, keď Moskva hovorí o existenčnom konflikte so Západom v súvislosti s vojnou na Ukrajine.

Podľa ministerstva sa raketová jednotka v Bielorusku pripravovala na prevzatie špeciálnej munície pre mobilný taktický raketový systém Iskander-M vrátane nakladania hlavíc na odpaľovacie zariadenia a presunu do určených oblastí.

Zverejnené zábery ukazovali nákladné vozidlo pohybujúce sa lesom a vykladanie neznámeho predmetu. Ministerstvo nešpecifikovalo, čo sa na videu nachádza.

Systém Iskander-M má dolet približne 500 kilometrov a môže niesť konvenčné aj jadrové hlavice.

Kremeľ zároveň kritizoval vyjadrenia litovského ministra zahraničných vecí Kestutisa Budrysa o schopnosti NATO zasiahnuť ruskú enklávu Kaliningrad a označil ich za výroky „na hranici šialenstva“.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.