Preskočiť na obsah
  |  

Tisza chce obmedziť pôsobenie premiéra Maďarska

Maďarská vládnuca strana Tisza predložila v stredu večer parlamentu ústavný dodatok, ktorý by umožnil premiérom pôsobiť vo funkcii maximálne osem rokov.

„Predsedu vlády volí Národné zhromaždenie na návrh prezidenta republiky. Za predsedu vlády nemôže byť zvolený nikto, kto zastával funkciu predsedu vlády osem rokov vrátane prerušení. Pri výpočte tohto osemročného obdobia sa berie do úvahy funkčné obdobie predsedu vlády od 2. mája 1990,“ píšu v návrhu podľa servera nepszava.hu.

Z návrhu tak vyplýva, že expremiér Viktor Orbán by už nemohol opäť zastávať túto funkciu. Text dokumentu, označeného ako T/51, podpísali poslanec Márton Melléthei-Barna a predseda Výboru pre spravodlivosť a ústavné veci Národného zhromaždenia István Hantosi.

Strana Tisza chce okrem toho ústavným dodatkom zrušiť aj Úrad na ochranu suverenity a nadácie založené Orbánovou stranou Fidesz, ktoré stáli za fungovaním univerzít.

(tasr, bak)

  |  

Irán chce vyplatiť 50 miliónov eur za Trumpovu hlavu

Iránsky parlament pripravuje návrh zákona, ktorý počíta s odmenou 50 miliónov eur za zabitie amerického prezidenta Donalda Trumpa. Podľa denníka Jerusalem Post má hlasovať o návrhu s názvom „Protiopatrenia vojenských a bezpečnostných síl Iránskej islamskej republiky“.

Teherán hovorí o odvete za útoky USA a Izraela na iránske hlavné mesto vo februári 2026, pri ktorých zahynul najvyšší iránsky vodca Alí Chameneí aj ďalší vysokopostavený politik Alí Larídžání.

Na zozname cieľov sa podľa iránskych predstaviteľov nachádza aj izraelský premiér Benjamin Netanjahu a veliteľ amerického CENTCOM-u Brad Cooper. Predseda iránskej komisie pre národnú bezpečnosť Ebráhím Azízí vyhlásil, že „prezident Spojených štátov musí niesť zodpovednosť“.

K vyhrážkam dochádza v čase, keď Trump pozastavil plánované útoky proti Iránu, a hovorí o možnosti ďalších rokovaní. Izraelská armáda však uviedla, že „naďalej pripravuje všetky možnosti“ na dosiahnutie svojich cieľov.

(bild, bak)

  |  

Tankery po mesiacoch opúšťajú Hormuz s miliónmi barelov ropy

Tri supertankery prevážajúce približne šesť miliónov barelov ropy smerovali v stredu cez Hormuzský prieliv na ázijské trhy po tom, čo viac než dva mesiace čakali v Perzskom zálive. Vyplýva to z údajov spoločností LSEG a Kpler.

Preprava cez strategický prieliv bola výrazne obmedzená od začiatku americko-izraelskej vojny proti Iránu z 28. februára. Cez Hormuzský prieliv pritom za bežných okolností prechádza približne pätina svetových dodávok ropy a energií.

Medzi loďami bola aj juhokórejská loď Universal Winner s dvoma miliónmi barelov kuvajtskej ropy či čínske tankery smerujúce do prístavov v Číne. Ďalší tanker vplával do prielivu s vypnutým transpondérom.

Lodná doprava zostáva podľa odborníkov vysoko riziková. Organizácie združujúce prepravcov upozornili na hrozbu útokov, dronov, mín aj nepredvídateľné preťaženie trás. Americké námorníctvo zároveň informovalo o agresívnom správaní iránskych jednotiek v oblasti počas posledných 48 hodín.

(reuters, bak)

  |  

Aktivisti poliali Benešovu sochu červenou farbou, žiadajú jej odstránenie

Skupina štyroch aktivistov poškodila sochu Edvarda Beneša pred Právnickou fakultou Masarykovej univerzity v Brne. Ruky sochy bývalého československého prezidenta poliali červenou farbou a na krk mu zavesili tabuľu s nápisom „Český nácek, škůdce Moravy“.

Aktivisti požadujú odstránenie alebo presunutie sochy a hovoria o potrebe „ukončiť uctievanie Beneša verejnými inštitúciami“. Incident sa odohral krátko pred začiatkom zjazdu sudetských Nemcov v rámci festivalu Meeting Brno.

Polícia prípad eviduje a preveruje výšku škody aj právnu kvalifikáciu skutku. Hovorca skupiny Tomáš Kočko vyhlásil, že Beneš „zničil život mnohým ľuďom v Československu“ a červená farba symbolizuje obete jeho politických krokov vrátane Benešových dekrétov a znárodňovania majetku.

Festival Meeting Brno hostí zjazd Sudetonemeckého krajanského združenia po prvýkrát v Česku. Podujatie vyvoláva kontroverzie a očakávajú sa protesty. Poslanecká snemovňa minulý týždeň vyzvala organizátorov, aby od akcie ustúpili, zjazd sa však uskutoční podľa plánu.

(echo24, bak)

  |  

CNN: Irán obnovuje vojenskú výrobu rýchlejšie

Irán už počas šesťtýždňového prímeria, ktoré sa začalo začiatkom apríla, obnovil časť výroby dronov. S odvolaním sa na štyri zdroje oboznámené s hodnoteniami amerických tajných služieb o tom informovala televízia CNN.

Podľa správy americké spravodajské služby dospeli k záveru, že Irán vojenský priemysel obnovuje výrazne rýchlejšie, než Washington pôvodne predpokladal. Agentúra Reuters uviedla, že správu nedokázala bezprostredne nezávisle overiť.

Informácie prichádzajú deň po tom, ako americký prezident Donald Trump vyhlásil, že Spojené štáty sú pripravené pokračovať v útokoch na Teherán, ak Irán nepristúpi na mierovú dohodu. Zároveň však naznačil, že Washington môže ešte niekoľko dní počkať na „správne odpovede“.

(reuters, bak)

  |  

Valné zhromaždenie OSN prijalo rezolúciu o klimatickej spravodlivosti

Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov prijalo rezolúciu o klimatickej spravodlivosti, ktorá posilňuje záväzky štátov v boji proti klimatickým zmenám. Česko bolo jediným členským štátom Európskej únie, ktorý sa pri hlasovaní zdržal.

Praha sa tak zaradila medzi štáty ako Katar, Bahrajn, Kazachstan či Kuvajt. Proti dokumentu hlasovalo osem krajín vrátane Ruska, Iránu, Saudskej Arábie, Izraela a Spojených štátov. Rezolúciu podporilo 141 štátov.

Dokument predložilo tichomorské Vanuatu. Jeho cieľom je uviesť do praxe minuloročné stanovisko Medzinárodného súdneho dvora o právnej zodpovednosti štátov za neplnenie klimatických záväzkov. Súd vlani uviedol, že za určitých okolností by mohli byť štáty povinné platiť odškodnenie či kompenzácie.

„Štáty a národy, ktoré nesú najťažšie bremeno, sú veľmi často práve tie, ktoré k problému prispeli najmenej,“ vyhlásil veľvyslanec Vanuatu pri OSN Odo Tevi.

Generálny tajomník OSN António Guterres označil prijatie rezolúcie za „silné potvrdenie medzinárodného práva, klimatickej spravodlivosti, vedy a zodpovednosti štátov“.

(tasr, bak)