Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Fico: Rezolúcia europarlamentu je ako krik opozície

Vláda SR berie na vedomie stredajšiu (20. mája) rezolúciu Európskeho parlamentu, ktorý vyzval Európsku komisiu, aby posúdila možné vážne porušenie základných hodnôt EÚ zo strany slovenskej vlády. Na štvrtkovej tlačovej konferencii to uviedol premiér Robert Fico (Smer). S fungovaním eurofondov a plánom obnovy problém nevidí. Všetky platby podľa neho naďalej prichádzajú. Fico nemá vedomosť, že by sa s nimi malo niečo diať.

„Je to taká istá rezolúcia, ako keď na Slovensku kričia slovenskí opoziční predstavitelia, že nám stúpa nezamestnanosť. To má presne takú istú kvalitu,“ poznamenal Fico. Uznesenie EP podľa premiéra nezodpovedá ani objektivite, ani pravde. V tejto súvislosti zdôraznil, že vzťahy s EP sú odlišné oproti tým s Európskou komisiou.

Európsky parlament vyzýva Európsku komisiu, aby posúdila možné vážne porušenie základných hodnôt EÚ zo strany slovenskej vlády. Vyplýva to z uznesenia, ktoré europoslanci prijali v stredu počas plenárneho zasadnutia v Štrasburgu. Vyjadrili tiež znepokojenie nad zhoršovaním stavu demokracie a právneho štátu na Slovensku, kde podľa nich systémové nedostatky ohrozujú ochranu finančných záujmov EÚ.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Veterinári potvrdili ďalšie dve ohniská afrického moru ošípaných

Slovenská Štátna veterinárna a potravinová správa (ŠVPS) potvrdila ďalšie dve ohniská afrického moru ošípaných v obciach Ilija a Kopernica. Súvisia s pôvodným výskytom nákazy v komerčnom chove v Lovči v okrese Žiar nad Hronom, ktorý bol už depopulovaný.

Podľa hovorkyne ŠVPS Michaely Matuškovej boli ešte pred potvrdením podozrenia z Lovče premiestnené odstavčatá do chovov v okresoch Banská Štiavnica a Žiar nad Hronom. V prvom prípade išlo o dve ošípané, v druhom o 21 kusov. Keďže existovalo vysoké riziko nákazy, zvieratá boli sledované. V oboch chovoch následne uhynuli ošípané a testy potvrdili africký mor ošípaných.

Veterinári označili vývoj za očakávaný a obe sekundárne ohniská už eradikovali a dezinfikovali. ŠVPS zároveň rozšírila infikovanú zónu na viaceré okresy vrátane Banskej Štiavnice, Žiaru nad Hronom či častí okresov Žarnovica, Zvolen a Levice. Zdôraznili tiež potrebu registrácie všetkých chovov a dodržiavania opatrení.

Európska komisia rozsah infikovanej zóny potvrdila.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Moskva sľubuje podporu Kube napriek tlaku Spojených štátov

Rusko vo štvrtok vyhlásilo, že bude aktívne podporovať Kubu napriek snahám Spojených štátov „utiahnuť sankčnú slučku“ okolo ostrova.

Vyjadrenie Moskvy prišlo deň po tom, ako USA oznámili obvinenia z vraždy voči bývalému kubánskemu prezidentovi Raúlovi Castrovi. Washington tým výrazne vystupňoval tlak na kubánsku vládu, ktorú komunisti vedú od revolúcie Fidela Castra v roku 1959.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová uviedla, že Rusko bude „najaktívnejšie podporovať bratský kubánsky ľud v tomto mimoriadne náročnom období“.

Zároveň vyjadrila „plnú solidaritu s Kubou“ a odsúdila hrubé zasahovanie do vnútorných záležitostí suverénneho štátu, zastrašovanie či používanie jednostranných sankcií, vyhrážok a vydierania. Spojené štáty podľa nej nie sú tolerantné „k akejkoľvek forme nesúhlasu“ a obnovujú princípy Monroeovej doktríny.

Zacharovová nekonkretizovala, akú formu bude mať ruská pomoc.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Český prezident zvažuje Ústavný súd pre spor o samit NATO

Český prezident Petr Pavel počká do 8. júna na rozhodnutie vlády o zložení delegácie na júlový samit NATO v Ankare. Ak ho kabinet Andreja Babiša nezaradí na oficiálny zoznam, obráti sa na Ústavný súd. Oznámil to na konferencii Globsec Forum.

Babiš po rokovaní s ministrom obrany nechcel spor komentovať a odkázal na hlasovanie vlády 8. júna. V minulosti však opakovane tvrdil, že by do Ankary mal ísť radšej on, pretože vie lepšie vysvetliť české výdavky na obranu, ktoré Pavel kritizoval.

Prezident navrhoval kompromis, podľa ktorého by sa zúčastnil neformálnej večere a premiér oficiálnych rokovaní. Babiš reagoval, že si nevie predstaviť, čo by tam prezident s členmi vlády robil.

Pavel sa pokúsil situáciu vyriešiť už pred dvoma týždňami na schôdzke s premiérom na Pražskom hrade, rokovanie sa však skončilo bez dohody. Prezident zopakoval, že ak vláda obmedzí výkon jeho ústavných právomocí, spor má vyriešiť Ústavný súd.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Tisza chce obmedziť pôsobenie premiéra Maďarska

Maďarská vládnuca strana Tisza predložila v stredu večer parlamentu ústavný dodatok, ktorý by umožnil premiérom pôsobiť vo funkcii maximálne osem rokov.

„Predsedu vlády volí Národné zhromaždenie na návrh prezidenta republiky. Za predsedu vlády nemôže byť zvolený nikto, kto zastával funkciu predsedu vlády osem rokov vrátane prerušení. Pri výpočte tohto osemročného obdobia sa berie do úvahy funkčné obdobie predsedu vlády od 2. mája 1990,“ píšu v návrhu podľa servera nepszava.hu.

Z návrhu tak vyplýva, že expremiér Viktor Orbán by už nemohol opäť zastávať túto funkciu. Text dokumentu, označeného ako T/51, podpísali poslanec Márton Melléthei-Barna a predseda Výboru pre spravodlivosť a ústavné veci Národného zhromaždenia István Hantosi.

Strana Tisza chce okrem toho ústavným dodatkom zrušiť aj Úrad na ochranu suverenity a nadácie založené Orbánovou stranou Fidesz, ktoré stáli za fungovaním univerzít.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Irán chce vyplatiť 50 miliónov eur za Trumpovu hlavu

Iránsky parlament pripravuje návrh zákona, ktorý počíta s odmenou 50 miliónov eur za zabitie amerického prezidenta Donalda Trumpa. Podľa denníka Jerusalem Post má hlasovať o návrhu s názvom „Protiopatrenia vojenských a bezpečnostných síl Iránskej islamskej republiky“.

Teherán hovorí o odvete za útoky USA a Izraela na iránske hlavné mesto vo februári 2026, pri ktorých zahynul najvyšší iránsky vodca Alí Chameneí aj ďalší vysokopostavený politik Alí Larídžání.

Na zozname cieľov sa podľa iránskych predstaviteľov nachádza aj izraelský premiér Benjamin Netanjahu a veliteľ amerického CENTCOM-u Brad Cooper. Predseda iránskej komisie pre národnú bezpečnosť Ebráhím Azízí vyhlásil, že „prezident Spojených štátov musí niesť zodpovednosť“.

K vyhrážkam dochádza v čase, keď Trump pozastavil plánované útoky proti Iránu, a hovorí o možnosti ďalších rokovaní. Izraelská armáda však uviedla, že „naďalej pripravuje všetky možnosti“ na dosiahnutie svojich cieľov.

(bild, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.