Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský napadol 12. mája na Ústavnom súde (ÚS) SR podmienky registrácie cirkví a náboženských spoločností. Konkrétne podmienku, aby sa registrovanou cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou mohla stať len tá, ku ktorej sa hlási najmenej 50-tisíc členov. Teda plnoletých občanov SR s trvalým pobytom na Slovensku.
Ombudsman tvrdí, že takýto počet robí registráciu cirkvi de facto nemožnou. Argumentuje, že bez právneho uznania nemôže náboženská komunita nadobúdať majetok, uzatvárať zmluvy či riadne vykonávať svoje náboženské aktivity ako organizované spoločenstvo.
Zvýšenie početného cenzu z 20-tisíc na 50-tisíc členov odôvodnil zákonodarca tým, že to eliminuje špekulatívne registrácie cirkví, ktorým ide len o štátny príspevok.
Verejný ochranca práv oponuje, že vysoký počet členov automaticky nezaručuje, že cirkev bude hospodáriť poctivo, a štát má viacero možností, ako vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť, ak by došlo k zneužívaniu financií.
Podľa výsledkov sčítania obyvateľov z roku 2021 sa u nás k náboženstvám nezastrešeným registrovanou cirkvou hlásilo 57 248 obyvateľov.
„Ak právna úprava vedie k tomu, že viac než desať rokov nebola podaná ani jedna žiadosť o registráciu cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, je namieste otázka, či štát registráciu ešte reguluje alebo ju už fakticky znemožňuje,“ zhodnotil v podaní.
Neodporúčal, aký počet členov by bol ideálny na podmienku registrácie. Dal však do pozornosti český model, v ktorom stačí, aby sa 300 ľudí prihlásilo k cirkvi, a tá získa právnu subjektivitu.
Starokatolíci sa hlásia o slovo
Ombudsman konal na základe podnetu Starokatolíckej delegatúry Utrechtskej únie na Slovensku, ktorá sa naňho obrátila ešte v januári 2023. Tá skonštatovala, že napríklad v Poľsku stačí na registráciu cirkvi 100 podpisov sympatizantov a v Slovinsku desať členov.
„Absencia registrácie komplikuje menším komunitám každodenný život. Nemôžu uzatvárať manželstvá s platnosťou pred štátom, vykonávať organizovanú duchovnú službu v nemocniciach či väzniciach alebo oficiálne vlastniť majetok ako cirkev,“ uviedol starokatolícky kňaz Martin Kováč.
Získali by aj finančný príspevok od štátu, právo zakladať cirkevné školy a zdravotnícke zariadenia či právo vstupovať do verejných sociálnych a zdravotníckych zariadení.
Strach z islamu
Vedúci silových rezortov zo súčasnej koalície však Dobrovodského iniciatívu kritizovali.
Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) v relácii Analýzy 24 v televízii Joj uviedol, že príčinou na sprísnenie podmienok boli v minulosti petície na výstavbu mešít na Slovensku, ktoré zaregistrovali počas prvej vlády Roberta Fica.
V zákone o slobode náboženskej viery preto poslanci v roku 2007 odhlasovali zmenu formulácie zo „sympatizantov“ na „členov“ cirkvi a zároveň zaviedli podmienku, že na registráciu treba preukázať najmenej 20-tisíc plnoletých členov s trvalým pobytom na Slovensku.
V roku 2017 sa po migračnej kríze v Európe cenzus zvýšil o 30-tisíc, čo nepovažuje za problém. „Je to jedno percento obyvateľov. Z tohto pohľadu je to veľmi nízke číslo, lebo registrovaná cirkev získava obrovské práva,“ povedal minister. Doplnil, že menšie náboženské komunity si môžu založiť občianske združenie a šíriť tak svoje myšlienky.
„Slovensko je historicky aj hodnotovo postavené na cyrilo-metodskej kresťanskej tradícii. Aj preto považujeme podmienku registrácie novej cirkvi vo výške 50-tisíc členov za rozumné a potrebné minimum, ktoré zabezpečuje jej vážnosť a zároveň chráni aj ďalšie generácie pred odklonením od slovenských tradícií,“ vyhlásil minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas).
Pozor na radikalizáciu vo väzniciach
Ústavný právnik Tomáš Ľalík pre Štandard uviedol, že hranica 50-tisíc členov hypoteticky môže byť protiústavná. „Už v skoršom konaní považoval ústavný súd hranicu 20-tisíc členov za hraničnú, pričom tá sa zvýšila o ďalších 30-tisíc členov, čo môže predstavovať problém z hľadiska intenzívnejšieho zásahu do slobody náboženského vierovyznania,“ vysvetlil.
Odborník dodal, že ústava medzi dôvodmi na obmedzenie náboženskej slobody nespomína ochranu verejných financií.
„Z tohto pohľadu tak môže ísť o nelegitímny účel pri obmedzení slobody vierovyznania. Ústavný súd však môže nájsť iný legitímny účel, ktorý nemusí byť výslovne stanovený, ako to urobil už viackrát,“ naznačil Ľalík.
Ústavný súd v náleze z roku 2010 skonštatoval, že samotná nemožnosť registrovať cirkev neporušuje náboženskú slobodu garantovanú ústavou. „Registrácia je zdrojom určitých práv, tie ale nie sú základnými právami, ale skôr výsadami či nadprávami, ktorých absencia neznamená porušenie náboženskej slobody. Z tohto hľadiska by malo byť jedno, aká hranica je v zákone daná,“ domnieva sa zas predseda Inštitútu pre ľudské práva a rodinnú politiku Patrik Daniška.
Ten podotkol, že „nie je cirkev ako cirkev“, pretože stúpenci niektorých náboženských spoločností predstavujú bezpečnostné riziko.
„Roger Scruton upozorňoval, že islam ako náboženstvo je nekompatibilný s hodnotami, na ktorých stojí naša západná civilizácia. Vidíme, ako politický islam mení jednotlivé krajiny na nepoznanie a násilie, ktoré je typické pre krajiny Blízkeho východu a Afriky, kde islam hraničí s inými náboženstvami, sa presúva do Európy,“ zdôraznil Daniška.
Členovia takejto cirkvi by mohli vykonávať pastoráciu v armáde a vo väzniciach, ktoré viaceré európske tajné služby považujú za rizikové prostredie. „Hrozí, že nesprávne chápanie náboženskej slobody môže prispieť k rozšíreniu náboženstiev, ktoré budú v konečnom dôsledku náboženskú slobodu potláčať,“ uzavrel Daniška.
Ak by dal súd ombudsmanovi za pravdu, mohol by podľa Ľalíka hranicu znížiť späť na 20-tisíc členov alebo teoreticky zrušiť akýkoľvek početný cenzus a parlamentu dať pol roka na prijatie nového limitu, ktorý považuje za primeraný.
Legálna migrácia
Podľa oficiálneho sčítania obyvateľstva z roku 2021 žije aktuálne na Slovensku 3 862 moslimov. Na webovej stránke majú zverejnené údaje o siedmich modlitebniach, v ktorých sa stretávajú.
Ich počet je však určite vyšší vzhľadom na legálnu pracovnú migráciu. V apríli u nás pracovalo takmer 5 500 ľudí z Uzbekistanu, 704 z Turecka, 1 089 z Azerbajdžanu, 2 143 z Indonézie či 319 z Pakistanu – všetko prevažne moslimské štáty. Ďalšie tisícky tvorili pracovníci z Bangladéša, Filipín, Nepálu a Vietnamu. Zaznamenali sme aj 9 822 obyvateľov Indie.
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny pre Štandard uviedlo, že eviduje celkovo 441 aktívnych agentúr dočasného zamestnávania. Tie sprostredkúvajú prácu pre ľudí z tretích krajín.
Vyhrážky a policajná ochrana
Dobrovodský cez víkend požiadal políciu o ochranu pracovného prostredia svojich kolegov v reakcii na nenávistné vyhrážky, ktoré jeho úrad dostáva. Poznamenal, že po vyjadreniach verejných predstaviteľov, že chce „islamizovať Slovensko,“ sa voči jeho osobe aj voči Kancelárii verejného ochrancu práv rozbehla vlna nenávistných reakcií, urážok a vyhrážok od konkrétnych fyzických osôb.
Pripomenul atentát na premiéra spred dvoch rokov a poprosil vládnych aktérov, aby zvážili, aký jazyk použijú. „Lebo na počiatku je myšlienka, z myšlienky je slovo a zo slova môže byť skutok,“ vyhlásil Dobrovodský.
V pondelok v tejto veci vypovedal aj na Krajskom riaditeľstve Policajného zboru SR v Bratislave.
Na jeho stranu sa medzitým postavili viaceré mimovládne organizácie a Slovenská advokátska komora. Získal aj podporu českých a poľských kolegov, ktorí označili situáciu za útok nielen na nezávislosť inštitúcie na ochranu ľudských práv, ale aj na princíp právneho štátu.
Kancelárie verejného ochrancu práv v utorok do piatka (29. mája) zatvorila svoju podateľňu a nebude osobne prijímať podnety. Hovorca ombudsmana Branislav Gigac pre TASR potvrdil, že je to v súvislosti s nenávistnými vyhrážkami, ktoré kancelária dostáva.
„Je to vec preventívnych opatrení. Ďalšie konanie a kroky Policajného zboru nebudeme komentovať,“ reagoval pre TASR Gigac.