Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Tragická havária letu z Ria do Paríža má po 17 rokoch verdikt

Odvolací súd v Paríži uznal spoločnosti Airbus a Air France vinnými zo zabitia z nedbanlivosti v súvislosti s haváriou letu AF447 medzi Riom de Janeiro a Parížom z roku 2009. Pri katastrofe zahynulo všetkých 228 ľudí na palube, čo z nej urobilo najtragickejšiu leteckú nehodu vo francúzskej histórii.

Rozhodnutie predstavuje ďalší míľnik v 17-ročnom právnom spore medzi rodinami obetí a dvoma významnými francúzskymi spoločnosťami. Na vyhlásenie rozsudku prišli príbuzní obetí prevažne z Francúzska, Brazílie a Nemecka.

Súd obom firmám uložil maximálnu pokutu 225-tisíc eur za zabitie z nedbanlivosti právnickou osobou. Air France už avizovala podanie odvolania.

V roku 2023 nižší súd Airbus aj Air France spod obžaloby oslobodil. Rodiny obetí však pokračovali v právnom boji s argumentom, že odsúdenie je dôležité najmä ako uznanie zodpovednosti za tragédiu.

Lietadlo Airbus A330 zmizlo z radarov 1. júna 2009 počas letu nad Atlantikom. Čierne skrinky sa podarilo nájsť až po dvoch rokoch. Vyšetrovatelia neskôr uviedli, že posádka nesprávne reagovala na technický problém spôsobený zamrznutými senzormi. Prokurátori zároveň poukazovali aj na nedostatky vo výcviku a reakcii na predchádzajúce incidenty.

(reuters, max)

Minúta  |  

Trump: Urán nepotrebujeme, no získame ho a zrejme zničíme

Iránsky najvyšší vodca ajatolláh Chameneí podľa dvoch vysokopostavených iránskych zdrojov pred svojou smrťou nariadil, aby zásoby vysoko obohateného uránu neopustili krajinu. Teherán tak sprísňuje svoj postoj v citlivých rokovaniach so Spojenými štátmi o ukončení americko-izraelského konfliktu s Iránom.

Otázka exportu uránu totiž patrí medzi hlavné požiadavky Washingtonu. Americký prezident Donald Trump vo štvrtok vyhlásil, že USA nedovolia Iránu ponechať si zásoby uránu obohateného na úroveň blízku výrobe jadrovej zbrane.

„Získame ho. Nepotrebujeme ho, nechceme ho. Pravdepodobne ho zničíme, keď ho získame, ale nedovolíme im ho mať,“ zhodnotil šéf Bieleho domu.

Izrael podľa Reuters dostal od Washingtonu uistenie, že prípadná mierová dohoda musí zahŕňať odvoz iránskeho obohateného uránu do zahraničia. Premiér Benjamin Netanjahu zároveň tvrdí, že konflikt sa neskončí, kým Irán nepríde o svoje jadrové kapacity a podporu regionálnych spojeneckých milícií.

Teherán argumentuje, že odovzdanie zásob uránu by krajinu oslabilo voči budúcim útokom USA alebo Izraela. Irán dlhodobo odmieta obvinenia, že sa snaží vyvinúť jadrovú zbraň, aj keď jeho program obohacovania uránu vyvoláva obavy Západu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Londýn upravuje pravidlá pre vylúčenie transrodových osôb

Británia pripravila nové pravidlá, podľa ktorých môžu transrodové osoby v určitých prípadoch vylúčiť z priestorov určených len pre jedno pohlavie, napríklad z verejných toaliet, nemocničných oddelení či útulkov. Opatrenie nadväzuje na prelomové rozhodnutie britského najvyššieho súdu, ktorý potvrdil, že pojem „pohlavie“ sa v zákone vzťahuje na biologické pohlavie.

Nový kódex pripravila Komisia pre rovnosť a ľudské práva a vláda ho predložila parlamentu na schválenie. Ak nebudú žiadne námietky, nahradí existujúci kódex z roku 2011.

Podľa ministerky pre ženy a rovnosť Bridget Phillipsonovej má priniesť jasnejšie pravidlá pre organizácie a verejné inštitúcie.

Usmernenie umožňuje obmedziť prístup do priestorov vyhradených pre jedno pohlavie, ak je to primerané na ochranu súkromia, dôstojnosti alebo bezpečnosti. Zároveň však zdôrazňuje, že transrodové osoby zostávajú chránené zákonom proti diskriminácii.

Rozhodnutie vyvolalo spoločenskú debatu. Organizácie na ochranu práv transrodových ľudí varujú pred ich ďalším vylučovaním z verejného života, zatiaľ čo podporovatelia zmien tvrdia, že ide o potrebné objasnenie pravidiel pre školy, nemocnice, športové zariadenia či väznice.

(reuters, max)

Minúta  |  

Slovenskú aktivistku z flotily do Gazy deportovali do Turecka

Občianku Slovenska, ktorá sa spoločne s ďalšími aktivistami v rámci iniciatívy Global Sumud Flotilla plavila do Pásma Gazy a zadržalo ju izraelské námorníctvo, deportovali do Turecka. Potvrdilo to slovenské ministerstvo zahraničných vecí.

Situáciu aktívne sleduje Generálny konzulát SR v Istanbule, ktorého zamestnanci budú v čase deportácie na letisku a pripravení poskytnúť slovenskej občianke potrebnú konzulárnu pomoc a asistenciu.

Iniciatíva Global Sumud Flotilla v pondelok na svojej webovej stránke informovala, že izraelské vojenské námorníctvo zadržalo 16 jej lodí smerujúcich do Pásma Gazy. Podľa informácií dostupných na tejto stránke bola medzi zajatými aktivistami aj slovenská občianka Dáša Raimanová.

Izraelské ministerstvo zahraničných vecí vo štvrtok v príspevku na sociálnej sieti X napísalo, že deportovalo všetkých zahraničných aktivistov z iniciatívy Global Sumud Flotilla.

(tasr, max)

Minúta  |  

Ukrajina posilňuje bezpečnosť Európy, tvrdí český generál

Členom NATO by sa Ukrajina v budúcnosti stať mala. Na bezpečnostnom fóre GLOBSEC v Prahe to podľa Politica povedal náčelník českého generálneho štábu Karel Řehka. „Ukrajina nie je len spotrebiteľom, ale aj poskytovateľom bezpečnosti,“ zdôraznil.

Argumentoval „logickým krokom“, aj keď priznal, že vstup Kyjeva do Aliancie si vyžaduje politický konsenzus, ktorý zatiaľ neexistuje.

Ukrajina sa o členstvo v NATO usiluje dlhodobo, no naráža na odpor viacerých štátov vrátane Nemecka a USA. Návrat Donalda Trumpa do Bieleho domu navyše podľa viacerých pozorovateľov túto tému ešte viac odsunul do úzadia.

Řehka apeloval aj na výrazné zvýšenie českých výdavkov na obranu nad úroveň dvoch percent HDP. Varoval, že bez vyšších investícií nebude možné splniť plány na modernizáciu armády, protivzdušnú obranu ani podporu domáceho obranného priemyslu.

Otázka obranných výdavkov je v Česku politicky citlivá. Premiér Andrej Babiš pôvodne presadzoval nižšie tempo rastu armádneho rozpočtu, a to na 1,8 percenta HDP. Praha sa však v rámci NATO zaviazala zvýšiť výdavky do roku 2035 na 3,5 percenta HDP.

(max)

Minúta  |  

Sheinbaumová žiada očistu Moreny po tlaku na kartely

Mexická prezidentka Claudia Sheinbaumová podľa zdrojov z vládnej strany Morena vyzvala svojich straníckych kolegov, aby odstúpili z funkcií, ak sú zapojení do korupcie alebo majú väzby na drogové kartely. Reagovať tým mala na rastúci tlak zo strany Spojených štátov voči mexickým politikom podozrivým zo spolupráce s organizovaným zločinom.

Podľa dvoch zdrojov prezidentka túto výzvu predniesla počas súkromných stretnutí s guvernérmi a zákonodarcami Moreny. Varovala, že ďalšie korupčné škandály môžu poškodiť budúcnosť vládnej strany aj jej vzťahy s Washingtonom.

Napätie vzrástlo po nedávnej americkej obžalobe guvernéra štátu Sinaloa Rubena Rochu a ďalších predstaviteľov pre údajné väzby na kartel Sinaloa. Rocha obvinenia odmieta a dočasne odstúpil.

Sheinbaumová verejne kritizuje postup USA a tvrdí, že Washington nepredložil dostatočné dôkazy. V zákulisí však podľa zdrojov zároveň tlačí na očistu vlastnej strany.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.