Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Danko kritizuje Smer a Hlas pre postoj k dôchodkom

Predseda SNS Andrej Danko opätovne vyzval koaličných partnerov zo Smeru a Hlasu, aby podporili návrh SNS na zvýšenie dôchodkov pre seniorov nad 90 rokov. Na tlačovej konferencii kritizoval, že návrh vo výboroch Národnej rady SR nezískal ich podporu.

SNS navrhuje novelou zákona o sociálnom poistení zvýšiť dôchodky približne 26-tisíc seniorom nad 90 rokov na úroveň 824 eur. Danko označil postoj koaličných partnerov za „cynický“. „A pokiaľ to Smer a Hlas nepodporia, tak budem nahlas hovoriť, že nemajú sociálne cítenie,“ dodal.

Predseda národniarov pripomenul, že strana v roku 2019 presadila automat na minimálne dôchodky, ktorý podľa neho zabezpečoval každoročné zvyšovanie minimálnych penzií. Tvrdí, že ak by tento systém zostal zachovaný, minimálny dôchodok by v súčasnosti dosahoval približne 534 eur. Aktuálne je podľa neho na úrovni 412 eur.

Danko zároveň informoval, že v parlamente je i návrh na opätovné zavedenie automatu na minimálne dôchodky. V tomto prípade však chápe výhrady koaličných partnerov vzhľadom na dosahy na štátny rozpočet.

Náklady na zvýšenie dôchodkov pre seniorov nad 90 rokov odhaduje SNS na 50 až 80 miliónov eur. Líder strany tvrdí, že štát má na takéto opatrenia dostatok financií, pričom poukázal na zisky bánk, elektrární či hazardných spoločností.

(tasr, max)

Minúta  |  

Aktuality: Najväčší slovenský výrobca nábytku definitívne končí

Decodom po takmer 30 rokoch končí výrobu a smeruje do konkurzu. Informáciu potvrdili portálu Aktuality.sk dva nezávislé zdroje z prostredia firmy. Vedenie spoločnosti sa k situácii zatiaľ nevyjadrilo.

Topoľčianska spoločnosť čelila problémom už dlhšie. Firma prešla pandémiou aj energetickou krízou, no postupne ju zasiahli klesajúci dopyt, vysoké náklady a rastúce dlhy. Situáciu sa podľa skorších informácií snažila riešiť hľadaním strategického investora a nových objednávok.

Vo februári sa objavili informácie o výraznom poklese tržieb a záväzkoch voči štátu. Následne spoločnosť požiadala o reštrukturalizáciu, ktorú jej Okresný súd v Nitre v apríli povolil. Reštrukturalizácia mala firme poskytnúť ochranu pred veriteľmi a vytvoriť priestor na ozdravenie podniku.

V tom čase ešte medzi približne 400 zamestnancami aj veriteľmi existovala nádej, že sa spoločnosť podarí stabilizovať a výrobu zachrániť. Podľa aktuálnych informácií sa však nepodarilo nájsť riešenie, ktoré by zabránilo definitívnemu ukončeniu výroby a smerovaniu firmy do konkurzu.

Decodom patril dlhé roky medzi najvýznamnejších výrobcov nábytku na slovenskom trhu.

(max)

Minúta  |  

Magyar iniciuje samit V4, pozýva aj Rakúsko

Maďarský premiér Péter Magyar iniciuje do konca júna samit premiérov krajín Vyšehradskej štvorky (V4) v Budapešti. Podľa agentúry MTI podotkol, že ak sa predstavitelia členských krajín dohodnú, na rokovania by mohol prísť aj rakúsky kancelár, ktorý je podľa neho otvorený rozšíreniu regionálnej spolupráce.

Magyar zároveň naznačil, že formát spolupráce by sa mohol rozšíriť aj o ďalšie krajiny strednej a juhovýchodnej Európy. Medzi možnými partnermi spomenul i Chorvátsko, Rumunsko, Slovinsko a štáty západného Balkánu. Nevylúčil pritom, že by sa v budúcnosti mohli pripojiť aj ďalšie krajiny.

„Myslím si, že sa zhodneme na tom, že srdce Európy v súčasnosti bije v strednej Európe a potrebujeme oveľa užšiu spoluprácu, pretože máme oveľa viac spoločného, ako toho, čo nás rozdeľuje,“ vyhlásil.

Vyšehradská štvorka združuje Slovensko, Maďarsko, Poľsko a Česko. Skupina vznikla v roku 1991 s cieľom koordinovať regionálnu spoluprácu a spoločné záujmy v Európe.

(max)

Minúta  |  

Gruzínsko odsúdilo lídra opozície za výzvy na „mierovú revolúciu“

Súd v Gruzínsku vo štvrtok odsúdil opozičného politika Levana Chabeišviliho na dva a pol roka väzenia za sabotáž a podnecovanie k prevratu počas minuloročných komunálnych volieb.

Bývalého predsedu opozičného Zjednoteného národného hnutia (UNM) zatkli vlani v septembri po tom, čo opakovane vyzýval občanov, aby počas komunálnych volieb vyšli do ulíc a zapojili sa do „mierovej revolúcie“. Chabeišvili všetky obvinenia odmieta.

Vládnuca strana Gruzínska túžba, ktorá je pri moci od roku 2012, zvíťazila v komunálnych voľbách 4. októbra minulého roka. Dve najväčšie opozičné zoskupenia vrátane UNM hlasovanie bojkotovali, čo bolo súčasťou širšieho konfliktu medzi opozíciou a vládou.

Napätie v krajine pretrváva od novembra 2024, keď vláda oznámila zmrazenie prístupových rokovaní s Európskou úniou. V deň volieb zasahovala polícia v Tbilisi proti demonštrantom pomocou vodných diel a slzotvorného plynu po tom, čo sa časť protestujúcich pokúsila dostať do prezidentského paláca.

Tento mesiac už gruzínske súdy udelili tresty ďalším desiatim ľuďom vrátane známeho operného speváka. Kritici vlády tvrdia, že ide o snahu umlčať opozíciu a potvrdenie autoritárskeho a proruského smerovania krajiny. Vláda to odmieta a opozíciu viní z pokusov o násilný prevrat.

(reuters, max)

Minúta  |  

Fico odmieta Merzov plán pre Ukrajinu v EÚ

Premiér Robert Fico nevidí v Európskej únii podporu pre návrh nemeckého kancelára Friedricha Merza, aby Ukrajina získala štatút „pridruženého člena“ EÚ bez hlasovacieho práva počas prístupového procesu. „Buď niekoho zoberieme do Európskej únie, alebo nezoberieme,“ vyhlásil Fico.

Podľa premiéra musí každá krajina splniť podmienky vstupu, čo je dlhodobý proces. Za priority označil prijatie Čiernej Hory, Albánska a Srbska. „Tieto tri krajiny treba pustiť do Európskej únie čo najrýchlejšie,“ povedal.

Merz navrhuje, aby sa Ukrajina mohla zúčastňovať na samitoch EÚ bez hlasovacieho práva, mala svojho zástupcu v Európskej komisii aj nehlasujúcich poslancov v Európskom parlamente. Na Kyjev by sa zároveň vzťahovala doložka o vzájomnej pomoci a mohol by čerpať časť eurofondov.

Ukrajina sa snaží urýchliť vstup do Únie počas vojny s Ruskom. AFP upozorňuje, že Merzov plán môže naraziť na skepticizmus viacerých členských štátov a Kyjev sa obáva, že by mohol zostať len „na polceste“ k plnému členstvu.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Rakúsky vyšetrovací výbor kritizuje miliardové dotácie pre mimovládky

Rakúsky vyšetrovací výbor zverejnil správu o financovaní mimovládnych organizácií, podľa ktorej vláda v rokoch 2023 až 2025 poskytla vybraným združeniam a organizáciám približne 7,7 miliardy eur.

Kontrolóri upozornili na netransparentné prideľovanie dotácií, viacnásobné financovanie niektorých skupín aj chýbajúce nezávislé hodnotenia účinnosti podpory. Kritizovali tiež nedostatky v takzvanom transparentnom portáli, pre ktoré podľa správy nie je možné získať úplný prehľad o štátnych platbách.

Predseda frakcie FPÖ Christoph Steiner hovoril o „systéme plytvania peniazmi daňovníkov“ a spolu s generálnym tajomníkom Michaelom Schnedlitzom obvinil vládu z „viacnásobného financovania, netransparentnosti a zahmlievania“.

Koaličné parlamentné strany však obvinenia odmietli a tvrdia, že sa neobjavili žiadne zásadné pochybenia. Kritiku odmieta aj Aliancia pre verejnoprospešnosť. Jej šéf Stefan Wallner uviedol, že spolufinancovanie mimovládok viacerými ministerstvami je bežné a nemožno ho zamieňať s dvojitým financovaním.

(diepresse, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.