Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Lukašenko je pripravený stretnúť sa so Zelenským

Bieloruský prezident Alexander Lukašenko podľa Belty vyhlásil, že Bielorusko sa nezapojí do vojny proti Ukrajine, pokiaľ nebude čeliť agresii voči vlastnému územiu. Reagoval tak na vyjadrenia ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského o možnom zatiahnutí Bieloruska do konfliktu.

Lukašenko poznamenal, že v prípade útoku na Bielorusko bude krajina spolu s Ruskom brániť svoje územie „od Brestu po Vladivostok“. Zároveň zdôraznil, že Minsk nemá záujem vstúpiť do vojny ani z civilných, ani z vojenských dôvodov.

Bieloruský líder deklaroval pripravenosť stretnúť sa so Zelenským a diskutovať o vzťahoch medzi oboma krajinami. Podľa jeho slov je pripravený rokovať na Ukrajine aj v Bielorusku.

Lukašenko sa zamýšľal nad dôvodmi ostrých vyjadrení z Kyjeva: „Chce bojovať s Bieloruskom? S Ruskom a Bieloruskom? Som si istý, že nie. Poznám názor ukrajinskej armády. Nepotrebujú ďalší front.“ Spomenul tiež nátlak európskych krajín na Ukrajinu v čase, keď Bielorusko vedie dialóg so Spojenými štátmi.

Bieloruský prezident odmietol i obavy zo zastrašovania alebo vydierania v súvislosti s ukrajinskými utečencami. Vyhlásil, že na podobný tlak je zvyknutý a nepovažuje ho za problém.

(max)

Minúta  |  

Automobilky tlačia pre čínsku firmu na Brusel

Európska únia navrhne dočasné zrušenie sankcií voči čínskemu dodávateľovi polovodičov už tento týždeň, informovala vo štvrtok agentúra Bloomberg News s odvolaním sa na zdroje oboznámené s touto záležitosťou.

Minulý mesiac Európska únia formálne schválila niekoľko nových sankcií proti Rusku, ktoré sa týkali aj niektorých čínskych subjektov. Čínske ministerstvo s tým však dôrazne nesúhlasilo.

Jednou z firiem na zozname bola aj čínska polovodičová firma. Európski výrobcovia automobilov však lobovali za odloženie zákazu s odôvodnením, že nemali čas diverzifikovať svoje dodávateľské reťazce a že opatrenia by spôsobili vyčerpanie zásob v priebehu niekoľkých týždňov.

Agentúra Reuters nemohla správu bezprostredne overiť.

(reuters, max)

Minúta  |  

Prepustenie Černáka bude riešiť okresný súd v Trnave

O návrhoch na podmienečné prepustenie niekdajšieho mafiánskeho bosa Mikuláša Černáka z väzenia bude opätovne rozhodovať Okresný súd Trnava. Krajský súd v Trnave na neverejnom zasadnutí zrušil predchádzajúce rozhodnutie okresného súdu a prípad mu vrátil na ďalšie konanie. Černák tak zatiaľ zostáva vo výkone doživotného trestu.

Hovorca krajského súdu Martin Pogádl zdôraznil, že okresný súd síce vykonal rozsiahle dokazovanie, no v odôvodnení rozhodnutia sa dostatočne nevysporiadal so všetkými dôkazmi. Rozhodnutie preto označil krajský súd za čiastočne nepreskúmateľné pre nedostatočné odôvodnenie.

Zároveň odvolací súd konštatoval potrebu doplniť dokazovanie aj podrobnejšie zdôvodniť rozhodnutie tak, aby bolo zachované právo strán na dvojinštančné konanie.

Návrh na podmienečné prepustenie podalo občianske združenie Reštart-nový život. Černák sa s návrhom stotožnil a počas verejného zasadnutia v roku 2024 opakovane vyjadril ľútosť nad spáchanými skutkami.

Okresný súd Trnava vlani žiadosť zamietol s tým, že nemožno v primeranej miere očakávať, že by po prepustení viedol riadny život. Senát vtedy pripomenul závažnosť a brutalitu trestnej činnosti.

(tasr, max)

Minúta  |  

Danko kritizuje Smer a Hlas pre postoj k dôchodkom

Predseda SNS Andrej Danko opätovne vyzval koaličných partnerov zo Smeru a Hlasu, aby podporili návrh SNS na zvýšenie dôchodkov pre seniorov nad 90 rokov. Na tlačovej konferencii kritizoval, že návrh vo výboroch Národnej rady SR nezískal ich podporu.

SNS navrhuje novelou zákona o sociálnom poistení zvýšiť dôchodky približne 26-tisíc seniorom nad 90 rokov na úroveň 824 eur. Danko označil postoj koaličných partnerov za „cynický“. „A pokiaľ to Smer a Hlas nepodporia, tak budem nahlas hovoriť, že nemajú sociálne cítenie,“ dodal.

Predseda národniarov pripomenul, že strana v roku 2019 presadila automat na minimálne dôchodky, ktorý podľa neho zabezpečoval každoročné zvyšovanie minimálnych penzií. Tvrdí, že ak by tento systém zostal zachovaný, minimálny dôchodok by v súčasnosti dosahoval približne 534 eur. Aktuálne je podľa neho na úrovni 412 eur.

Danko zároveň informoval, že v parlamente je i návrh na opätovné zavedenie automatu na minimálne dôchodky. V tomto prípade však chápe výhrady koaličných partnerov vzhľadom na dosahy na štátny rozpočet.

Náklady na zvýšenie dôchodkov pre seniorov nad 90 rokov odhaduje SNS na 50 až 80 miliónov eur. Líder strany tvrdí, že štát má na takéto opatrenia dostatok financií, pričom poukázal na zisky bánk, elektrární či hazardných spoločností.

(tasr, max)

Minúta  |  

Aktuality: Najväčší slovenský výrobca nábytku definitívne končí

Decodom po takmer 30 rokoch končí výrobu a smeruje do konkurzu. Informáciu potvrdili portálu Aktuality.sk dva nezávislé zdroje z prostredia firmy. Vedenie spoločnosti sa k situácii zatiaľ nevyjadrilo.

Topoľčianska spoločnosť čelila problémom už dlhšie. Firma prešla pandémiou aj energetickou krízou, no postupne ju zasiahli klesajúci dopyt, vysoké náklady a rastúce dlhy. Situáciu sa podľa skorších informácií snažila riešiť hľadaním strategického investora a nových objednávok.

Vo februári sa objavili informácie o výraznom poklese tržieb a záväzkoch voči štátu. Následne spoločnosť požiadala o reštrukturalizáciu, ktorú jej Okresný súd v Nitre v apríli povolil. Reštrukturalizácia mala firme poskytnúť ochranu pred veriteľmi a vytvoriť priestor na ozdravenie podniku.

V tom čase ešte medzi približne 400 zamestnancami aj veriteľmi existovala nádej, že sa spoločnosť podarí stabilizovať a výrobu zachrániť. Podľa aktuálnych informácií sa však nepodarilo nájsť riešenie, ktoré by zabránilo definitívnemu ukončeniu výroby a smerovaniu firmy do konkurzu.

Decodom patril dlhé roky medzi najvýznamnejších výrobcov nábytku na slovenskom trhu.

(max)

Minúta  |  

Magyar iniciuje samit V4, pozýva aj Rakúsko

Maďarský premiér Péter Magyar iniciuje do konca júna samit premiérov krajín Vyšehradskej štvorky (V4) v Budapešti. Podľa agentúry MTI podotkol, že ak sa predstavitelia členských krajín dohodnú, na rokovania by mohol prísť aj rakúsky kancelár, ktorý je podľa neho otvorený rozšíreniu regionálnej spolupráce.

Magyar zároveň naznačil, že formát spolupráce by sa mohol rozšíriť aj o ďalšie krajiny strednej a juhovýchodnej Európy. Medzi možnými partnermi spomenul i Chorvátsko, Rumunsko, Slovinsko a štáty západného Balkánu. Nevylúčil pritom, že by sa v budúcnosti mohli pripojiť aj ďalšie krajiny.

„Myslím si, že sa zhodneme na tom, že srdce Európy v súčasnosti bije v strednej Európe a potrebujeme oveľa užšiu spoluprácu, pretože máme oveľa viac spoločného, ako toho, čo nás rozdeľuje,“ vyhlásil.

Vyšehradská štvorka združuje Slovensko, Maďarsko, Poľsko a Česko. Skupina vznikla v roku 1991 s cieľom koordinovať regionálnu spoluprácu a spoločné záujmy v Európe.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.