Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ukrajina posilňuje bezpečnosť Európy, tvrdí český generál

Členom NATO by sa Ukrajina v budúcnosti stať mala. Na bezpečnostnom fóre GLOBSEC v Prahe to podľa Politica povedal náčelník českého generálneho štábu Karel Řehka. „Ukrajina nie je len spotrebiteľom, ale aj poskytovateľom bezpečnosti,“ zdôraznil.

Argumentoval „logickým krokom“, aj keď priznal, že vstup Kyjeva do Aliancie si vyžaduje politický konsenzus, ktorý zatiaľ neexistuje.

Ukrajina sa o členstvo v NATO usiluje dlhodobo, no naráža na odpor viacerých štátov vrátane Nemecka a USA. Návrat Donalda Trumpa do Bieleho domu navyše podľa viacerých pozorovateľov túto tému ešte viac odsunul do úzadia.

Řehka apeloval aj na výrazné zvýšenie českých výdavkov na obranu nad úroveň dvoch percent HDP. Varoval, že bez vyšších investícií nebude možné splniť plány na modernizáciu armády, protivzdušnú obranu ani podporu domáceho obranného priemyslu.

Otázka obranných výdavkov je v Česku politicky citlivá. Premiér Andrej Babiš pôvodne presadzoval nižšie tempo rastu armádneho rozpočtu, a to na 1,8 percenta HDP. Praha sa však v rámci NATO zaviazala zvýšiť výdavky do roku 2035 na 3,5 percenta HDP.

(max)

Minúta  |  

Sheinbaumová žiada očistu Moreny po tlaku na kartely

Mexická prezidentka Claudia Sheinbaumová podľa zdrojov z vládnej strany Morena vyzvala svojich straníckych kolegov, aby odstúpili z funkcií, ak sú zapojení do korupcie alebo majú väzby na drogové kartely. Reagovať tým mala na rastúci tlak zo strany Spojených štátov voči mexickým politikom podozrivým zo spolupráce s organizovaným zločinom.

Podľa dvoch zdrojov prezidentka túto výzvu predniesla počas súkromných stretnutí s guvernérmi a zákonodarcami Moreny. Varovala, že ďalšie korupčné škandály môžu poškodiť budúcnosť vládnej strany aj jej vzťahy s Washingtonom.

Napätie vzrástlo po nedávnej americkej obžalobe guvernéra štátu Sinaloa Rubena Rochu a ďalších predstaviteľov pre údajné väzby na kartel Sinaloa. Rocha obvinenia odmieta a dočasne odstúpil.

Sheinbaumová verejne kritizuje postup USA a tvrdí, že Washington nepredložil dostatočné dôkazy. V zákulisí však podľa zdrojov zároveň tlačí na očistu vlastnej strany.

(reuters, max)

Minúta  |  

Košická a prešovská župa vytvorili zoskupenie s Ukrajinou

Prešovský a Košický samosprávny kraj spolu so Zakarpatskou oblastnou radou vytvárajú prvé slovensko-ukrajinské Európske zoskupenie územnej spolupráce s názvom EZÚS Vihorlat. Nová platforma má podporiť cezhraničnú spoluprácu v oblastiach regionálneho rozvoja, dopravy, kultúry, ekonomiky či ochrany životného prostredia.

Predseda Prešovského samosprávneho kraja Milan Majerský vyzdvihol, že EZÚS Vihorlat bude jedným z 93 podobných zoskupení v Európe a zároveň len druhým na hranici Európskej únie a Ukrajiny. Projekty sa majú zamerať na rozvoj cestovného ruchu, športu, cyklodopravy, ochrany prírody či kultúrnych aktivít.

Zoskupenie má fungovať aj ako nástroj na realizáciu spoločných projektov a čerpanie európskych fondov. Medzi ďalšie priority patrí podpora podnikania, vedy a výskumu, zdravotnej a sociálnej starostlivosti, vzdelávania a ochrany kultúrneho dedičstva. Partneri chcú spolupracovať aj pri ochrane prírodných zdrojov a riešení živelných pohrôm.

Vznik EZÚS nadväzuje na dohodu o cezhraničnej spolupráci medzi Slovenskom a Ukrajinou z roku 2000 a memorandum podpísané medzi Prešovským krajom a Zakarpatskou oblastnou radou v roku 2024.

Po registrácii na ministerstve investícií získa zoskupenie právnu subjektivitu so sídlom v Prešove. Názov Vihorlat odkazuje na pohorie rozprestierajúce sa na slovensko-ukrajinskom pohraničí.

(tasr, max)

Minúta  |  

PS odmietlo piatkový obed s Pellegrinim

Prezident Peter Pellegrini prijme v piatok na pracovnom obede slovenských poslancov Európskeho parlamentu. Stretnutia europoslancov s hlavou štátu chce organizovať dvakrát ročne, keďže rozhodnutia európskych inštitúcií podľa neho výrazne ovplyvňujú aj Slovensko.

Na rokovaní však nebudú prítomní europoslanci za Progresívne Slovensko (PS), ktorí pozvanie odmietli. O svojom rozhodnutí informoval prezidentskú kanceláriu podpredseda europarlamentu a vedúci delegácie PS Martin Hojsík.

Dôvodom odmietnutia je účasť politikov, ktorí boli v minulosti právoplatne odsúdení za extrémistické trestné činy. Podľa Hojsíka je PS pripravené takýchto politikov verejne konfrontovať, no nechce ich „legitimizovať“ spoločným stretnutím v Prezidentskom paláci.

Plánovaný obed nadväzuje na podobné stretnutie z decembra minulého roka. Aj vtedy väčšina europoslancov za PS chýbala a na rokovanie prišiel iba jeden zástupca strany.

(tasr, max)

Minúta  |  

Rubio vystríha pred zavedením mýta v Hormuze

Diplomatická dohoda medzi Spojenými štátmi a Iránom by bola neuskutočniteľná, ak by Teherán zaviedol systém výberu mýta v Hormuzskom prielive, varoval vo štvrtok americký minister zahraničných vecí Marco Rubio.

„Nikto na svete nie je za systém spoplatnenia. Nemôže sa to stať. Bolo by to neprijateľné. Ak by v tom pokračovali, diplomatická dohoda by bola neuskutočniteľná. Ak by sa teda o to pokúšali, je to hrozba pre svet a je to úplne nezákonné,“ zhodnotil.

Novinárom tiež povedal, že v rokovaniach s Teheránom o ukončení americko-izraelskej vojny proti Iránu nastal určitý pokrok. Washington však má do činenia so „systémom, ktorý je sám o sebe trochu roztrieštený“.

„Sú tu dobré signály,“ povedal Rubio, no zároveň dodal, že nechce byť príliš optimistický a dôležité bude, čo sa stane v najbližších dňoch.

(reuters, max)

Minúta  |  

Súd v Turecku odvolal vedenie hlavnej opozičnej strany

Turecký odvolací súd vo štvrtok zneplatnil kongres opozičnej Republikánskej ľudovej strany (CHP) z roku 2023, na ktorom za predsedu zvolili Özgüra Özela. Rozhodnutie znamená jeho faktické odvolanie z čela najväčšej opozičnej strany a podľa súdu ho má nahradiť bývalý líder Kemal Kilicdaroglu.

Súd prvého stupňa vlani označil spor o kongres za neopodstatnený, odvolací súd však rozhodol opačne a poukázal na údajné nezrovnalosti pri voľbe vedenia strany.

Rozhodnutie môže podľa analytikov ešte viac prehĺbiť napätie v tureckej opozícii a vyvolať vnútorné spory v čase, keď CHP v prieskumoch predbehla vládnucu stranu prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana.

CHP zároveň čelí pokračujúcemu tlaku zo strany úradov. Od roku 2024 v rámci vyšetrovaní korupcie zadržali viacero predstaviteľov strany vrátane istanbulského starostu Ekrema Imamoglua, ktorý je považovaný za hlavného Erdoganovho rivala. Opozícia všetky obvinenia odmieta a tvrdí, že ide o politicky motivované zásahy.

Po rozhodnutí súdu sa vedenie CHP stretlo na mimoriadnom rokovaní, aby diskutovalo o ďalšom postupe.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.