Preskočiť na obsah
  |  

Slovenskú aktivistku z flotily do Gazy deportovali do Turecka

Občianku Slovenska, ktorá sa spoločne s ďalšími aktivistami v rámci iniciatívy Global Sumud Flotilla plavila do Pásma Gazy a zadržalo ju izraelské námorníctvo, deportovali do Turecka. Potvrdilo to slovenské ministerstvo zahraničných vecí.

Situáciu aktívne sleduje Generálny konzulát SR v Istanbule, ktorého zamestnanci budú v čase deportácie na letisku a pripravení poskytnúť slovenskej občianke potrebnú konzulárnu pomoc a asistenciu.

Iniciatíva Global Sumud Flotilla v pondelok na svojej webovej stránke informovala, že izraelské vojenské námorníctvo zadržalo 16 jej lodí smerujúcich do Pásma Gazy. Podľa informácií dostupných na tejto stránke bola medzi zajatými aktivistami aj slovenská občianka Dáša Raimanová.

Izraelské ministerstvo zahraničných vecí vo štvrtok v príspevku na sociálnej sieti X napísalo, že deportovalo všetkých zahraničných aktivistov z iniciatívy Global Sumud Flotilla.

(tasr, max)

  |  

Ukrajina posilňuje bezpečnosť Európy, tvrdí český generál

Členom NATO by sa Ukrajina v budúcnosti stať mala. Na bezpečnostnom fóre GLOBSEC v Prahe to podľa Politica povedal náčelník českého generálneho štábu Karel Řehka. „Ukrajina nie je len spotrebiteľom, ale aj poskytovateľom bezpečnosti,“ zdôraznil.

Argumentoval „logickým krokom“, aj keď priznal, že vstup Kyjeva do Aliancie si vyžaduje politický konsenzus, ktorý zatiaľ neexistuje.

Ukrajina sa o členstvo v NATO usiluje dlhodobo, no naráža na odpor viacerých štátov vrátane Nemecka a USA. Návrat Donalda Trumpa do Bieleho domu navyše podľa viacerých pozorovateľov túto tému ešte viac odsunul do úzadia.

Řehka apeloval aj na výrazné zvýšenie českých výdavkov na obranu nad úroveň dvoch percent HDP. Varoval, že bez vyšších investícií nebude možné splniť plány na modernizáciu armády, protivzdušnú obranu ani podporu domáceho obranného priemyslu.

Otázka obranných výdavkov je v Česku politicky citlivá. Premiér Andrej Babiš pôvodne presadzoval nižšie tempo rastu armádneho rozpočtu, a to na 1,8 percenta HDP. Praha sa však v rámci NATO zaviazala zvýšiť výdavky do roku 2035 na 3,5 percenta HDP.

(max)

  |  

Sheinbaumová žiada očistu Moreny po tlaku na kartely

Mexická prezidentka Claudia Sheinbaumová podľa zdrojov z vládnej strany Morena vyzvala svojich straníckych kolegov, aby odstúpili z funkcií, ak sú zapojení do korupcie alebo majú väzby na drogové kartely. Reagovať tým mala na rastúci tlak zo strany Spojených štátov voči mexickým politikom podozrivým zo spolupráce s organizovaným zločinom.

Podľa dvoch zdrojov prezidentka túto výzvu predniesla počas súkromných stretnutí s guvernérmi a zákonodarcami Moreny. Varovala, že ďalšie korupčné škandály môžu poškodiť budúcnosť vládnej strany aj jej vzťahy s Washingtonom.

Napätie vzrástlo po nedávnej americkej obžalobe guvernéra štátu Sinaloa Rubena Rochu a ďalších predstaviteľov pre údajné väzby na kartel Sinaloa. Rocha obvinenia odmieta a dočasne odstúpil.

Sheinbaumová verejne kritizuje postup USA a tvrdí, že Washington nepredložil dostatočné dôkazy. V zákulisí však podľa zdrojov zároveň tlačí na očistu vlastnej strany.

(reuters, max)

  |  

Košická a prešovská župa vytvorili zoskupenie s Ukrajinou

Prešovský a Košický samosprávny kraj spolu so Zakarpatskou oblastnou radou vytvárajú prvé slovensko-ukrajinské Európske zoskupenie územnej spolupráce s názvom EZÚS Vihorlat. Nová platforma má podporiť cezhraničnú spoluprácu v oblastiach regionálneho rozvoja, dopravy, kultúry, ekonomiky či ochrany životného prostredia.

Predseda Prešovského samosprávneho kraja Milan Majerský vyzdvihol, že EZÚS Vihorlat bude jedným z 93 podobných zoskupení v Európe a zároveň len druhým na hranici Európskej únie a Ukrajiny. Projekty sa majú zamerať na rozvoj cestovného ruchu, športu, cyklodopravy, ochrany prírody či kultúrnych aktivít.

Zoskupenie má fungovať aj ako nástroj na realizáciu spoločných projektov a čerpanie európskych fondov. Medzi ďalšie priority patrí podpora podnikania, vedy a výskumu, zdravotnej a sociálnej starostlivosti, vzdelávania a ochrany kultúrneho dedičstva. Partneri chcú spolupracovať aj pri ochrane prírodných zdrojov a riešení živelných pohrôm.

Vznik EZÚS nadväzuje na dohodu o cezhraničnej spolupráci medzi Slovenskom a Ukrajinou z roku 2000 a memorandum podpísané medzi Prešovským krajom a Zakarpatskou oblastnou radou v roku 2024.

Po registrácii na ministerstve investícií získa zoskupenie právnu subjektivitu so sídlom v Prešove. Názov Vihorlat odkazuje na pohorie rozprestierajúce sa na slovensko-ukrajinskom pohraničí.

(tasr, max)

  |  

PS odmietlo piatkový obed s Pellegrinim

Prezident Peter Pellegrini prijme v piatok na pracovnom obede slovenských poslancov Európskeho parlamentu. Stretnutia europoslancov s hlavou štátu chce organizovať dvakrát ročne, keďže rozhodnutia európskych inštitúcií podľa neho výrazne ovplyvňujú aj Slovensko.

Na rokovaní však nebudú prítomní europoslanci za Progresívne Slovensko (PS), ktorí pozvanie odmietli. O svojom rozhodnutí informoval prezidentskú kanceláriu podpredseda europarlamentu a vedúci delegácie PS Martin Hojsík.

Dôvodom odmietnutia je účasť politikov, ktorí boli v minulosti právoplatne odsúdení za extrémistické trestné činy. Podľa Hojsíka je PS pripravené takýchto politikov verejne konfrontovať, no nechce ich „legitimizovať“ spoločným stretnutím v Prezidentskom paláci.

Plánovaný obed nadväzuje na podobné stretnutie z decembra minulého roka. Aj vtedy väčšina europoslancov za PS chýbala a na rokovanie prišiel iba jeden zástupca strany.

(tasr, max)

  |  

Rubio vystríha pred zavedením mýta v Hormuze

Diplomatická dohoda medzi Spojenými štátmi a Iránom by bola neuskutočniteľná, ak by Teherán zaviedol systém výberu mýta v Hormuzskom prielive, varoval vo štvrtok americký minister zahraničných vecí Marco Rubio.

„Nikto na svete nie je za systém spoplatnenia. Nemôže sa to stať. Bolo by to neprijateľné. Ak by v tom pokračovali, diplomatická dohoda by bola neuskutočniteľná. Ak by sa teda o to pokúšali, je to hrozba pre svet a je to úplne nezákonné,“ zhodnotil.

Novinárom tiež povedal, že v rokovaniach s Teheránom o ukončení americko-izraelskej vojny proti Iránu nastal určitý pokrok. Washington však má do činenia so „systémom, ktorý je sám o sebe trochu roztrieštený“.

„Sú tu dobré signály,“ povedal Rubio, no zároveň dodal, že nechce byť príliš optimistický a dôležité bude, čo sa stane v najbližších dňoch.

(reuters, max)