Preskočiť na obsah
  |  

Prvé stretnutie NATO po Trumpovej kritike spojencov pre iránsku vojnu

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio sa v piatok prvýkrát stretne so spojencami z NATO od chvíle, keď prezident Donald Trump otvorene spochybnil budúcnosť Aliancie pre nezhody týkajúce sa vojny v Iráne a oznámil stiahnutie 5-tisíc amerických vojakov z Európy.

Rubio pred rokovaním kritizoval niektoré členské štáty NATO, najmä Španielsko, ktoré podľa neho odmietli umožniť USA využívať vojenské základne pri operáciách proti Iránu. Trump je podľa Rubia z postupu spojencov „veľmi sklamaný“ a zvažuje ďalšie kroky voči Aliancii.

„Aby sme boli spravodliví, ostatné krajiny NATO boli veľmi nápomocné. Musíme však o tom diskutovať,“ dodal.

Napätie medzi Washingtonom a európskymi spojencami zvyšujú aj plány USA zrušiť nasadenie rakiet Tomahawk v Nemecku. Administratíva zároveň avizovala, že v budúcnosti môže NATO poskytnúť menej amerických vojenských kapacít.

Európske krajiny sa preto na rokovaní vo švédskom Helsingborgu pokúsia upokojiť situáciu. Chcú zdôrazniť pripravenosť pomôcť pri zabezpečení plavby v Hormuzskom prielive a prevziať väčší diel zodpovednosti za bezpečnosť Európy.

(reuters, max)

  |  

SpaceX zrušila štart Starshipu pár sekúnd pred vzletom

Spoločnosť SpaceX vo štvrtok na poslednú chvíľu zrušila štart rakety Starship V3 z Texasu. Firma Elona Muska plánuje nový pokus už v piatok, pričom test považujú za kľúčový pred očakávaným rekordným vstupom SpaceX na burzu.

Bezpilotná verzia Starship V3 zahŕňa desiatky technických vylepšení určených pre rýchlejšie vypúšťanie satelitov Starlink aj budúce misie NASA na Mesiac. SpaceX do vývoja systému investovala viac ako 15 miliárd dolárov.

Štart prerušili niekoľko sekúnd pred plánovaným vzletom problémy so systémom štartovacej veže. Elon Musk uviedol, že hydraulický mechanizmus jedného z ramien nefungoval správne. Ak sa poruchu podarí odstrániť, ďalší pokus sa uskutoční v piatok večer miestneho času.

Úspech Starshipu je dôležitý aj pre investorov. SpaceX podľa médií smeruje k historicky jednej z najväčších primárnych verejných ponúk akcií s odhadovanou hodnotou firmy až 1,75 bilióna dolárov.

Firma zároveň pokračuje vo svojej stratégii častých testov, pri ktorých počíta aj s možnými zlyhaniami a následnými rýchlymi úpravami technológie.

(reuters, max)

  |  

USA pošlú do Poľska ďalších vojakov, Trump vyzdvihol Nawrockého

Americký prezident Donald Trump oznámil vyslanie ďalších päťtisíc amerických vojakov do Poľska. Rozhodnutie zdôvodnil blízkym vzťahom s novozvoleným poľským prezidentom Karolom Nawrockim, ktorého otvorene podporoval počas volebnej kampane.

Posilnenie vojenskej prítomnosti USA je podľa neho reakciou na „úspešné zvolenie“ Nawrockého a potvrdením strategického partnerstva medzi Washingtonom a Varšavou.

Oznámenie prichádza len dva dni po tom, čo viceprezident JD Vance naznačil odklad plánovaného nasadenia amerických jednotiek do Poľska.

Spojené štáty prehodnocujú svoju vojenskú prítomnosť v Európe. Trump dlhodobo tlačí na európskych spojencov v NATO, aby prevzali väčší podiel na obrane kontinentu a zvýšili vlastné vojenské výdavky.

Nawrocki, konzervatívny nacionalista, porazil vo voľbách kandidáta podporovaného premiérom Donaldom Tuskom. Trump sa s ním stretol už počas kampane v Bielom dome a následne opakovane deklaroval podporu Poľsku ako jednému z najbližších spojencov USA v strednej Európe.

(reuters, max)

  |  

Kallasová: Kuba si zaslúži príležitosť a slobodu, nie izoláciu

Vysoká predstaviteľka Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Kaja Kallasová vo štvrtok vyzvala na ukončenie „kontroly a izolácie“ Kuby. Vyjadrila sa tak v čase, keď je tento karibský ostrov vystavený rozsiahlej kríze v dôsledku ropnej blokády zo strany Spojených štátov.

„Po desaťročiach zlého vedenia a politickej represie... kubánska hospodárska kríza skutočne dosahuje bod zlomu,“ povedala Kallasová novinárom v Mexiku. „Kubánsky ľud si zaslúži príležitosť a slobodu, a nie ďalšiu kontrolu a izoláciu,“ dodala.

Kuba je vystavená hlbokej ekonomickej kríze, ktorá sa zhoršila začiatkom roka po tom, čo USA zosadili prezidenta Venezuely Nicolása Madura a voči ostrovu vyhlásili ropné embargo. Venezuela dodávala Kube zhruba polovicu potrebných dodávok a odvtedy na Kubu dorazil len jediný ruský tanker Anatolij Kolodkin. Ďalší ruský tanker uviazol na niekoľko týždňov v Atlantickom oceáne.

Americký prezident Donald Trump požaduje na Kube rozsiahle reformy a v minulosti naznačil možnosť jej „priateľského prevzatia“.

Minister zahraničných vecí Spojených štátov Marco Rubio vo štvrtok povedal, že Kuba prijala ponuku Washingtonu na humanitárnu pomoc v hodnote 100 miliónov dolárov.

(tasr)

  |  

Originálne schody Eiffelovej veže vydražili za rekordnú sumu

Časť pôvodného špirálového schodiska Eiffelovej veže predali na aukcii v Paríži za viac ako 450-tisíc eur. Novým majiteľom sa stal dražiteľ priamo v aukčnej sieni.

Vydražený segment tvorí 14 schodov, meria 2,7 metra, váži približne 1,4 tony a pochádza z roku 1889, keď Eiffelovu vežu dokončili. Aukčný dom Artcurial Paris spresnil, že výsledná cena 450 160 eur výrazne prekročila odhadovanú hodnotu, ktorá sa pohybovala medzi 120- až 150-tisíc eurami.

„Keď si kúpite kúsok Eiffelovej veže, kupujete si kúsok Paríža spolu so všetkou fantáziou a symbolikou, ktorú predstavuje,“ povedala Sabrina Dollaová z aukčného domu Artcurial.

Pôvodné schodisko Eiffelovej veže pred viac ako 40 rokmi rozrezali na menšie časti a nahradili výťahmi, ktoré v súčasnosti vozia návštevníkov na najvyššie vyhliadkové plošiny. Viaceré segmenty schodiska sa nachádzajú v súkromných zbierkach alebo na prestížnych miestach po svete vrátane New Yorku či Japonska.

Podľa aukčného domu zvýšili záujem zberateľov aj olympijské hry v Paríži v roku 2024, počas ktorých bola Eiffelova veža jedným z hlavných symbolov podujatia.

(reuters, max)

  |  

Pápež vyzdvihol význam OSN a medzinárodných inštitúcií

Pápež Lev XIV. vyzdvihol vo štvrtok význam OSN a ďalších medzinárodných inštitúcií ako kľúčových nástrojov na urovnávanie konfliktov. Urobil tak počas tradičného prijatia veľvyslancov akreditovaných pri Svätej stolici.

Lev uviedol, že tieto inštitúcie sú v dnešných časoch nezastupiteľné v tom, že ponúkajú priestor na stretávanie sa a dialóg. „Tieto inštitúcie zostávajú nevyhnutnými nástrojmi na urovnávanie sporov a podporu medzinárodnej spolupráce,“ zdôraznil v príhovore k diplomatickému zboru.

Pápež, ktorý sám pochádza zo Spojených štátov, sa týmto vyhlásením opäť jasne vymedzil voči politike amerického prezidenta Donalda Trumpa, konštatuje DPA. Pod Trumpovým vedením totiž USA úplne alebo čiastočne zastavili finančnú aj politickú podporu viacerým kľúčovým medzinárodným organizáciám vrátane jednotlivých inštitúcií OSN.

Napätie medzi pápežom a prezidentom USA v poslednom období eskalovalo. Donald Trump v uplynulých mesiacoch opakovane a osobne adresoval kritické slová na účet Leva. Pápež podľa DPA vyslal Trumpovi jasný diplomatický signál, keď nereagoval na oficiálne pozvanie navštíviť svoju vlasť pri príležitosti blížiacich sa osláv 250. výročia vyhlásenia nezávislosti USA, ktoré pripadajú na 4. júla. Namiesto cesty do Spojených štátov v tento deň navštívi taliansky stredomorský ostrov Lampedusa, ktorý je známy ako hlavný záchytný bod pre tisícky migrantov prichádzajúcich z afrického kontinentu do Európy.

(tasr, bak)