Preskočiť na obsah
  |  

Kozmetičky môžu prísť o časť služieb, SNS chce zmenu zákona

SNS kritizuje pripravovanú novelu zákona o ochrane verejného zdravia z dielne ministerstva zdravotníctva, podľa ktorej by kozmetické salóny po novom nemohli vykonávať úkony považované za zdravotnícke výkony.

Poslanec SNS Adam Lučanský nesúhlas zdôvodnil tým, že problém by sa mohol týkať napríklad laserovej epilácie či mezoterapie, ktoré v súčasnosti kozmetické zariadenia bežne poskytujú. Presun týchto služieb výlučne do zdravotníckeho sektora by mohol byť podľa neho pre časť salónov likvidačný.

Zároveň upozornil na nelogickosť návrhu, keďže tetovanie, piercing či permanentný mejkap by zostali povolené: „Nie je tu dostatočná právna istota, pretože nie je jasne definované, čo je narušenie integrity kože.“

Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) podľa SNS prisľúbil, že spornú časť novely prepracujú. Rezort údajne zvažuje presnejšie určenie hranice, pri akej hĺbke zásahu do kože už ide o zdravotnícky výkon. Samotná novela má podľa ministerstva odstrániť nedostatky, ktoré ukázala prax v oblasti verejného zdravotníctva.

(tasr, max)

  |  

Londýn skenuje ľudí v uliciach a hľadá kriminálnikov

Londýnska polícia nasadzuje do ulíc technológiu rozpoznávania tvárí v reálnom čase, ktorá porovnáva tváre okoloidúcich s databázou približne 17-tisíc hľadaných osôb. Polícia tvrdí, že ide o „prelomový“ nástroj v boji proti kriminalite a od začiatku roka 2024 vďaka nemu zadržala približne 2 500 ľudí vrátane podozrivých z násilných a zo sexuálnych trestných činov.

Počas jednej z akcií vo štvrti Victoria systém v priebehu krátkeho času identifikoval viaceré osoby. Jedného muža po preverení prepustili, ďalší skončil v putách.

Podľa policajnej šéfky Lindsey Chiswickovej pomohla technológia napríklad pri odhalení odsúdeného pedofila, ktorý sa po ulici prechádzal ruka v ruke s osemročným dievčaťom. „Porušil podmienky, teraz je späť vo väzení,“ uviedla.

Kritici však varujú pred masovým sledovaním a narušením základných občianskych práv. Organizácia Big Brother Watch oponuje, že systém podkopáva prezumpciu neviny, keďže každý človek na ulici je automaticky preverovaný ako potenciálny podozrivý. Mimoriadnu kritiku vyvolalo aj nasadenie technológie počas protiimigračného protestu v centre Londýna.

Britský súd pritom minulý mesiac rozhodol, že používanie systému je zákonné, čím otvoril cestu jeho ďalšiemu rozširovaniu.

(reuters, max)

  |  

Madrid chce prácou legalizovať pol milióna migrantov

Španielsko pripravuje nový plán, ktorý má pomôcť stovkám tisíc nelegálnych migrantov získať legálnu prácu a stabilný pobyt. Vláda premiéra Pedra Sáncheza chce v rámci tohto programu regularizovať približne 500-tisíc pracovníkov, ktorí v súčasnosti pôsobia v tieňovej ekonomike.

Ministerka pre migráciu Pilar Cancelová spresnila, že počas prvého mesiaca obdržali viac ako 200-tisíc žiadostí.

Madrid argumentuje tým, že migrácia je pre krajinu ekonomickou nevyhnutnosťou. Španielsko totiž podľa odhadov potrebuje v najbližších rokoch milióny nových pracujúcich, ktorí budú prispievať do sociálneho systému a pomôžu zmierniť dôsledky starnutia populácie.

Vláda zároveň plánuje migrantov cielene prepájať s firmami v sektoroch, kde chýbajú zamestnanci – najmä v stavebníctve, cestovnom ruchu, doprave či opatrovateľských službách.

Program však vyvoláva ostrú kritiku pravicových strán v Španielsku aj v Európe. Kritici upozorňujú na možné zneužívanie systému či tlak na pracovný trh. Vláda naopak tvrdí, že ide o pragmatický krok na podporu hospodárskeho rastu a stabilizáciu verejných financií.

(reuters, max)

  |  

Únia stopla clá na močovinu a amoniak pre drahé potraviny

Ministri hospodárstva členských štátov Európskej únie sa v Bruseli dohodli na ročnom pozastavení ciel na kľúčové dusíkaté hnojivá vrátane močoviny a amoniaku. Cieľom opatrenia je zmierniť náklady európskych poľnohospodárov a výrobcov hnojív, ktorí v posledných rokoch čelili prudkému rastu cien energií aj vstupných surovín.

Európska komisia odhaduje, že úspora na dovozných clách dosiahne približne 60 miliónov eur.

Únia chce zároveň týmto krokom znížiť závislosť od Ruska a Bieloruska, ktoré boli doteraz významnými dodávateľmi dusíkatých hnojív. Oslobodenie od ciel sa preto nebude vzťahovať na produkty z týchto dvoch krajín, ale iba na dovoz z iných štátov mimo preferenčných obchodných režimov EÚ. Brusel okrem toho zaviedol kvóty, aby chránil domácich výrobcov.

Komisia bude situáciu na trhu monitorovať a po roku rozhodne, či opatrenie predĺži alebo upraví. Hnojivá sú pritom kľúčové pre stabilitu poľnohospodárskej výroby aj cien potravín v celom európskom bloku.

(tasr, max)

  |  

Armáda získa nové stroje, kontrakt pokryje európska pôžička

Ministerstvo obrany uzavrelo rámcovú zmluvu na dodávku univerzálnych dokončovacích strojov v hodnote takmer 497 miliónov eur. Kontrakt získala spoločnosť CSM Industry, pričom rezort môže na jeho základe zadávať konkrétne objednávky počas nasledujúcich ôsmich rokov.

Financovanie nákupu má byť zabezpečené prostredníctvom európskeho obranného nástroja SAFE, z ktorého Slovensko plánuje čerpať úver vo výške 2,3 miliardy eur.

Rezort v zmluve zdôrazňuje, že cieľom je rozšírenie technického vybavenia Ozbrojených síl SR na mierové aj operačné nasadenie v súlade s pravidlami Slovenska, Európskej únie a NATO. Dokument odkazuje na ochranu základných bezpečnostných záujmov štátu.

Detaily o technických parametroch strojov, konkrétnych cenách či harmonograme dodávok však zverejnené neboli. Ministerstvo to zdôvodnilo ochranou obchodného tajomstva.

Projekt je súčasťou širšieho plánu modernizácie armády, v rámci ktorého chce rezort obrany financovať alebo spolufinancovať deväť veľkých investičných projektov z európskej pôžičky SAFE.

(tasr, max)

  |  

Volvo začne testovaciu výrobu už o niekoľko mesiacov

Výstavba novej automobilky Volvo pri Košiciach pokračuje podľa harmonogramu a firma potvrdzuje, že po lete 2026 spustí testovaciu výrobu. Ostrý štart produkcie je naďalej naplánovaný na rok 2027. Riaditeľ Volvo Cars Košice Marc Gombeer podotkol, že sa im darí dodržiavať všetky kľúčové termíny a projekt napreduje bez výraznejších komplikácií.

V závode vo Valalikoch už vykonávajú testovanie hlavných prevádzok vrátane lisovne, karosárne a megacastingu. Do Švédska zatiaľ odoslali viac ako 100 kompletných karosérií vyrobených počas skúšobnej fázy.

Automobilka zároveň zdôrazňuje silné zapojenie domácich dodávateľov – približne 36 percent dielov pre každé vozidlo má pochádzať zo Slovenska.

Volvo intenzívne pokračuje aj v nábore zamestnancov. Aktuálne zamestnáva viac ako 600 pracovníkov, ďalších 70 nastúpi už v júni a do konca roka chce spoločnosť prijať ešte približne 700 ľudí. Firma tiež upozorňuje, že pri operátorských pozíciách nie je podmienkou znalosť angličtiny a školenia prebiehajú v slovenčine. Slováci aktuálne tvoria 95 percent prijatých technikov a operátorov.

(tasr, max)