Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Európska únia a Mexiko uzavrú obchodnú dohodu

Mexiko a Európska únia v piatok podpíšu novú dohodu o voľnom obchode, ktorou chcú znížiť závislosť od Spojených štátov a zmierniť dosahy colnej politiky prezidenta Donalda Trumpa.

Dokument rozširuje pôvodnú dohodu z roku 2000. Okrem priemyselného tovaru zahŕňa aj služby, investície, digitálny obchod či poľnohospodárske produkty.

Dohodu v Mexico City podpíšu mexická prezidentka Claudia Sheinbaumová, predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady António Costa počas prvého samitu oboch strán po viac než desiatich rokoch.

Obe strany sa snažia diverzifikovať export mimo amerického trhu. Európsku úniu zasiahli nové clá zavedené administratívou Donalda Trumpa, Mexiko zasa čelí vysokým clám na automobily, oceľ a hliník.

Mexické ministerstvo hospodárstva odhaduje, že export krajiny do EÚ by mohol do roku 2030 vzrásť z 24 na 36 miliárd dolárov ročne. Vzájomný obchod medzi Mexikom a EÚ sa za poslednú dekádu zvýšil o 75 percent.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Attal oznámil kandidatúru na prezidenta Francúzska

Bývalý francúzsky premiér Gabriel Attal oficiálne oznámil kandidatúru na prezidentské voľby v roku 2027. Šéf strany Obroda (Renaissance) tak urobil počas návštevy malej obce Mur-de-Barrez na severe departementu Aveyron, kde sa snažil zdôrazniť odstup od odkazu Emmanuela Macrona a osloviť voličov mimo veľkých miest.

Tridsaťsedemročný politik vystúpil po občianskej diskusii s miestnymi obyvateľmi, na ktorú prišlo približne sto ľudí. „Rozhodol som sa kandidovať na prezidenta republiky, pretože hlboko milujem Francúzsko a Francúzov,“ vyhlásil Attal pred veľkou francúzskou vlajkou zavesenou na budove za jeho chrbtom.

Miesto oznámenia nevybrali náhodne. Attalov tím chcel symbolicky ukázať, že kandidát sa chce priblížiť „skutočnému Francúzsku“. Politik sa tak snaží nadviazať na obraz Jacquesa Chiraca z prezidentskej kampane v roku 1995.

Attal zároveň súperí s bývalým premiérom Édouardom Philippom, ktorého považujú za favorita stredu a pravice. V Attalovom okolí hovoria o možnom zopakovaní súboja Chirac – Balladur, kde by Attal vystupoval ako outsider proti etablovanému kandidátovi.

Počas dvojdňovej návštevy Aveyronu absolvoval sériu mediálnych vystúpení a stretnutí s miestnymi aktérmi. Jeho tím pritom intenzívne dokumentoval cestu na sociálnych sieťach za prítomnosti desiatok novinárov.

Bývalý premiér sa v uplynulých mesiacoch profiluje čoraz výraznejšie a snaží sa odlíšiť od Emmanuela Macrona aj obsahovo. Predložil viacero kontroverzných návrhov vrátane debaty o náhradnom materstve, zmien pracovného práva či spochybnenia nadradenosti medzinárodného práva. Kritici mu vyčítajú oportunizmus a prílišné prispôsobovanie sa náladám verejnosti.

(lemonde, bak)

Minúta  |  

Po polstoročí zomrel v Česku na záškrt trojročný chlapec

Česko zaznamenalo prvé úmrtie dieťaťa na záškrt od roku 1969. Trojročný chlapec z Ostravska, ktorý nebol očkovaný, zomrel podľa iDnes.cz v pondelok vo Fakultnej nemocnici Motol v Prahe po prudkom zhoršení zdravotného stavu. Hygienici okamžite prijali protiepidemické opatrenia a vyzvali rodičov, aby si skontrolovali očkovanie detí aj vlastné preočkovanie.

Podľa českých zdravotníkov sa baktériou pravdepodobne infikovali aj ďalší štyria súrodenci chlapca. Testy potvrdili prítomnosť toxických kmeňov baktérie spôsobujúcej záškrt. Celú rodinu hospitalizovali a liečia antibiotikami, opatrenia prijali aj v materskej škole, ktorú dieťa navštevovalo. Hygienici však tvrdia, že riziko ďalšieho šírenia nákazy je nízke.

„Tento tragický prípad pripomína, aká podstatná a dôležitá je ochrana očkovaním,“ upozornila riaditeľka Štátneho zdravotného ústavu Barbora Macková. Odborníci zároveň varujú, že imunita po detskom očkovaní časom slabne a dospelí by sa mali proti záškrtu preočkovať každých desať rokov.

Záškrt bol kedysi jednou z hlavných príčin úmrtí detí, no po zavedení povinného očkovania v roku 1946 prakticky zmizol. Do Česka sa ochorenie vrátilo až v roku 2022 po 27 rokoch bez výskytu. Choroba môže spôsobiť ťažké poškodenie dýchacích ciest, srdca aj nervového systému a bez liečby býva smrteľná.

(max)

Minúta  |  

Kozmetičky môžu prísť o časť služieb, SNS chce zmenu zákona

SNS kritizuje pripravovanú novelu zákona o ochrane verejného zdravia z dielne ministerstva zdravotníctva, podľa ktorej by kozmetické salóny po novom nemohli vykonávať úkony považované za zdravotnícke výkony.

Poslanec SNS Adam Lučanský nesúhlas zdôvodnil tým, že problém by sa mohol týkať napríklad laserovej epilácie či mezoterapie, ktoré v súčasnosti kozmetické zariadenia bežne poskytujú. Presun týchto služieb výlučne do zdravotníckeho sektora by mohol byť podľa neho pre časť salónov likvidačný.

Zároveň upozornil na nelogickosť návrhu, keďže tetovanie, piercing či permanentný mejkap by zostali povolené: „Nie je tu dostatočná právna istota, pretože nie je jasne definované, čo je narušenie integrity kože.“

Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) podľa SNS prisľúbil, že spornú časť novely prepracujú. Rezort údajne zvažuje presnejšie určenie hranice, pri akej hĺbke zásahu do kože už ide o zdravotnícky výkon. Samotná novela má podľa ministerstva odstrániť nedostatky, ktoré ukázala prax v oblasti verejného zdravotníctva.

(tasr, max)

Minúta  |  

Londýn skenuje ľudí v uliciach a hľadá kriminálnikov

Londýnska polícia nasadzuje do ulíc technológiu rozpoznávania tvárí v reálnom čase, ktorá porovnáva tváre okoloidúcich s databázou približne 17-tisíc hľadaných osôb. Polícia tvrdí, že ide o „prelomový“ nástroj v boji proti kriminalite a od začiatku roka 2024 vďaka nemu zadržala približne 2 500 ľudí vrátane podozrivých z násilných a zo sexuálnych trestných činov.

Počas jednej z akcií vo štvrti Victoria systém v priebehu krátkeho času identifikoval viaceré osoby. Jedného muža po preverení prepustili, ďalší skončil v putách.

Podľa policajnej šéfky Lindsey Chiswickovej pomohla technológia napríklad pri odhalení odsúdeného pedofila, ktorý sa po ulici prechádzal ruka v ruke s osemročným dievčaťom. „Porušil podmienky, teraz je späť vo väzení,“ uviedla.

Kritici však varujú pred masovým sledovaním a narušením základných občianskych práv. Organizácia Big Brother Watch oponuje, že systém podkopáva prezumpciu neviny, keďže každý človek na ulici je automaticky preverovaný ako potenciálny podozrivý. Mimoriadnu kritiku vyvolalo aj nasadenie technológie počas protiimigračného protestu v centre Londýna.

Britský súd pritom minulý mesiac rozhodol, že používanie systému je zákonné, čím otvoril cestu jeho ďalšiemu rozširovaniu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Madrid chce prácou legalizovať pol milióna migrantov

Španielsko pripravuje nový plán, ktorý má pomôcť stovkám tisíc nelegálnych migrantov získať legálnu prácu a stabilný pobyt. Vláda premiéra Pedra Sáncheza chce v rámci tohto programu regularizovať približne 500-tisíc pracovníkov, ktorí v súčasnosti pôsobia v tieňovej ekonomike.

Ministerka pre migráciu Pilar Cancelová spresnila, že počas prvého mesiaca obdržali viac ako 200-tisíc žiadostí.

Madrid argumentuje tým, že migrácia je pre krajinu ekonomickou nevyhnutnosťou. Španielsko totiž podľa odhadov potrebuje v najbližších rokoch milióny nových pracujúcich, ktorí budú prispievať do sociálneho systému a pomôžu zmierniť dôsledky starnutia populácie.

Vláda zároveň plánuje migrantov cielene prepájať s firmami v sektoroch, kde chýbajú zamestnanci – najmä v stavebníctve, cestovnom ruchu, doprave či opatrovateľských službách.

Program však vyvoláva ostrú kritiku pravicových strán v Španielsku aj v Európe. Kritici upozorňujú na možné zneužívanie systému či tlak na pracovný trh. Vláda naopak tvrdí, že ide o pragmatický krok na podporu hospodárskeho rastu a stabilizáciu verejných financií.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.