Preskočiť na obsah
  |  

Blanár vyzval Európu na väčšiu zodpovednosť v NATO

Európske krajiny v NATO musia podľa ministra zahraničných vecí Juraja Blanára (Smer) prevziať väčšiu zodpovednosť za bezpečnosť Európy a užšie spolupracovať pri posilňovaní obranného priemyslu. Uviedol to po rokovaní ministrov zahraničných vecí Aliancie vo švédskom Helsingborgu.

Blanár ocenil vyjadrenia šéfa americkej diplomacie Marca Rubia, podľa ktorého chcú Spojené štáty zostať silnou súčasťou NATO, no potrebujú po svojom boku rovnako silnú Európu. Za dôležité označil aj rozhodnutie prezidenta Donalda Trumpa neznižovať počet amerických vojakov v Poľsku.

Ministri rokovali aj o obranných výdavkoch. Podľa Blanára sa členské štáty zhodli na ochote zvýšiť investície do obrany. Slovensko podľa neho už plní dvojpercentný záväzok výdavkov na obranu a 35 percent z tejto sumy smeruje na modernizáciu armády.

Šéf slovenskej diplomacie zdôraznil aj význam stability západného Balkánu. Slovensko je podľa neho pripravené v prípade potreby posilniť svoje pôsobenie v misii KFOR, keďže bezpečnosť regiónu je dôležitá pre stabilitu celej Európy.

(tasr, bak)

  |  

Janša sa vracia k moci, Slovinsko bude mať pravicovú vládu

Slovinský parlament v piatok zvolil lídra Slovinskej demokratickej strany (SDS) Janeza Janšu za premiéra. Za návrat politika k moci hlasovalo 51 poslancov, proti bolo 36.

Šesťdesiatsedemročný Janša, ktorý už v minulosti stál na čele vlády trikrát, povedie menšinovú pravicovú koalíciu. Slovinsko sa tak po rokoch liberálnej vlády Roberta Goloba posúva viac doprava.

Janša je známym obdivovateľom amerického prezidenta Donalda Trumpa a v minulosti patril medzi blízkych spojencov maďarského premiéra Viktora Orbána. Naposledy bol premiérom v rokoch 2020 až 2022, keď vo voľbách prehral s Golobovým Hnutím slobody.

Aprílové parlamentné voľby sa skončili tesným výsledkom medzi SDS a Hnutím slobody, Golobovi sa však nepodarilo vytvoriť novú liberálnu koalíciu. To otvorilo cestu Janšovmu návratu na čelo vlády.

Voľby sprevádzali obvinenia zo zahraničného zasahovania a korupcie.

(apnews, nampa, bak)

  |  

Opozícia kritizuje zmeny v prideľovaní peňazí na vedu

SaS a PS kritizujú pozmeňujúci návrh k vysokoškolskému zákonu z dielne koalície, najmä zmeny pri hodnotení projektov Agentúry na podporu výskumu a vývoja (APVV). Obávajú sa menšej transparentnosti pri prideľovaní financií na vedu.

Podľa poslankyne Tiny Gažovičovej (PS) už pri grantoch nad 200-tisíc eur nebudú potrebné expertné panely a postačia odborné posudky. Poslanec Ľudovít Paulis (SaS) upozornil, že odborné rady budú môcť do výsledkov hodnotenia zasahovať.

Poslankyňa Paula Puškárová (Hlas) kritiku odmieta. Tvrdí, že zahraniční odborníci nie sú automaticky transparentnejší než slovenskí a že pri všeobecných výzvach je hodnotenie panelmi problematické pre široký záber tém. Zdôraznila, že veľké projekty, ako Horizont Európa, posudzujú odborní hodnotitelia a rovnaký model chce koalícia zaviesť aj pri APVV.

Novela vysokoškolského zákona je v parlamente v druhom čítaní. Definitívne o nej majú rozhodnúť na schôdzi, ktorá sa začne 26. mája.

(tasr, bak)

  |  

Pre rušňovodičov chcú kúpiť 430 kamier, odborári nesúhlasia

Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) plánuje v rámci vládneho akčného plánu zvýšenia bezpečnosti železničnej dopravy nakúpiť 430 telových kamier pre rušňovodičov. Náklady sa podľa aktuálnych odhadov pohybujú okolo 500-tisíc eur, kamery budú zavádzať postupne.

Podľa ZSSK majú kamery slúžiť ako doplnkové bezpečnostné opatrenie pri objasňovaní nehôd a analýze prevádzky. Spoločnosť zároveň pripomenula ďalšie opatrenia po minuloročných nehodách vrátane intenzívnejšieho výcviku či rozširovania systému ETCS.

Rušňovodiči však kamery odmietajú. Predseda petičného výboru Matej Motyčka tvrdí, že peniaze by mali smerovať skôr do zabezpečovacích zariadení, pracovného prostredia a výcviku. Podľa neho vyšetrovania nehôd často neriešia skutočné systémové príčiny problémov.

Viceprezident Federácie strojvodcov SR Peter Dubovský uviedol, že kamery by sa mohli objaviť na prvom pracovisku do konca júna, no viaceré postupy ešte nie sú v súlade s legislatívou. Celkové náklady podľa neho môžu presiahnuť milión eur.

(tasr, bak)

  |  

Štyri štáty vyzvali Izrael na zastavenie rozširovania osád

Taliansko, Francúzsko, Británia a Nemecko vyzvali Izrael, aby zastavil rozširovanie židovských osád na Západnom brehu Jordánu. V spoločnom vyhlásení uviedli, že politika izraelskej vlády podkopáva stabilitu a vyhliadky na dvojštátne riešenie konfliktu.

Krajiny upozornili, že situácia na Západnom brehu sa v uplynulých mesiacoch výrazne zhoršila a násilie osadníkov voči Palestínčanom dosiahlo bezprecedentnú úroveň. Izrael zároveň vyzvali, aby zabezpečil zodpovednosť za útoky osadníkov a preveril obvinenia voči izraelským silám.

Štvorica štátov odsúdila aj plán výstavby osady E1, ktorá má priniesť približne 3 400 nových bytových jednotiek na okupovanom území. Projekt označili za vážne porušenie medzinárodného práva a varovali firmy pred účasťou na stavebných tendroch spojených s osadami.

Vyhlásenie prišlo po napätí medzi Európou a Izraelom po zverejnení videa, na ktorom izraelské sily zadržiavajú európskych aktivistov z flotily smerujúcej do Gazy. Británia následne predvolala najvyššie postaveného izraelského diplomata v krajine a Taliansko so Španielskom vyzvali EÚ na sankcie voči izraelskému ministrovi Itamarovi Ben Gvirovi.

(english.aawsat, bak)

  |  

EÚ chce dočasne zmierniť sankcie pre čínskeho výrobcu čipov

Európska komisia navrhla deväťmesačnú výnimku zo sankcií pre čínsku polovodičovú spoločnosť Yangzhou Yangjie Electronic, ktorá sa ocitla v 20. balíku sankcií proti Rusku.

Firma zostane na sankčnom zozname Európskej únie, dočasná úľava má však automobilkám poskytnúť čas na nájdenie alternatívnych dodávok čipov a zabrániť „vážnemu narušeniu“ výroby. Návrh ešte musia jednomyseľne schváliť členské štáty EÚ.

Európske automobilky sa podľa Komisie stali od produktov spoločnosti viac závislé po tom, ako sa sankcie dotkli jej čínskych konkurentov.

Brusel uviedol, že firmu zaradili na sankčný zoznam pre významnú podporu ruských vojenských kapacít. Jej produkty sa údajne nachádzali v dronoch a kĺzavých bombách používaných ruskou armádou na Ukrajine.

(reuters, bak)