Preskočiť na obsah
Minúta  |  

NKÚ: Štát nevyužíva naplno kapacity nukleárnej medicíny

Najvyšší kontrolný úrad upozornil, že štát nedostatočne využíva kapacity pracoviska nukleárnej medicíny spoločnosti BIONT v Bratislave. Zdravotné poisťovne majú podľa kontrolórov uzatvorené zmluvy len na obmedzený počet výkonov.

BIONT poskytuje špecializovanú diagnostiku onkologických, neurologických či kardiologických ochorení a je jediným výrobcom rádiofarmák na Slovensku. Pokrýva približne tri štvrtiny domáceho trhu.

NKÚ uviedol, že štátna spoločnosť mala v rokoch 2022 až 2024 uzatvorenú zmluvu so súkromnou firmou Dr. Magnet. Hoci to pozitívne ovplyvnilo hospodárenie BIONT-u, pri priamych zmluvách so zdravotnými poisťovňami mohol byť príjem štátnej firmy vyšší približne o tri milióny eur.

Kontrolóri za hlavný problém označili nesystémové financovanie výkonov zdravotnými poisťovňami. Predseda NKÚ Ľubomír Andrassy upozornil, že finančné limity poisťovní boli dlhodobo nižšie než kapacity pracoviska a reálny dopyt po vyšetreniach.

NKÚ odporučil, aby sa akcionárom BIONT-u namiesto ministerstva školstva stalo ministerstvo zdravotníctva. Rezort školstva však zatiaľ o zmene neuvažuje a chce rozvíjať ďalšie výskumné a inovačné aktivity spoločnosti.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Gabbardová končí vo vedení Národnej spravodajskej služby

Tulsi Gabbardová oznámila, že odstupuje z funkcie riaditeľky americkej Národnej spravodajskej služby (DNI) v administratíve prezidenta Donalda Trumpa. Dôvodom je vážne ochorenie jej manžela, ktorému diagnostikovali zriedkavú formu rakoviny kostí.

Gabbardová informovala Trumpa o svojom rozhodnutí počas stretnutia v Oválnej pracovni. Rezignácia nadobudne účinnosť 30. júna. Vo svojom liste prezidentovi poďakovala za dôveru a možnosť viesť úrad počas posledného roka a pol.

„Nemôžem s čistým svedomím žiadať, aby tomuto boju čelil sám, zatiaľ čo budem pokračovať v tejto náročnej funkcii,“ uviedla.

Prezident Trump oznámil, že dočasným šéfom spravodajských služieb sa stane zástupca riaditeľa Aaron Lukas. Gabbardovej poďakoval za jej prácu a uviedol, že sa chce venovať podpore manžela počas „ťažkého boja“.

Agentúra Reuters zároveň s odvolaním sa na zdroj oboznámený so situáciou uviedla, že Biely dom Gabbardovú z funkcie vytlačil. Trump v minulosti naznačil rozdielne názory medzi ním a Gabbardovou na prístup k Iránu a jeho jadrovému programu.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Merz, Macron a Starmer po telefonáte so Zelenským podporili Ukrajinu

Nemecký kancelár Friedrich Merz, francúzsky prezident Emmanuel Macron a britský premiér Keir Starmer po telefonáte s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským opätovne potvrdili „neochvejnú a plnú podporu“ Ukrajine.

Lídri privítali snahy Spojených štátov o ukončenie vojny a ocenili podporu ukrajinskej suverenity aj pripravenosť Washingtonu poskytnúť Kyjevu bezpečnostné garancie. Zároveň sa dohodli na úzkej koordinácii s európskymi partnermi aj USA.

Podľa spoločného vyhlásenia má byť súčasná línia kontaktu východiskovým bodom na akékoľvek budúce rokovania. Zdôraznili, že ukrajinské ozbrojené sily musia zostať schopné efektívne brániť suverenitu krajiny.

Zároveň upozornili, že každá dohoda týkajúca sa európskych štátov, Európskej únie alebo NATO si vyžaduje súhlas európskych partnerov a spojencov.

(censor, bak)

Minúta  |  

Le Penová chce odchod Francúzska z velenia NATO

Líderka francúzskej pravice Marine Le Penová vyhlásila, že ak budúci rok vyhrá prezidentské voľby, stiahne Francúzsko z integrovaného vojenského velenia NATO. Tvrdí, že súčasné fungovanie Aliancie oslabuje nezávislosť krajiny a zvyšuje závislosť Európy od rozhodnutí Spojených štátov.

„Musíme odísť z integrovaného velenia NATO. Mali by sme zostať členom Aliancie, ale odchod z velenia nebráni spolupráci spojeneckých síl,“ povedala Le Penová pre televíziu BFM TV počas stretnutia ministrov NATO vo Švédsku.

Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot jej návrh odmietol ako „nezodpovedný“. Podľa neho je v čase, keď Washington prehodnocuje svoju angažovanosť v Európe, dôležité posilňovať európsku úlohu v NATO, nie sa od Aliancie vzďaľovať.

Debata o postavení Francúzska v NATO má v krajine dlhú tradíciu. Prezident Charles de Gaulle stiahol Francúzsko z integrovaného velenia v roku 1966, návrat prišiel až v roku 2009 za prezidenta Nicolasa Sarkozyho.

Le Penovej Národné združenie vedie približne rok pred prezidentskými voľbami v prieskumoch verejnej mienky. Jej kandidatúra však závisí od rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré má padnúť neskôr tento rok.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Demokrati spochybňujú tender na čistenie Dunaja

Strana Demokrati upozornila na podozrivé okolnosti tendra na odstraňovanie sedimentov z Dunaja za viac ako 27 miliónov eur. Kritizuje najmä to, že Slovenský vodohospodársky podnik (SVP) vytvoril konzorcium s talianskou firmou Nautilus, hoci podľa opozície mal na práce vlastné kapacity.

Demokrati tvrdia, že verejnosť nevie, ako budú práce a financie rozdelené. Poukázali aj na dodatok k zmluve, ktorý podľa nich umožňuje, aby celú zákazku realizovala talianska spoločnosť. Vyzvali ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nominant SNS), aby situáciu vysvetlil.

SVP kritiku odmietol. Podľa hovorcu Mariána Bocáka podnik po internom audite zistil, že vzhľadom na rozsah svojich zákonných povinností potrebuje partnera na zabezpečenie zákazky. Cieľom konzorcia bolo podľa neho efektívne rozdelenie kapacít pri zachovaní ostatných úloh podniku.

Vodohospodárska výstavba zároveň zdôraznila, že verejné obstarávanie vykonali zákonným spôsobom, zverejnili ho vo vestníkoch a využili aj elektronickú aukciu. Do súťaže sa prihlásili traja uchádzači, pričom dve ponuky vyradili.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Blanár vyzval Európu na väčšiu zodpovednosť v NATO

Európske krajiny v NATO musia podľa ministra zahraničných vecí Juraja Blanára (Smer) prevziať väčšiu zodpovednosť za bezpečnosť Európy a užšie spolupracovať pri posilňovaní obranného priemyslu. Uviedol to po rokovaní ministrov zahraničných vecí Aliancie vo švédskom Helsingborgu.

Blanár ocenil vyjadrenia šéfa americkej diplomacie Marca Rubia, podľa ktorého chcú Spojené štáty zostať silnou súčasťou NATO, no potrebujú po svojom boku rovnako silnú Európu. Za dôležité označil aj rozhodnutie prezidenta Donalda Trumpa neznižovať počet amerických vojakov v Poľsku.

Ministri rokovali aj o obranných výdavkoch. Podľa Blanára sa členské štáty zhodli na ochote zvýšiť investície do obrany. Slovensko podľa neho už plní dvojpercentný záväzok výdavkov na obranu a 35 percent z tejto sumy smeruje na modernizáciu armády.

Šéf slovenskej diplomacie zdôraznil aj význam stability západného Balkánu. Slovensko je podľa neho pripravené v prípade potreby posilniť svoje pôsobenie v misii KFOR, keďže bezpečnosť regiónu je dôležitá pre stabilitu celej Európy.

(tasr, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.