Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Merz, Macron a Starmer po telefonáte so Zelenským podporili Ukrajinu

Nemecký kancelár Friedrich Merz, francúzsky prezident Emmanuel Macron a britský premiér Keir Starmer po telefonáte s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským opätovne potvrdili „neochvejnú a plnú podporu“ Ukrajine.

Lídri privítali snahy Spojených štátov o ukončenie vojny a ocenili podporu ukrajinskej suverenity aj pripravenosť Washingtonu poskytnúť Kyjevu bezpečnostné garancie. Zároveň sa dohodli na úzkej koordinácii s európskymi partnermi aj USA.

Podľa spoločného vyhlásenia má byť súčasná línia kontaktu východiskovým bodom na akékoľvek budúce rokovania. Zdôraznili, že ukrajinské ozbrojené sily musia zostať schopné efektívne brániť suverenitu krajiny.

Zároveň upozornili, že každá dohoda týkajúca sa európskych štátov, Európskej únie alebo NATO si vyžaduje súhlas európskych partnerov a spojencov.

(censor, bak)

Minúta  |  

Le Penová chce odchod Francúzska z velenia NATO

Líderka francúzskej pravice Marine Le Penová vyhlásila, že ak budúci rok vyhrá prezidentské voľby, stiahne Francúzsko z integrovaného vojenského velenia NATO. Tvrdí, že súčasné fungovanie Aliancie oslabuje nezávislosť krajiny a zvyšuje závislosť Európy od rozhodnutí Spojených štátov.

„Musíme odísť z integrovaného velenia NATO. Mali by sme zostať členom Aliancie, ale odchod z velenia nebráni spolupráci spojeneckých síl,“ povedala Le Penová pre televíziu BFM TV počas stretnutia ministrov NATO vo Švédsku.

Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot jej návrh odmietol ako „nezodpovedný“. Podľa neho je v čase, keď Washington prehodnocuje svoju angažovanosť v Európe, dôležité posilňovať európsku úlohu v NATO, nie sa od Aliancie vzďaľovať.

Debata o postavení Francúzska v NATO má v krajine dlhú tradíciu. Prezident Charles de Gaulle stiahol Francúzsko z integrovaného velenia v roku 1966, návrat prišiel až v roku 2009 za prezidenta Nicolasa Sarkozyho.

Le Penovej Národné združenie vedie približne rok pred prezidentskými voľbami v prieskumoch verejnej mienky. Jej kandidatúra však závisí od rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré má padnúť neskôr tento rok.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Demokrati spochybňujú tender na čistenie Dunaja

Strana Demokrati upozornila na podozrivé okolnosti tendra na odstraňovanie sedimentov z Dunaja za viac ako 27 miliónov eur. Kritizuje najmä to, že Slovenský vodohospodársky podnik (SVP) vytvoril konzorcium s talianskou firmou Nautilus, hoci podľa opozície mal na práce vlastné kapacity.

Demokrati tvrdia, že verejnosť nevie, ako budú práce a financie rozdelené. Poukázali aj na dodatok k zmluve, ktorý podľa nich umožňuje, aby celú zákazku realizovala talianska spoločnosť. Vyzvali ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nominant SNS), aby situáciu vysvetlil.

SVP kritiku odmietol. Podľa hovorcu Mariána Bocáka podnik po internom audite zistil, že vzhľadom na rozsah svojich zákonných povinností potrebuje partnera na zabezpečenie zákazky. Cieľom konzorcia bolo podľa neho efektívne rozdelenie kapacít pri zachovaní ostatných úloh podniku.

Vodohospodárska výstavba zároveň zdôraznila, že verejné obstarávanie vykonali zákonným spôsobom, zverejnili ho vo vestníkoch a využili aj elektronickú aukciu. Do súťaže sa prihlásili traja uchádzači, pričom dve ponuky vyradili.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Blanár vyzval Európu na väčšiu zodpovednosť v NATO

Európske krajiny v NATO musia podľa ministra zahraničných vecí Juraja Blanára (Smer) prevziať väčšiu zodpovednosť za bezpečnosť Európy a užšie spolupracovať pri posilňovaní obranného priemyslu. Uviedol to po rokovaní ministrov zahraničných vecí Aliancie vo švédskom Helsingborgu.

Blanár ocenil vyjadrenia šéfa americkej diplomacie Marca Rubia, podľa ktorého chcú Spojené štáty zostať silnou súčasťou NATO, no potrebujú po svojom boku rovnako silnú Európu. Za dôležité označil aj rozhodnutie prezidenta Donalda Trumpa neznižovať počet amerických vojakov v Poľsku.

Ministri rokovali aj o obranných výdavkoch. Podľa Blanára sa členské štáty zhodli na ochote zvýšiť investície do obrany. Slovensko podľa neho už plní dvojpercentný záväzok výdavkov na obranu a 35 percent z tejto sumy smeruje na modernizáciu armády.

Šéf slovenskej diplomacie zdôraznil aj význam stability západného Balkánu. Slovensko je podľa neho pripravené v prípade potreby posilniť svoje pôsobenie v misii KFOR, keďže bezpečnosť regiónu je dôležitá pre stabilitu celej Európy.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Janša sa vracia k moci, Slovinsko bude mať pravicovú vládu

Slovinský parlament v piatok zvolil lídra Slovinskej demokratickej strany (SDS) Janeza Janšu za premiéra. Za návrat politika k moci hlasovalo 51 poslancov, proti bolo 36.

Šesťdesiatsedemročný Janša, ktorý už v minulosti stál na čele vlády trikrát, povedie menšinovú pravicovú koalíciu. Slovinsko sa tak po rokoch liberálnej vlády Roberta Goloba posúva viac doprava.

Janša je známym obdivovateľom amerického prezidenta Donalda Trumpa a v minulosti patril medzi blízkych spojencov maďarského premiéra Viktora Orbána. Naposledy bol premiérom v rokoch 2020 až 2022, keď vo voľbách prehral s Golobovým Hnutím slobody.

Aprílové parlamentné voľby sa skončili tesným výsledkom medzi SDS a Hnutím slobody, Golobovi sa však nepodarilo vytvoriť novú liberálnu koalíciu. To otvorilo cestu Janšovmu návratu na čelo vlády.

Voľby sprevádzali obvinenia zo zahraničného zasahovania a korupcie.

(apnews, nampa, bak)

Minúta  |  

Opozícia kritizuje zmeny v prideľovaní peňazí na vedu

SaS a PS kritizujú pozmeňujúci návrh k vysokoškolskému zákonu z dielne koalície, najmä zmeny pri hodnotení projektov Agentúry na podporu výskumu a vývoja (APVV). Obávajú sa menšej transparentnosti pri prideľovaní financií na vedu.

Podľa poslankyne Tiny Gažovičovej (PS) už pri grantoch nad 200-tisíc eur nebudú potrebné expertné panely a postačia odborné posudky. Poslanec Ľudovít Paulis (SaS) upozornil, že odborné rady budú môcť do výsledkov hodnotenia zasahovať.

Poslankyňa Paula Puškárová (Hlas) kritiku odmieta. Tvrdí, že zahraniční odborníci nie sú automaticky transparentnejší než slovenskí a že pri všeobecných výzvach je hodnotenie panelmi problematické pre široký záber tém. Zdôraznila, že veľké projekty, ako Horizont Európa, posudzujú odborní hodnotitelia a rovnaký model chce koalícia zaviesť aj pri APVV.

Novela vysokoškolského zákona je v parlamente v druhom čítaní. Definitívne o nej majú rozhodnúť na schôdzi, ktorá sa začne 26. mája.

(tasr, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.