Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Elyzejský palác prehľadali pre podozrivé zákazky

Francúzski vyšetrovatelia vo štvrtok prehľadali Elyzejský palác v rámci vyšetrovania verejných zákaziek pre spoločnosť Shortcut Events, ktorá v uplynulých rokoch organizovala veľké ceremoniály pre prezidenta Emmanuela Macrona. Informoval o tom denník Le Monde.

Vyšetrovanie sa týka organizácie pietnych obradov v parížskom Panthéone a spôsobu, akým firma získavala zákazky. Dvaja sudcovia z oddelenia finančnej kriminality sa už v apríli pokúsili vykonať prehliadku prezidentského paláca, no neuspeli.

Finančná prokuratúra vtedy argumentovala výkladom článku 67 francúzskej ústavy, podľa ktorého sú priestory spojené s prezidentským úradom nedotknuteľné. Viacerí odborníci na ústavné právo však podľa Le Monde tento výklad spochybnili. Tvrdia, že ochrana sa vzťahuje na prezidenta a výkon jeho funkcie, nie automaticky na samotné priestory Elyzejského paláca.

V apríli vyšetrovatelia zároveň prehľadali sídlo spoločnosti Shortcut Events, Centrum národných pamiatok aj domovy viacerých osôb spojených s prípadom.

(lud)

Minúta  |  

USA a Irán sa približujú k dohode, k rokovaniam sa pridal aj Katar

Rokovania medzi Spojenými štátmi a Iránom podľa amerického ministra zahraničných vecí Marca Rubia priniesli určitý pokrok, dohoda však zatiaľ nie je hotová. „Došlo k určitému pokroku. Nechcem ho preceňovať, ale ani zľahčovať,“ povedal Rubio po stretnutí ministrov NATO vo Švédsku.

Do Teheránu v piatok pricestoval katarský vyjednávací tím, ktorý v koordinácii s Washingtonom pomáha sprostredkovať konečnú dohodu o ukončení vojny. Hlavným sprostredkovateľom zostáva Pakistan. Katar sa do rokovaní opätovne zapojil napriek tomu, že počas konfliktu čelil iránskym útokom na civilnú infraštruktúru a zariadenia na produkciu skvapalneného plynu.

Podľa televízie Al-Arabíja by konečný návrh dohody mohli oznámiť v priebehu niekoľkých hodín. Dokument má obsahovať okamžité a bezpodmienečné prímerie na zemi, mori aj vo vzduchu, ukončenie vojenských operácií a záväzok rešpektovať suverenitu oboch strán.

Súčasťou návrhu je aj záruka slobody plavby v Hormuzskom prielive a Ománskom zálive, mechanizmus kontroly dodržiavania dohody či postupné rušenie amerických sankcií výmenou za záväzky Iránu.

Rubio zdôraznil, že hlavnou podmienkou Washingtonu zostáva, aby Irán nezískal jadrovú zbraň. Spornými bodmi naďalej ostávajú obohacovanie uránu a kontrola Hormuzského prielivu.

(reuters, english.alarabiya, bak)

Minúta  |  

NKÚ: Štát nevyužíva naplno kapacity nukleárnej medicíny

Najvyšší kontrolný úrad upozornil, že štát nedostatočne využíva kapacity pracoviska nukleárnej medicíny spoločnosti BIONT v Bratislave. Zdravotné poisťovne majú podľa kontrolórov uzatvorené zmluvy len na obmedzený počet výkonov.

BIONT poskytuje špecializovanú diagnostiku onkologických, neurologických či kardiologických ochorení a je jediným výrobcom rádiofarmák na Slovensku. Pokrýva približne tri štvrtiny domáceho trhu.

NKÚ uviedol, že štátna spoločnosť mala v rokoch 2022 až 2024 uzatvorenú zmluvu so súkromnou firmou Dr. Magnet. Hoci to pozitívne ovplyvnilo hospodárenie BIONT-u, pri priamych zmluvách so zdravotnými poisťovňami mohol byť príjem štátnej firmy vyšší približne o tri milióny eur.

Kontrolóri za hlavný problém označili nesystémové financovanie výkonov zdravotnými poisťovňami. Predseda NKÚ Ľubomír Andrassy upozornil, že finančné limity poisťovní boli dlhodobo nižšie než kapacity pracoviska a reálny dopyt po vyšetreniach.

NKÚ odporučil, aby sa akcionárom BIONT-u namiesto ministerstva školstva stalo ministerstvo zdravotníctva. Rezort školstva však zatiaľ o zmene neuvažuje a chce rozvíjať ďalšie výskumné a inovačné aktivity spoločnosti.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Gabbardová končí vo vedení Národnej spravodajskej služby

Tulsi Gabbardová oznámila, že odstupuje z funkcie riaditeľky americkej Národnej spravodajskej služby (DNI) v administratíve prezidenta Donalda Trumpa. Dôvodom je vážne ochorenie jej manžela, ktorému diagnostikovali zriedkavú formu rakoviny kostí.

Gabbardová informovala Trumpa o svojom rozhodnutí počas stretnutia v Oválnej pracovni. Rezignácia nadobudne účinnosť 30. júna. Vo svojom liste prezidentovi poďakovala za dôveru a možnosť viesť úrad počas posledného roka a pol.

„Nemôžem s čistým svedomím žiadať, aby tomuto boju čelil sám, zatiaľ čo budem pokračovať v tejto náročnej funkcii,“ uviedla.

Prezident Trump oznámil, že dočasným šéfom spravodajských služieb sa stane zástupca riaditeľa Aaron Lukas. Gabbardovej poďakoval za jej prácu a uviedol, že sa chce venovať podpore manžela počas „ťažkého boja“.

Agentúra Reuters zároveň s odvolaním sa na zdroj oboznámený so situáciou uviedla, že Biely dom Gabbardovú z funkcie vytlačil. Trump v minulosti naznačil rozdielne názory medzi ním a Gabbardovou na prístup k Iránu a jeho jadrovému programu.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Merz, Macron a Starmer po telefonáte so Zelenským podporili Ukrajinu

Nemecký kancelár Friedrich Merz, francúzsky prezident Emmanuel Macron a britský premiér Keir Starmer po telefonáte s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským opätovne potvrdili „neochvejnú a plnú podporu“ Ukrajine.

Lídri privítali snahy Spojených štátov o ukončenie vojny a ocenili podporu ukrajinskej suverenity aj pripravenosť Washingtonu poskytnúť Kyjevu bezpečnostné garancie. Zároveň sa dohodli na úzkej koordinácii s európskymi partnermi aj USA.

Podľa spoločného vyhlásenia má byť súčasná línia kontaktu východiskovým bodom na akékoľvek budúce rokovania. Zdôraznili, že ukrajinské ozbrojené sily musia zostať schopné efektívne brániť suverenitu krajiny.

Zároveň upozornili, že každá dohoda týkajúca sa európskych štátov, Európskej únie alebo NATO si vyžaduje súhlas európskych partnerov a spojencov.

(censor, bak)

Minúta  |  

Le Penová chce odchod Francúzska z velenia NATO

Líderka francúzskej pravice Marine Le Penová vyhlásila, že ak budúci rok vyhrá prezidentské voľby, stiahne Francúzsko z integrovaného vojenského velenia NATO. Tvrdí, že súčasné fungovanie Aliancie oslabuje nezávislosť krajiny a zvyšuje závislosť Európy od rozhodnutí Spojených štátov.

„Musíme odísť z integrovaného velenia NATO. Mali by sme zostať členom Aliancie, ale odchod z velenia nebráni spolupráci spojeneckých síl,“ povedala Le Penová pre televíziu BFM TV počas stretnutia ministrov NATO vo Švédsku.

Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot jej návrh odmietol ako „nezodpovedný“. Podľa neho je v čase, keď Washington prehodnocuje svoju angažovanosť v Európe, dôležité posilňovať európsku úlohu v NATO, nie sa od Aliancie vzďaľovať.

Debata o postavení Francúzska v NATO má v krajine dlhú tradíciu. Prezident Charles de Gaulle stiahol Francúzsko z integrovaného velenia v roku 1966, návrat prišiel až v roku 2009 za prezidenta Nicolasa Sarkozyho.

Le Penovej Národné združenie vedie približne rok pred prezidentskými voľbami v prieskumoch verejnej mienky. Jej kandidatúra však závisí od rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré má padnúť neskôr tento rok.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.