Preskočiť na obsah
  |  

Prístup ku krízovým fondom Svetovej banky chce získať už 27 štátov

Dvadsaťsedem krajín podniklo od začiatku vojny v Iráne kroky na zavedenie krízových nástrojov, ktoré by im umožnili rýchly prístup k financovaniu z existujúcich programov Svetovej banky. Vyplýva to z interného dokumentu, do ktorého nahliadla agentúra Reuters.

Ten neuvádzal mená krajín ani celkovú sumu prostriedkov, o ktoré sa potenciálne usilujú. Vyplýva z neho, že od začiatku konfliktu na Blízkom východe 28. februára už tri krajiny schválili nové nástroje, zatiaľ čo ostatné ešte proces dokončujú.

Svetová banka sa k dokumentu odmietla vyjadriť.

Vojna narušila globálne energetické trhy, ako aj globálne dodávateľské reťazce. Viaceré rozvojové krajiny tak majú problém s dodávkami palív či hnojív.

Predstavitelia v Keni žiadajú o rýchlu finančnú podporu od Svetovej banky, aby mohli riešiť rastúce ceny palív. Irak zase hlási problémy pre masívny pokles príjmov z predaja ropy, ktorú nevie vyviezť z Perzského zálivu.

(reuters, sak)

  |  

V New Yorku prudko vzrástol počet zatknutí imigračnými úradmi

Podľa mestského auditu zverejneného v piatok zaznamenal New York výrazný nárast federálnych zatknutí v súvislosti s imigráciou. A to konkrétne odvtedy, čo sa americký prezident Donald Trump vrátil do Bieleho domu.

Audit nariadil starosta Zohran Mamdani z Demokratickej strany krátko po tom, ako tento rok nastúpil do úradu.

Americký Úrad pre imigráciu a colnú správu zatkol podľa správy v oblasti New Yorku v období od 20. januára 2025 do 10. marca tohto roka už 5 567 ľudí. Toto číslo podľa auditu predstavovalo 71-percentný nárast v porovnaní s rovnakým počtom dní na konci vlády predchádzajúceho prezidenta Joea Bidena.

„New York je domovom pre imigrantov zo všetkých kútov sveta a nikto by nemal žiť v strachu kvôli svojmu statusu,“ uviedol starosta New Yorku v piatkovom vyhlásení. Ministerstvo vnútornej bezpečnosti USA, ktoré dohliada nad presadzovaním imigračných zákonov, na audit bezprostredne nereagovalo.

(reuters, sak)

  |  

Trump vynechá synovu svadbu, zostáva v Bielom dome

Americký prezident Donald Trump sa nezúčastní na svadbe svojho najstaršieho syna Donalda Trumpa Jr. s Bettinou Andersonovou. Oznámil to v príspevku na sociálnej sieti Truth Social s tým, že musí zostať vo Washingtone pre vládne povinnosti.

„Veľmi som chcel byť so svojím synom Donom Jr. a najnovšou členkou rodiny Trumpovcov, jeho budúcou manželkou Bettinou, no okolnosti súvisiace s vládou a moja láska k Spojeným štátom mi to neumožňujú,“ napísal Trump.

Svadba sa podľa CNN uskutoční počas víkendu na malom ostrove na Bahamách. Trump ešte vo štvrtok povedal novinárom, že sa na obrade možno zúčastní, no termín je pre neho nevhodný. „Mám tu Irán a ďalšie veci,“ vyhlásil.

Administratíva USA je momentálne zapojená do diplomatických rokovaní sprostredkovaných Pakistanom, ktorých cieľom je ukončenie vojny s Iránom.

Trump sa mal pôvodne po podujatí v štáte New York presunúť do svojho golfového klubu v New Jersey, no podľa zmeneného programu sa vráti do Bieleho domu.

(reuters, lud)

  |  

EÚ a Mexiko podpísali modernizovanú dohodu o spolupráci

Európska únia a Mexiko sa dohodli na rozšírení obchodnej spolupráce v čase rastúceho protekcionizmu Spojených štátov za prezidenta Donalda Trumpa. Aktualizovaná obchodná dohoda má podľa Bruselu posilniť vzájomný obchod a investície medzi „podobne zmýšľajúcimi partnermi“.

Obchod medzi EÚ a Mexikom má hodnotu približne 100 miliárd eur ročne. Mexiko je druhým najväčším obchodným partnerom Únie v Latinskej Amerike po Brazílii, EÚ je zas tretím najväčším partnerom Mexika.

Dohoda zníži clá na viaceré produkty a uľahčí prístup európskych firiem na mexický trh vrátane verejných zákaziek. Mexiko zároveň uzná stovky európskych regionálnych potravín a nápojov, ako sú parmská šunka či syr Roquefort.

EÚ získa lepší prístup ku kritickým surovinám z Mexika, čím chce znížiť závislosť od Číny. Dohoda má tiež uľahčiť export európskych strojov, liekov a automobilových súčiastok.

Brusel zároveň zdôraznil, že dohoda nemá umožniť čínskym výrobcom vyvážať autá cez Mexiko na európsky trh.

Ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas) víta podpis dohody. Podľa nej je to dobrá správa aj pre Slovensko.

Saková ocenila aktivity eurokomisára pre obchod Maroša Šefčoviča, ktorý podľa nej v uplynulých mesiacoch pomáha otvárať Európe nové trhy. Dohoda s Mexikom podľa ministerky posilní európske hospodárstvo a po Indii predstavuje ďalší významný trh s veľkým potenciálom.

Pripustila, že Mexiko zatiaľ nepatrí medzi najvýznamnejších obchodných partnerov Slovenska. Odstránenie obchodných prekážok však podľa nej môže byť príležitosťou pre niektoré slovenské firmy.

(france24, tasr, lud)

  |  

ŽSR čakajú na financovanie trate na Liptove

Železnice Slovenskej republiky rokujú s ministerstvom dopravy o financovaní modernizácie úseku Liptovský Hrádok – Paludza z Kohézneho fondu EÚ. Zmluvu s víťazom tendra podpíšu až po prísľube finančného krytia.

„Podpis zmluvy o dielo bude nasledovať, až keď budeme mať prisľúbené finančné krytie,“ uviedla hovorkyňa ŽSR Petra Lániková.

Súťaž vyhralo Združenie TSS-HT Železnica Liptov, tvorené spoločnosťami TSS Grade a Hochtief SK, s ponukou približne 534,5 milióna eur bez DPH. Ide o najnižšiu cenu spomedzi troch uchádzačov a zároveň o sumu o takmer 328 miliónov eur nižšiu oproti pôvodnej predpokladanej hodnote zákazky.

ŽSR uviedli, že ponuku nepovažujú za mimoriadne nízku. Rozdiel oproti druhej najnižšej ponuke predstavuje 8,5 percenta a oproti priemeru ostatných ponúk 12,4 percenta, čo železnice označili za bežné pri stavebných zákazkách.

Druhú najnižšiu ponuku predložilo Združenie Paludza za 584,25 milióna eur, tretí uchádzač ponúkol cenu 635,8 milióna eur bez DPH.

Súťaž vyhlásili ŽSR v januári 2025, stavebné práce majú trvať približne 4,5 roka. Projekt je súčasťou modernizácie trate Žilina – Košice.

(tasr, bak)

  |  

Elyzejský palác prehľadali pre podozrivé zákazky

Francúzski vyšetrovatelia vo štvrtok prehľadali Elyzejský palác v rámci vyšetrovania verejných zákaziek pre spoločnosť Shortcut Events, ktorá v uplynulých rokoch organizovala veľké ceremoniály pre prezidenta Emmanuela Macrona. Informoval o tom denník Le Monde.

Vyšetrovanie sa týka organizácie pietnych obradov v parížskom Panthéone a spôsobu, akým firma získavala zákazky. Dvaja sudcovia z oddelenia finančnej kriminality sa už v apríli pokúsili vykonať prehliadku prezidentského paláca, no neuspeli.

Finančná prokuratúra vtedy argumentovala výkladom článku 67 francúzskej ústavy, podľa ktorého sú priestory spojené s prezidentským úradom nedotknuteľné. Viacerí odborníci na ústavné právo však podľa Le Monde tento výklad spochybnili. Tvrdia, že ochrana sa vzťahuje na prezidenta a výkon jeho funkcie, nie automaticky na samotné priestory Elyzejského paláca.

V apríli vyšetrovatelia zároveň prehľadali sídlo spoločnosti Shortcut Events, Centrum národných pamiatok aj domovy viacerých osôb spojených s prípadom.

(lud)