„O konečných aspektoch a detailoch dohody sa v súčasnosti rokuje a budú oznámené čoskoro,“ napísal na sieti Truth Social.
Irán v sobotu potvrdil, že pracuje na memorande o porozumení o ukončení vojny po tom, ako sa jeho najvyšší predstavitelia stretli s Ásimom Munírom, náčelníkom pakistanskej armády, ktorá sa usiluje sprostredkovať rokovania. Agentúra Fars však v nedeľu skoro ráno informovala, že dohoda by Iránu umožnila spravovať prieliv a že Trumpovo tvrdenie o úžine je „v rozpore s realitou“.
Prioritou Iránu je ukončenie amerických útokov
Trump v sobotu hovoril s lídrami Saudskej Arábie, Kataru, Spojených arabských emirátov, Jordánska, Egypta, Turecka a Pakistanu. Podľa Axiosu lídri Trumpa vyzvali, aby s rodiacim sa rámcom súhlasil.
Turecký prezident Tayyip Erdogan počas telefonátu vyhlásil, že Ankara je pripravená poskytnúť akúkoľvek podporu pri realizácii prípadnej dohody s Iránom. Dohoda o zaistení voľného prechodu cez Hormuzský prieliv by podľa neho podporila stabilitu v regióne a priniesla úľavu globálnej ekonomike.
Telefonát s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom podľa Trumpa takisto dopadol „veľmi dobre“, napísal na sieti Truth Social.
„Tento týždeň smeroval vývoj k znižovaniu sporov, stále však existujú otázky, o ktorých treba rokovať prostredníctvom sprostredkovateľov. Budeme musieť počkať a uvidíme, kam sa situácia dostane v najbližších troch či štyroch dňoch,“ povedal hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Esmaíl Baghaí.
Irán požaduje dohľad nad Hormuzským prielivom, ukončenie americkej blokády svojich prístavov a zrušenie sankcií na predaj iránskej ropy.
Baghaí uviedol, že otázka americkej blokády iránskej lodnej dopravy je dôležitá, no prioritou Iránu je ukončenie hrozby nových amerických útokov a prebiehajúceho konfliktu v Libanone, kde militanti Hizballáhu spojení s Iránom bojujú proti izraelským jednotkám, ktoré vstúpili na juh krajiny.
Náčelník pakistanskej armády Munír odišiel v sobotu z Teheránu po rokovaniach s hlavným iránskym vyjednávačom Mohammadom Bákerom Kálíbáfom a ministrom zahraničných vecí Abbásom Arákčím.
Kálíbáf povedal, že iránske ozbrojené sily počas prímeria obnovili svoje kapacity a že ak USA „hlúpo znovu rozpútajú vojnu“, dôsledky budú „tvrdšie a trpkejšie“ než na začiatku konfliktu.
Napriek týždňom bojov si Irán zachoval zásoby uránu obohateného takmer na úrovni potrebnej na jadrové zbrane, ako aj raketové, dronové a sprostredkované kapacity, píše Reuters.
Vysokopostavený iránsky zdroj agentúre Reuters povedal, že Teherán nesúhlasil s odovzdaním svojich zásob vysoko obohateného uránu. Zdroj uviedol, že iránska jadrová otázka nie je súčasťou predbežnej dohody so Spojenými štátmi.
„Jadrová otázka sa bude riešiť v rokovaniach o konečnej dohode, a preto nie je súčasťou súčasnej dohody. Nedosiahla sa žiadna dohoda o tom, že by zásoby vysoko obohateného uránu Iránu mali byť vyvezené z krajiny,“ uviedol zdroj.
Čo o dohode tvrdia médiá
Americký spravodajský web Axios v sobotu neskoro večer informoval, že USA a Irán sú blízko k dohode, ktorá by počas 60-dňového predĺženia prímeria znovu otvorila Hormuzský prieliv bez poplatkov. Irán by zároveň mohol voľne predávať ropu a uskutočnili by sa rokovania o obmedzení jeho jadrového programu.
Na revanš by USA zrušili blokádu iránskych prístavov a udelili niektoré výnimky zo sankcií na iránsku ropu, uviedol Axios s odvolaním sa na amerického predstaviteľa.
Návrh dohody podľa Axiosu zahŕňa aj záväzky Iránu, že sa nikdy nebude usilovať o jadrové zbrane a že bude rokovať o pozastavení svojho programu obohacovania uránu a odstránení zásob vysoko obohateného uránu.
Denník New York Times informoval, že navrhovaná dohoda obsahuje „zjavný záväzok“ Iránu vzdať sa vysoko obohateného uránu. Podrobnosti o tom, ako by sa Irán týchto zásob vzdal, by sa ponechali na ďalšie kolo rokovaní, uviedol denník s odvolaním sa na dvoch nemenovaných amerických predstaviteľov.
Trump počas tri mesiace trvajúceho konfliktu uvádzal rôzne vojnové ciele, no opakovane tvrdil, že USA zaútočili na Irán, aby mu zabránili získať jadrové zbrane. Irán popiera, že by sa usiloval o jadrové zbrane, a tvrdí, že má právo obohacovať urán na civilné účely.
Zdroje agentúre Reuters povedali, že navrhovaný rámec by sa uskutočnil v troch etapách: formálne ukončenie vojny, vyriešenie krízy v Hormuzskom prielive a začatie 30-dňového obdobia na rokovania o širšej dohode, ktoré možno predĺžiť.
Potenciálne memorandum o porozumení zahŕňa podľa polooficiálnej iránskej tlačovej agentúry Tasním ukončenie vojny na všetkých frontoch, pričom Washington by počas rokovaní udelil výnimku zo sankcií na iránsku ropu.
Irán zatiaľ neprijal žiadne opatrenia týkajúce sa svojho jadrového programu, dodala agentúra Tasním. Podľa nej potenciálna dohoda vyčleňuje 30-dňové obdobie na postupy súvisiace s Hormuzským prielivom a 60-dňové obdobie na jadrové rokovania.
Jeden z pakistanských zdrojov uviedol, že ak USA memorandum prijmú, ďalšie rokovania by sa mohli uskutočniť po skončení moslimského sviatku íd v piatok.
Trump v piatok povedal, že sa cez víkend nezúčastní na svadbe svojho syna. Ako jeden z dôvodov, prečo plánuje zostať vo Washingtone, uviedol Irán.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová privítala náznaky pokroku v rokovaniach o možnej mierovej dohode medzi Spojenými štátmi a Iránom.
„Vítam pokrok smerom k dohode medzi USA a Iránom. Potrebujeme dohodu, ktorá skutočne zmierni konflikt, znovu otvorí Hormuzský prieliv a zaručí úplnú slobodu plavby bez poplatkov. Iránu nesmie byť umožnené vyvinúť jadrovú zbraň,“ napísala von der Leyenová na sieti X.
Trump: Buď dobrá dohoda, alebo ich rozmetám do tisícich pekiel
Šéf Bieleho domu v rozhovore pre CBS News v sobotu uviedol, že vyjednávači Spojených štátov a Iránu sú „oveľa bližšie“ k finalizácii dohody o ukončení vojny.
Konečná dohoda by podľa šéfa Bieleho domu zabránila Iránu získať jadrovú zbraň a zabezpečila by, že iránsky obohatený urán bude „uspokojivo vyriešený“.
„Podpíšem iba dohodu, v ktorej dostaneme všetko, čo chceme,“ citovala Trumpa stanica.
Trump v samostatnom rozhovore pre Axios povedal, že v sobotu prediskutuje najnovší návrh dohody o Iráne so svojimi poradcami a do nedele by mohol rozhodnúť, či obnoví vojnu. „Buď dosiahneme dobrú dohodu, alebo ich rozmetám do tisícich pekiel,“ povedal Trump podľa Axiosu.
Na pozadí správ o možnej dohode sa v nedeľu objavila informácia, že Irán popravil jednu osobu na základe obvinení súvisiacich s odovzdávaním informácií USA a Izraelu počas vojny. Informovala o tom v nedeľu tlačová agentúra Mizan, ktorá patrí iránskemu súdnictvu.
Podľa agentúry daná osoba, identifikovaná ako Modžtabá Kiján, odovzdávala „nepriateľovi“ údaje o iránskom obrannom priemysle.
(reuters, luc)
