Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Aj minister práce má nezrovnalosti v dôchodkovej prognóze

Aj Erik Tomáš (Hlas) má nezrovnalosti vo svojej dôchodkovej prognóze. Priznal to v relácii STVR O 5 minút 12.

Minister práce však tvrdí, že jediným problémom týchto prognóz je, že im nesedia odpracované roky. Odmietol však zodpovednosť Sociálnej poisťovne.

Ide podľa neho o chybu „nezodpovedných zamestnávateľov“. Tí mali po skončení pracovného pomeru dodať poisťovni evidenčné listy, teda odpracované roky, ktoré sa poistencom mali započítať.

Minister preto považuje za dobré, že ľudia prichádzajú na tieto nezrovnalosti skôr – ešte v produktívnom veku, keď „to netreba dohľadávať v archívoch“ – vďaka listom zo Sociálnej poisťovne.

Simona Petrík (PS) zdôraznila, že dôchodková prognóza je sama osebe dobrá vec a navrhol ju ešte úradnícky kabinet Ľudovíta Ódora. Hoci minister hovoril len o približne 170 podnetoch na tieto listy od občanov, poslankyňa tvrdí, že jej osobne prišlo aspoň 500 podnetov na zásadné chyby a „prestrelené“ údaje v prognózach.

Osobitne upozornila na prípad zamestnankyne Sociálnej poisťovne, ktorá nemala správne započítané roky.

Za najviac relevantný údaj prognózy považuje Petrík mieru náhrady mzdy. Pri predpokladanej výške dôchodku by podľa nej stačilo dopísať, že ide len o informatívnu sumu.

(luc)

Minúta  |  

Polícii v Turecku nariadili vypratať sídlo opozičnej strany

Turecké úrady v nedeľu nariadili polícii vypratať sídlo hlavnej opozičnej Republikánskej ľudovej strany (CHP) v Ankare. Krok nadväzuje na rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorý vo štvrtok anuloval stranícky kongres z roku 2023 a zrušil zvolenie súčasného lídra Özgüra Özela. Do čela CHP sa tak má podľa súdu vrátiť bývalý predseda Kemal Kilicdaroglu.

Pred budovou strany sa už zhromaždili davy podporovateľov opozície aj policajné jednotky. Samotný Özel označil rozhodnutie súdu za „súdny prevrat“ a vyhlásil, že zostane v sídle strany „vo dne v noci“, kým nevyčerpá všetky právne možnosti odvolania.

Súd zdôvodnil zásah bližšie nešpecifikovanými nezrovnalosťami pri voľbe vedenia CHP v roku 2023. Kritici vlády prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana však hovoria o ďalšom pokuse oslabiť opozíciu prostredníctvom súdov a štátnych inštitúcií.

CHP je v posledných prieskumoch jednou z najsilnejších politických síl v krajine a je vnímaná ako hlavný vyzývateľ Erdoganovho tábora.

Özel v reakcii vyzval na čo najrýchlejšie usporiadanie nového straníckeho zjazdu, zatiaľ čo Kilicdaroglu tvrdí, že kongres sa uskutoční vo „vhodnom čase“. Napriek rozhodnutiu súdu poslanci CHP v sobotu zvolili Özela za predsedu parlamentnej skupiny strany, čím mu vyjadrili podporu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Viac ako 5 400 dospelých požiadalo o príspevok na vzdelávanie

Ministerstvo školstva eviduje 5 437 žiadostí o príspevok na vzdelávanie pre dospelých. Aktuálne kapacity sú už zazmluvnené a kurzy sa uskutočnia počas celého roka.

Ako z rezortu doplnili, hoci sú už kapacity v rámci prvej fázy projektu naplnené, tak priebežne sa môžu objavovať uvoľnené miesta. Prvá fáza projektu sa preto podľa ministerstva nekončí samotným naplnením počtu päťtisíc účastníkov.

„Pokračuje realizáciou schválených vzdelávaní a zároveň detailným vyhodnocovaním skúseností z praxe,“ vysvetlili z ministerstva.

Ministerstvo poznamenalo, že aktuálne analyzuje, o aké kurzy je najväčší záujem, ktoré skupiny ľudí projekt oslovuje najviac a kde má podpora najväčší praktický prínos.

O kurzy prejavili najvyšší záujem ľudia vo veku 41 až 50 rokov (35 percent). Za nimi nasleduje veková kategória 30 až 40 rokov (30 percent) a ľudia nad 50 rokov (25 percent). Najmenší záujem o kurzy bol vo vekovej kategórií do 30 rokov (desať percent).

Najväčší záujem prejavili prihlásení o kurzy zamerané na inovačné vzdelávanie, konkrétne o nástroje AI a program Canva.

Od začiatku apríla je verejnosti k dispozícii portál www.vzdelavamsa.sk ako centrálne miesto pre vzdelávanie dospelých.

(tasr, luc)

Minúta  |  

Biely dom mení pravidlá pre zelené karty, kritici hovoria o krutosti

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa zavádza podľa CNN zásadnú zmenu imigračnej politiky. Najnovšie budú musieť žiadatelia o zelenú kartu počas vybavovania opustiť USA a celý proces dokončiť zo svojej domovskej krajiny. Doteraz mohli mnohí cudzinci vybavovať trvalý pobyt priamo na území Spojených štátov.

Americké imigračné úrady tvrdia, že cieľom opatrenia je obmedziť prípady, keď ľudia po zamietnutí žiadosti zostávajú v krajine nelegálne. Hovorca imigračných služieb Zach Kahler spresnil, že pravidlo obsahuje výnimky pre „mimoriadne okolnosti“, detaily však zatiaľ nezverejnili.

Kritici argumentujú, že to môže rozdeliť rodiny, prinútiť ľudí opustiť prácu či školy, keďže proces často trvá mesiace až roky. V roku 2024 získalo podľa údajov ministerstva vnútornej bezpečnosti trvalý pobyt približne 1,4 milióna ľudí.

Demokratickí politici hovoria o „krutosti“ a „zradení amerického sna“. Guvernérka New Yorku Kathy Hochulová podotkla, že politika „zrádza samotný sľub, na ktorom bola krajina postavená“. Expert z Cato Institute David Bier varoval, že USA môžu prísť o talentovaných odborníkov a oslabiť svoju konkurencieschopnosť.

Nové opatrenie zapadá do širšej stratégie Trumpovej administratívy sprísniť migráciu. Biely dom už obmedzil azylové programy, pracovné a študentské víza či ochranný status pre migrantov z viacerých krajín.

(max)

Minúta  |  

Slovensko je k seniorom štedrejšie, Česi však dostávajú viac

Českí dôchodcovia dostávajú od štátu v priemere výrazne vyššie penzie než slovenskí seniori. Podľa analýzy spoločnosti Finax predstavoval ku koncu roka 2025 priemerný dôchodok z prvého piliera na Slovensku 703 eur, zatiaľ čo v Česku dosiahol 871 eur.

Po započítaní druhého piliera a rozrátaného 13. dôchodku však slovenský dôchodca mesačne poberá v priemere 792 eur, čo znižuje rozdiel na približne 79 eur.

V pomere k priemernej mzde vychádza slovenský systém dokonca štedrejšie. Slovenský dôchodca dostáva približne 49 percent priemernej mzdy, v Česku je to 41 percent. OECD navyše uvádza, že pomer čistého dôchodku k čistej mzde dosahuje na Slovensku 76, zatiaľ čo v Česku len 56 percent.

Výrazný rozdiel je aj v dôchodkovom veku. V Česku je nastavený na 67 rokov, na Slovensku sa pohybuje okolo 64 rokov a automaticky sa upravuje podľa strednej dĺžky života.

Analytici upozorňujú, že priame porovnávanie dôchodkov je zavádzajúce, pretože oba systémy fungujú odlišne. Ekonóm Finaxu Patrik Kindl zdôraznil, že Slovensku pomáha druhý pilier, no rizikom sú možné politické zásahy do systému. Česko zas viac podporuje dobrovoľné investovanie a daňové zvýhodnenia.

(tasr, max)

Minúta  |  

FT: Japonsko si na tomahawky z USA počká pre vojnu v Iráne

Spojené štáty upozornili Japonsko na výrazné meškanie dodávok rakiet Tomahawk, ktoré si Tokio objednalo na posilnenie obrany voči rastúcej vojenskej sile Číny. Podľa zdrojov Financial Times americký minister obrany Pete Hegseth začiatkom mesiaca informoval japonského ministra obrany Šindžiróa Koizumiho, že Pentagón musí uprednostniť doplnenie vlastných zásob po rozsiahlej vojenskej operácii proti Iránu.

Japonsko si v roku 2024 objednalo 400 rakiet Tomahawk v hodnote 2,35 miliardy dolárov. Dodávky mali prísť v dvoch várkach do apríla 2028, no Washington teraz varuje, že oneskorenie môže dosiahnuť až dva roky.

Rakety s doletom približne 1 600 kilometrov sú pritom kľúčovou súčasťou novej japonskej stratégie „odvetného úderu“, ktorá má odradiť Čínu od prípadnej agresie v regióne.

Podľa Centra pre strategické a medzinárodné štúdie USA počas päťtýždňovej kampane proti Iránu odpálili viac ako tisíc rakiet Tomahawk, teda približne tretinu svojich zásob. Výroba nových kusov trvá roky. Meškanie už vyvoláva obavy medzi spojencami USA v Indo-Pacifiku aj Európe. Washington totiž v posledných týždňoch upozornil aj Britániu či Poľsko, že viaceré americké zbrojné kontrakty budú oneskorené.

Pentagón sa odmietol vyjadriť. Japonské veľvyslanectvo v USA reagovalo, že spojenci vedú časté rozhovory, ale odmietlo sa vyjadriť ku konkrétnym diskutovaným otázkam.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.