Preskočiť na obsah
  |  

Macron prvýkrát od začiatku vojny hovoril s Lukašenkom

Bieloruský prezident Alexander Lukašenko telefonoval s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom. Počas telefonátu, ktorý inicioval Macron, obaja muži diskutovali o regionálnych otázkach a vzťahoch medzi Minskom a Európskou úniou, ako aj s Parížom.

Ide o prvý známy priamy kontakt medzi lídrami od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Telefonát prichádza v období rastúcej diplomatickej aktivity okolo vojny na Ukrajine a snáh o možné budúce rokovania s Ruskom.

Európski lídri zároveň čoraz intenzívnejšie diskutujú o scenároch pre prípad, že diplomatické iniciatívy amerického prezidenta Donalda Trumpa neprinesú výsledok.

Bielorusko zostáva jedným z najbližších spojencov Moskvy. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v posledných mesiacoch opakovane varoval, že Kremeľ sa snaží vtiahnuť Bielorusko hlbšie do vojny. To Lukašenko pred pár dňami odmietol a deklaroval pripravenosť rokovať so Zelenským.

(reuters, max)

  |  

Prorastové opatrenia vláda odkladá, PS kritizuje nejasnosti

V stredu na rokovaní kabinetu nebudú ešte predložené prorastové opatrenia v legislatívnej podobe. Minister práce Erik Tomáš (Hlas) v relácii STVR O 5 minút 12 v STVR poznamenal, že návrhy najskôr prejdú sociálnym dialógom a o ďalšom postupe rozhodne pondelková koaličná rada.

Balík má obsahovať 54 opatrení zameraných na investície, energie, podnikateľské prostredie, trh práce aj daňovo-odvodové zaťaženie.

Podľa Tomáša budú prvé opatrenia bez výrazného dosahu na štátny rozpočet, ďalšie by mohli prísť na jeseň spolu s rokovaniami o rozpočte. Zároveň zopakoval, že Hlas nepodporí návrhy na skrátenie obednej prestávky, predĺženie skúšobnej doby ani rušenie rekreačných či športových poukazov. Nesúhlasí ani s odviazaním príplatkov za nočnú a víkendovú prácu od minimálnej mzdy.

Opozičná poslankyňa Simona Petrík (PS) vládu kritizovala za meškanie prorastových opatrení a za nejasnosti okolo ich obsahu. Za konkrétne riešenia označila predvyplnené daňové priznania, zníženie odvodov či lepší výber daní.

PS zároveň presadzuje zrušenie transakčnej dane, možnosť podnikať od 16 rokov a jednoduchší režim mikropodnikania bez vedenia účtovníctva.

(tasr, max)

  |  

Bahrajn odsúdil 11 ľudí za spoluprácu s Revolučnými gardami

Bahrajnský súd odsúdil deviatich obžalovaných na doživotie a ďalších dvoch na tri roky väzenia za spoluprácu s iránskym Zborom islamských revolučných gárd (IRGC) pri vykonávaní činov, ktoré označil za „nepriateľské a teroristické“ voči Bahrajnu. Informovala o tom štátna tlačová agentúra.

Obžalovaní sa podľa vyhlásenia podieľali na zhromažďovaní informácií o citlivých objektoch a na sprostredkovaní súvisiacich finančných prevodov.

Bahrajnské ministerstvo vnútra 9. mája uviedlo, že zadržalo 41 ľudí, ktorých označilo za osoby napojené na IRGC. Rezort uviedol, že bezpečnostné orgány odhalili skupinu prepojenú s IRGC, pričom vyšetrovanie prokuratúry sa týkalo aj prípadov súvisiacich so sympatiami k iránskym útokom.

Irán podnikol útoky na ciele v Bahrajne a ďalších arabských štátoch Perzského zálivu, ktoré hostia americké vojenské základne, po tom, ako Spojené štáty a Izrael 28. februára začali vojnu proti Iránu.

(reuters, luc)

  |  

Muž v Austrálii zomrel po útoku žraloka

Tridsaťdeväťročný muž zomrel po tom, ako ho v nedeľu počas rybolovu na Veľkej koralovej bariére napadol žralok, uviedla polícia. Ide o druhý smrteľný útok žraloka v Austrálii tento mesiac.

Muž bol jedným zo štyroch ľudí, ktorí sa na sedemmetrovom člne vydali k plytčine Kennedy Shoal, plytkému útesu vzdialenému približne 45 kilometrov od pobrežia štátu Queensland na severovýchode Austrálie, povedala novinárom inšpektorka queenslandskej polície Elaine Burnsová.

„Domnievame sa, že muž sa venoval lovu harpúnou, keď ho napadol žralok, a zomrel na vážne zranenie hlavy,“ uviedla. „Z vody ho vytiahla ďalšia osoba, ktorá bola v čase útoku vo vode spolu s ním.“

Burnsová povedala, že člnu trvalo viac než hodinu, kým po privolaní záchranných zložiek dorazil na breh.

Polícia muža neidentifikovala. Burnsová uviedla, že zatiaľ nie je jasné, aký druh žraloka ho napadol, a dodala, že pri útoku neutrpel zranenia nikto ďalší.

Podľa údajov ochranárskych skupín dochádza v Austrálii každoročne približne k 20 útokom žralokov, veľká väčšina z nich však nie je smrteľná. Oveľa viac ľudí sa utopí na tamojších plážach.

Desiatky pláží na východnom pobreží Austrálie vrátane pláží v Sydney boli v januári zatvorené po štyroch útokoch žralokov v priebehu dvoch dní. K týmto útokom došlo po silných dažďoch, ktoré spôsobili zakalenie vody. Takáto voda láka žraloky a zároveň znižuje ich viditeľnosť.

(reuters, luc)

  |  

Čínska loď pri Taiwane spustila konfrontáciu cez rádio

Napätie medzi Čínou a Taiwanom sa opäť zvýšilo po incidente pri strategicky dôležitých ostrovoch Pratas v Juhočínskom mori. Taiwanská pobrežná stráž oznámila, že čínska loď pobrežnej stráže po viac než jednodňovej patovej situácii v nedeľu opustila vody v blízkosti atolov, ktoré spravuje Taiwan, no Peking si ich nárokuje ako svoje územie.

Incident sa začal v sobotu, keď Taiwan zaznamenal čínske plavidlo smerujúce k ostrovom Pratas, ktoré ležia viac ako 400 kilometrov od hlavného taiwanského ostrova. Tchaj-pej okamžite vyslal vlastnú loď pobrežnej stráže a medzi obomi stranami nasledovala ostrá rádiová výmena. Čínska posádka tvrdila, že vykonáva „rutinnú misiu“ a že Peking má nad oblasťou suverenitu aj jurisdikciu.

Taiwanská strana reagovala výzvou, aby Čína „neničila mier“ a „usilovala sa o demokraciu“. Podľa taiwanských predstaviteľov bolo nezvyčajné nielen samotné tvrdenie o jurisdikcii, ale aj dĺžka pobytu čínskej lode pri ostrovoch.

Pratas patria medzi citlivé body v regióne, keďže sú podľa bezpečnostných expertov zraniteľné voči prípadným čínskym operáciám. Taiwan ich chráni prevažne prostredníctvom pobrežnej stráže, nie armády.

(reuters, max)

  |  

Majerský: Keď je Danko frajer, nech návrh na odvolanie Tarabu dá sám

Predseda Kresťanskodemokratického hnutia Milan Majerský sa v relácii Na telo v televízii Markíza vyjadril k sporu medzi lídrom SNS Andrejom Dankom a ministrom životného prostredia Tomášom Tarabom (nominant SNS).

Danko deklaroval, že pokiaľ bude v parlamente návrh na odvolanie enviroministra, hlasy dodá. „Neurobí to. Mal viac možností hlasovať, napríklad pri odvolaní iných ministrov. Zrazí podpätky a bude poslušný vláde,“ okomentoval to Majerský s dôvetkom, že hovorí z praktických skúseností.

„Keď je taký frajer, nech dá sám návrh na odvolanie. Ale to by padla vláda,“ dodal.

Diskusný oponent v relácii, predseda Národnej rady SR Richard Raši (Hlas), podotkol, že Dankovi prikladá vážnosť, preto verí, že to v pondelok vyriešia. Práve v pondelok bude totiž z dôvodu konfliktu Danka a Tarabu zasadať koaličná rada, po ktorej bude nasledovať už skôr dohodnuté stretnutie troch najvyšších ústavných činiteľov.

„Záleží mi na tom, aby bol klub SNS kompaktný,“ potvrdil Raši.

(max)