Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ropa prudko zlacnela, trhy veria v dohodu USA s Iránom

Ceny ropy v pondelok prudko oslabili a dostali sa na najnižšie úrovne za posledné dva týždne. Trhy reagovali na rastúci optimizmus okolo možnej dohody medzi Spojenými štátmi a Iránom, ktorá by mohla viesť k opätovnému otvoreniu strategického Hormuzského prielivu.

Cena severomorskej ropy Brent klesla o takmer šesť percent pod hranicu 98 dolárov za barel, americká ropa WTI sa prepadla približne na 91 dolárov.

Americký prezident Donald Trump cez víkend vyhlásil, že Washington a Teherán „do značnej miery vyrokovali“ rámec mierovej dohody. Práve Hormuzský prieliv je pre globálny energetický trh kľúčový, keďže pred konfliktom tadiaľ prechádzala približne pätina svetových dodávok ropy a skvapalneného plynu.

Analytici však upozorňujú, že rokovania stále sprevádzajú zásadné spory a dohoda zďaleka nie je definitívna. Trump zároveň priznal, že svojim vyjednávačom nariadil, aby sa s uzavretím dohody neponáhľali.

Odborníci varujú, že aj v prípade dohody bude návrat k normálnemu toku ropy cez Hormuz trvať mesiace. Viaceré ropné a plynové zariadenia v regióne boli počas konfliktu poškodené.

Na vývoj reagujú aj americké energetické firmy. Počet aktívnych ropných a plynových vrtov v USA stúpol už piaty týždeň po sebe a dosiahol najvyššiu úroveň od júna minulého roka.

(reuters, max)

Minúta  |  

Rubio obvinil Hizballáh zo snahy uvrhnúť Libanon späť do chaosu

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio obvinil v nedeľu libanonské militantné hnutie Hizballáh, že sa snaží svoju krajinu zatiahnuť „späť do chaosu a deštrukcie“. Vo vyhlásení zároveň odsúdil túto proiránsku ozbrojenú organizáciu za to, že podľa neho vyzýva na zvrhnutie demokraticky zvolenej vlády.

Vodca Hizballáhu Naím Kásim predtým uviedol, že dúfa v dosiahnutie mierovej dohody Iránu a Spojených štátov a to, že Libanon bude jej súčasťou. Vyhlásil, že Irán, ktorý Hizballáhu roky poskytuje financie a zbrane, má v súčasnosti „navrch“ a z regionálnej vojny vyjde „so vztýčenou hlavou“.

Hizballáh je v súčasnosti v konflikte s Izraelom po tom, ako hnutie v marci zatiahlo Libanon do vojny na Blízkom východe spustením raketových útokov na Izrael v reakcii na zabitie iránskeho najvyššieho vodcu pri americko-izraelských úderoch.

Iránski predstavitelia uvádzajú, že dohovor s Washingtonom o ukončení vojny bude zahŕňať aj Libanon. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu však v nedeľu povedal, že prezident Donald Trump podporil Izrael, aby „sa bránil proti hrozbám na všetkých frontoch vrátane Libanonu“.

Kásim tiež zopakoval odmietavý postoj Hizballáhu k priamym rozhovorom libanonskej vlády s Izraelom pod záštitou USA. Označil ich za „absolútne neprijateľné“ s tým, že prospech z nich bude mať výlučne Izrael.

Potvrdil tiež, že Hizballáh odmieta svoje odzbrojenie napriek ťažkým stratám pri konflikte s Izraelom. Tvrdí, že jeho zbrane sú internou libanonskou záležitosťou a nie otázkou na rokovania s Washingtonom.

(tasr, sak)

Minúta  |  

Arabské štáty odsúdili video izraelského ministra Ben Gvira

Ministri zahraničných vecí skupiny ôsmich arabských islamských štátov v nedeľu ostro odsúdili konanie izraelského ministra vnútra z krajnej pravice Itamara Ben Gvira voči účastníkom flotily smerujúcej do Gazy, ktorí boli zadržaní Izraelom.

Vlády vyjadrili pobúrenie po tom, čo Ben Gvir zverejnil video, v ktorom posmieval sa aktivistom, ktorí boli pripútaní k zemi. Niektorí zo zadržaných, ktorí mali v úmysle priniesť humanitárnu pomoc do Gazy, neskôr tvrdili, že boli počas zadržania fyzicky napadnutí, čo izraelská väzenská služba poprela.

Osem krajín, medzi ktoré patrí Saudská Arábia, Egypt, Jordánsko, Katar, Spojené arabské emiráty, Turecko, Indonézia a Pakistan, uviedlo vo vyhlásení: „Ben Gvirovo úmyselné verejné poníženie zadržaných je hanebným útokom na ľudskú dôstojnosť a jasným porušením záväzkov Izraela v rámci medzinárodného práva, vrátane medzinárodného humanitárneho práva a medzinárodného práva v oblasti ľudských práv.“

(reuters, sak)

Minúta  |  

Nočné ruské útoky poškodili aj kancelárie WHO v Kyjeve

Kancelárie WHO v Kyjeve utrpeli škody po nočných ruských útokoch na ukrajinskú metropolu. Podľa šéfa organizácie Tedrosa Adhanoma Ghebreyesusa trosky poškodili časť budovy, v ktorej sídlia aj ďalšie agentúry OSN.

Hoci nikto v budove neutrpel zranenia, útoky podľa neho opäť ukázali, že na Ukrajine je ohrozená aj civilná infraštruktúra. WHO zároveň vyzvala na okamžité zastavenie útokov na zdravotnícke zariadenia a civilistov a zopakovala výzvu na prímerie.

„Po útokoch na civilnú infraštruktúru, ku ktorým došlo v noci, bolo doteraz hlásených viacero mŕtvych a zranených. Útoky na zdravotníctvo a civilistov musia skončiť. Opätovne naliehavo vyzývame na prímerie. Mier je najlepším liekom,“ uviedol Ghebreyesus na sociálnej sieti Facebook.

(sak)

Minúta  |  

Čína vypustila kozmickú loď, astronaut zostane vo vesmíre rok

Čína vyslala v nedeľu na svoju vesmírnu stanicu kozmickú loď Šen-čou 23 s troma astronautmi na palube. Jeden z nich zostane vo vesmíre po prvý raz celý rok v rámci príprav na plánované pristátie na Mesiaci do roku 2030.

Loď odštartovala z kozmodrómu Ťiou-čchüan na severozápade Číny. Na vesmírnu stanicu Tchien-kung smerujú veliteľ misie Ču Jang-ču, astronaut Čang Č'-jüan a astronautka Li Ťia-jing, ktorá bude podľa čínskych médií prvou osobou z Hongkongu na vesmírnej misii.

Posádka má na programe desiatky vedeckých a aplikačných projektov, uviedli štátne médiá. Na stanici na obežnej dráhe by mala vymeniť astronautov misie Šen-čou 21, ktorí sú na stanici viac ako 200 dní.

Jeden z trojice astronautov misie Šen-čou 23 by mal zostať na stanici Tchien-kung jeden rok, čo by patrilo celosvetovo k najdlhším pobytom vo vesmíre. Úlohou tohto astronauta je „preskúmať ľudskú adaptabilitu a hranice výkonnosti“ v podmienkach dlhodobých vesmírnych letov.

(tasr, ap, sak)

Minúta  |  

V cyperských voľbách podľa prvých výsledkov posilnila pravica

Predbežné výsledky cyperských volieb ukázali slabšiu podporu pre centristické strany podporujúce prezidenta Nikosa Christodoulidesa, zatiaľ čo tamojšia nacionalistická pravicová strana ELAM, ktorá je odnožou zakázanej gréckej strany Zlatý úsvit, zaznamenala nárast podpory.

Po sčítaní približne 45 percent hlasov získala 11,1 percenta hlasov, čo je nárast oproti 6,8 percenta v posledných parlamentných voľbách v roku 2021. Ak sa tento trend udrží, mohla by sa tak stať treťou najväčšou stranou v 56-člennom parlamente za pravicovou stranou DISY a komunistickou stranou AKEL, ktoré zatiaľ získali 27 percent, respektíve 22,8 percenta hlasov.

Nováčik ALMA zameraný na boj proti korupcii je takisto na dobrej ceste vstúpiť do parlamentu.

Hoci výkonná moc na Cypre spočíva v rukách prezidenta, voľby sú všeobecne vnímané ako ukazovateľ politických trendov pred prezidentskými voľbami v roku 2028 a mohli by naznačiť nové aliancie, ktoré bude musieť centristický Christodoulides uzavrieť, ak chce byť znovuzvolený.

(reuters, sak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.