Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V prípade vraždy Kuciaka by mal vypovedať Andruskó

Na Špecializovanom trestnom súde (ŠTS) v Pezinku má v pondelok pokračovať súdny proces v kauze objednávky vraždy novinára Jána Kuciaka, ako aj v prípade prípravy vrážd prokurátorov. Výsluch by mal počas týždňa absolvovať kľúčový svedok Zoltán Andruskó, ktorý si za sprostredkovanie novinárovej vraždy odpykáva 15-ročný nepodmienečný trest odňatia slobody.

V prípade vraždy Kuciaka z februára 2018, pri ktorej zomrela vo Veľkej Mači v okrese Galanta aj jeho snúbenica Martina Kušnírová, čelí obžalobe z jej objednávky dvojica Marian Kočner a Alena Zsuzsová. Predošlé dva rozsudky zrušil Najvyšší súd SR. Prípad sa tak po tretí raz dostal na ŠTS.

Vykonávatelia vraždy Miroslav Marček a Tomáš Szabó dostali už skôr 25-ročné nepodmienečné tresty odňatia slobody, Andruskó 15 rokov nepodmienečne.

Pre prípravu vrážd prokurátorov čelia obžalobe okrem Kočnera a Zsuzsovej aj Dušan Kracina a Darko Dragić. Objednávka na vraždy Maroša Žilinku a Daniela Lipšica prišla podľa obžaloby na jeseň 2017. V prípade Petra Šufliarskeho v roku 2018. K ich realizácii však nedošlo. Právoplatne odsúdený je od roku 2022 Szabó, ktorý sa k príprave vrážd priznal.

(tasr, max)

Minúta  |  

Nový plán NATO pre Ukrajinu zablokovali Británia a Francúzsko

Británia a Francúzsko patria medzi krajiny, ktoré zablokovali návrh generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho, aby členské štáty Aliancie vyčlenili minimálne 0,25 percenta HDP na vojenskú pomoc Ukrajine. Informoval o tom denník Telegraph. Proti návrhu sa údajne postavili i Španielsko, Taliansko a Kanada.

Rutte chcel plán presadiť na pripravovanom samite NATO v Ankare ako symbol jednotnej a dlhodobej podpory Kyjeva. Napokon však priznal, že návrh nezíska potrebný konsenzus všetkých členských štátov.

Podľa zdrojov NATO podporovalo myšlienku najmenej sedem štátov, ktoré už dnes investujú do vojenskej pomoci Ukrajine viac než navrhovaných 0,25 percenta HDP. Ide najmä o Poľsko, Holandsko či pobaltské a severské krajiny.

Britská vláda čelí kritike aj preto, že uplynulé dni zmiernila niektoré sankcie na ruské ropné produkty. Premiér Keir Starmer síce prisľúbil Ukrajine minimálne tri miliardy libier ročne, no ide približne len o 0,1 percenta britského HDP.

Najväčšia kritika smeruje na Francúzsko, Taliansko, Španielsko a Kanadu, ktoré podľa expertov zaostávajú za viacerými menšími spojencami v objeme pomoci Kyjevu. Rutte skonštatoval, že podpora Ukrajiny v rámci NATO „nie je rozdelená rovnomerne“ a viaceré krajiny podľa neho neprispievajú dostatočne.

(max)

Minúta  |  

Ropa prudko zlacnela, trhy veria v dohodu USA s Iránom

Ceny ropy v pondelok prudko oslabili a dostali sa na najnižšie úrovne za posledné dva týždne. Trhy reagovali na rastúci optimizmus okolo možnej dohody medzi Spojenými štátmi a Iránom, ktorá by mohla viesť k opätovnému otvoreniu strategického Hormuzského prielivu.

Cena severomorskej ropy Brent klesla o takmer šesť percent pod hranicu 98 dolárov za barel, americká ropa WTI sa prepadla približne na 91 dolárov.

Americký prezident Donald Trump cez víkend vyhlásil, že Washington a Teherán „do značnej miery vyrokovali“ rámec mierovej dohody. Práve Hormuzský prieliv je pre globálny energetický trh kľúčový, keďže pred konfliktom tadiaľ prechádzala približne pätina svetových dodávok ropy a skvapalneného plynu.

Analytici však upozorňujú, že rokovania stále sprevádzajú zásadné spory a dohoda zďaleka nie je definitívna. Trump zároveň priznal, že svojim vyjednávačom nariadil, aby sa s uzavretím dohody neponáhľali.

Odborníci varujú, že aj v prípade dohody bude návrat k normálnemu toku ropy cez Hormuz trvať mesiace. Viaceré ropné a plynové zariadenia v regióne boli počas konfliktu poškodené.

Na vývoj reagujú aj americké energetické firmy. Počet aktívnych ropných a plynových vrtov v USA stúpol už piaty týždeň po sebe a dosiahol najvyššiu úroveň od júna minulého roka.

(reuters, max)

Minúta  |  

Rubio obvinil Hizballáh zo snahy uvrhnúť Libanon späť do chaosu

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio obvinil v nedeľu libanonské militantné hnutie Hizballáh, že sa snaží svoju krajinu zatiahnuť „späť do chaosu a deštrukcie“. Vo vyhlásení zároveň odsúdil túto proiránsku ozbrojenú organizáciu za to, že podľa neho vyzýva na zvrhnutie demokraticky zvolenej vlády.

Vodca Hizballáhu Naím Kásim predtým uviedol, že dúfa v dosiahnutie mierovej dohody Iránu a Spojených štátov a to, že Libanon bude jej súčasťou. Vyhlásil, že Irán, ktorý Hizballáhu roky poskytuje financie a zbrane, má v súčasnosti „navrch“ a z regionálnej vojny vyjde „so vztýčenou hlavou“.

Hizballáh je v súčasnosti v konflikte s Izraelom po tom, ako hnutie v marci zatiahlo Libanon do vojny na Blízkom východe spustením raketových útokov na Izrael v reakcii na zabitie iránskeho najvyššieho vodcu pri americko-izraelských úderoch.

Iránski predstavitelia uvádzajú, že dohovor s Washingtonom o ukončení vojny bude zahŕňať aj Libanon. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu však v nedeľu povedal, že prezident Donald Trump podporil Izrael, aby „sa bránil proti hrozbám na všetkých frontoch vrátane Libanonu“.

Kásim tiež zopakoval odmietavý postoj Hizballáhu k priamym rozhovorom libanonskej vlády s Izraelom pod záštitou USA. Označil ich za „absolútne neprijateľné“ s tým, že prospech z nich bude mať výlučne Izrael.

Potvrdil tiež, že Hizballáh odmieta svoje odzbrojenie napriek ťažkým stratám pri konflikte s Izraelom. Tvrdí, že jeho zbrane sú internou libanonskou záležitosťou a nie otázkou na rokovania s Washingtonom.

(tasr, sak)

Minúta  |  

Arabské štáty odsúdili video izraelského ministra Ben Gvira

Ministri zahraničných vecí skupiny ôsmich arabských islamských štátov v nedeľu ostro odsúdili konanie izraelského ministra vnútra z krajnej pravice Itamara Ben Gvira voči účastníkom flotily smerujúcej do Gazy, ktorí boli zadržaní Izraelom.

Vlády vyjadrili pobúrenie po tom, čo Ben Gvir zverejnil video, v ktorom posmieval sa aktivistom, ktorí boli pripútaní k zemi. Niektorí zo zadržaných, ktorí mali v úmysle priniesť humanitárnu pomoc do Gazy, neskôr tvrdili, že boli počas zadržania fyzicky napadnutí, čo izraelská väzenská služba poprela.

Osem krajín, medzi ktoré patrí Saudská Arábia, Egypt, Jordánsko, Katar, Spojené arabské emiráty, Turecko, Indonézia a Pakistan, uviedlo vo vyhlásení: „Ben Gvirovo úmyselné verejné poníženie zadržaných je hanebným útokom na ľudskú dôstojnosť a jasným porušením záväzkov Izraela v rámci medzinárodného práva, vrátane medzinárodného humanitárneho práva a medzinárodného práva v oblasti ľudských práv.“

(reuters, sak)

Minúta  |  

Nočné ruské útoky poškodili aj kancelárie WHO v Kyjeve

Kancelárie WHO v Kyjeve utrpeli škody po nočných ruských útokoch na ukrajinskú metropolu. Podľa šéfa organizácie Tedrosa Adhanoma Ghebreyesusa trosky poškodili časť budovy, v ktorej sídlia aj ďalšie agentúry OSN.

Hoci nikto v budove neutrpel zranenia, útoky podľa neho opäť ukázali, že na Ukrajine je ohrozená aj civilná infraštruktúra. WHO zároveň vyzvala na okamžité zastavenie útokov na zdravotnícke zariadenia a civilistov a zopakovala výzvu na prímerie.

„Po útokoch na civilnú infraštruktúru, ku ktorým došlo v noci, bolo doteraz hlásených viacero mŕtvych a zranených. Útoky na zdravotníctvo a civilistov musia skončiť. Opätovne naliehavo vyzývame na prímerie. Mier je najlepším liekom,“ uviedol Ghebreyesus na sociálnej sieti Facebook.

(sak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.