Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Macronovi spojenci chcú tvrdšiu obchodnú obranu Európy voči Pekingu

Skupina členských štátov EÚ na čele s Francúzskom vyzýva Brusel na tvrdší postup voči globálnym konkurentom, najmä Číne. Vyplýva to z dokumentu, ktorý podľa portálu Euractiv pripravili Francúzsko, Holandsko, Španielsko, Taliansko a Litva len niekoľko dní pred strategickou debatou Európskej komisie o budúcich vzťahoch s Pekingom.

Krajiny tvrdia, že súčasný obchodný systém založený na pravidlách čoraz viac oslabujú „nečestné obchodné praktiky“ a štátna podpora zahraničných firiem. Európska únia by preto podľa nich mala zvážiť vytvorenie širšieho nástroja na ochranu obchodu naprieč viacerými sektormi.

Dokument spomína aj možnosť zavedenia dodatočných ciel alebo colných kvót na ochranu európskych výrobcov v strategických oblastiach, napríklad pri surovinách či vzácnych kovoch, kde má Čína dominantné postavenie. Colné kvóty sú pritom dlhodobo preferovaným nástrojom Paríža.

Téma prichádza v čase rastúceho obchodného napätia medzi Bruselom a Pekingom. Obchodný deficit EÚ s Čínou v roku 2025 dosiahol 360 miliárd eur, čo predstavuje medziročný nárast približne o 20 percent.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron už skôr navrhoval zavedenie „ochranných opatrení v americkom štýle“, podobných clám. Portál upozornil, že medzi podporovateľmi dokumentu chýbajú Nemecko aj Poľsko.

(max)

Minúta  |  

Linka detskej istoty hlási prudký nárast prípadov nezvestných detí

Linka detskej istoty (LDI) počas roka 2025 riešila zhruba 2 500 kontaktov týkajúcich sa nezvestných detí, zatiaľ čo v roku 2024 ich bolo okolo 1 500. Organizácia na to upozornila pri príležitosti Medzinárodného dňa nezvestných detí, ktorý pripadá na pondelok.

Podľa riaditeľky LDI Táne Ivanič Rybanskej ide najčastejšie o úteky z domu, prípady stratených detí, rodičovské únosy či problémy detí v zahraničí: „Každé jedno číslo predstavuje konkrétny ľudský príbeh a dieťa v potenciálnom ohrození, ktoré sa ocitlo mimo domova alebo uvažuje o úteku.“

Odborníci varujú, že útek detí býva spravidla volaním o pomoc. Za rozhodnutím odísť z domu často stoja dlhodobé konflikty v rodine, psychický tlak, strach z trestu, šikana alebo problémy v online priestore. Rizikovým obdobím býva najmä koniec školského roka a čas vysvedčení, keď deti pociťujú obavy z reakcie rodičov na zlé známky.

LDI zároveň pripomína, že na Slovensku neexistuje žiadna 24-hodinová lehota na nahlásenie nezvestnosti dieťaťa. Ak rodičia nadobudnú podozrenie, že dieťa môže byť v ohrození, mali by okamžite kontaktovať políciu.

Krízová linka 116 000 pomáha aj deťom, ktoré o úteku iba uvažujú. Poradcovia s nimi anonymne riešia možné riziká a snažia sa nájsť bezpečné riešenia.

(tasr, max)

Minúta  |  

V prípade vraždy Kuciaka by mal vypovedať Andruskó

Na Špecializovanom trestnom súde (ŠTS) v Pezinku má v pondelok pokračovať súdny proces v kauze objednávky vraždy novinára Jána Kuciaka, ako aj v prípade prípravy vrážd prokurátorov. Výsluch by mal počas týždňa absolvovať kľúčový svedok Zoltán Andruskó, ktorý si za sprostredkovanie novinárovej vraždy odpykáva 15-ročný nepodmienečný trest odňatia slobody.

V prípade vraždy Kuciaka z februára 2018, pri ktorej zomrela vo Veľkej Mači v okrese Galanta aj jeho snúbenica Martina Kušnírová, čelí obžalobe z jej objednávky dvojica Marian Kočner a Alena Zsuzsová. Predošlé dva rozsudky zrušil Najvyšší súd SR. Prípad sa tak po tretí raz dostal na ŠTS.

Vykonávatelia vraždy Miroslav Marček a Tomáš Szabó dostali už skôr 25-ročné nepodmienečné tresty odňatia slobody, Andruskó 15 rokov nepodmienečne.

Pre prípravu vrážd prokurátorov čelia obžalobe okrem Kočnera a Zsuzsovej aj Dušan Kracina a Darko Dragić. Objednávka na vraždy Maroša Žilinku a Daniela Lipšica prišla podľa obžaloby na jeseň 2017. V prípade Petra Šufliarskeho v roku 2018. K ich realizácii však nedošlo. Právoplatne odsúdený je od roku 2022 Szabó, ktorý sa k príprave vrážd priznal.

(tasr, max)

Minúta  |  

Nový plán NATO pre Ukrajinu zablokovali Británia a Francúzsko

Británia a Francúzsko patria medzi krajiny, ktoré zablokovali návrh generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho, aby členské štáty Aliancie vyčlenili minimálne 0,25 percenta HDP na vojenskú pomoc Ukrajine. Informoval o tom denník Telegraph. Proti návrhu sa údajne postavili i Španielsko, Taliansko a Kanada.

Rutte chcel plán presadiť na pripravovanom samite NATO v Ankare ako symbol jednotnej a dlhodobej podpory Kyjeva. Napokon však priznal, že návrh nezíska potrebný konsenzus všetkých členských štátov.

Podľa zdrojov NATO podporovalo myšlienku najmenej sedem štátov, ktoré už dnes investujú do vojenskej pomoci Ukrajine viac než navrhovaných 0,25 percenta HDP. Ide najmä o Poľsko, Holandsko či pobaltské a severské krajiny.

Britská vláda čelí kritike aj preto, že uplynulé dni zmiernila niektoré sankcie na ruské ropné produkty. Premiér Keir Starmer síce prisľúbil Ukrajine minimálne tri miliardy libier ročne, no ide približne len o 0,1 percenta britského HDP.

Najväčšia kritika smeruje na Francúzsko, Taliansko, Španielsko a Kanadu, ktoré podľa expertov zaostávajú za viacerými menšími spojencami v objeme pomoci Kyjevu. Rutte skonštatoval, že podpora Ukrajiny v rámci NATO „nie je rozdelená rovnomerne“ a viaceré krajiny podľa neho neprispievajú dostatočne.

(max)

Minúta  |  

Ropa prudko zlacnela, trhy veria v dohodu USA s Iránom

Ceny ropy v pondelok prudko oslabili a dostali sa na najnižšie úrovne za posledné dva týždne. Trhy reagovali na rastúci optimizmus okolo možnej dohody medzi Spojenými štátmi a Iránom, ktorá by mohla viesť k opätovnému otvoreniu strategického Hormuzského prielivu.

Cena severomorskej ropy Brent klesla o takmer šesť percent pod hranicu 98 dolárov za barel, americká ropa WTI sa prepadla približne na 91 dolárov.

Americký prezident Donald Trump cez víkend vyhlásil, že Washington a Teherán „do značnej miery vyrokovali“ rámec mierovej dohody. Práve Hormuzský prieliv je pre globálny energetický trh kľúčový, keďže pred konfliktom tadiaľ prechádzala približne pätina svetových dodávok ropy a skvapalneného plynu.

Analytici však upozorňujú, že rokovania stále sprevádzajú zásadné spory a dohoda zďaleka nie je definitívna. Trump zároveň priznal, že svojim vyjednávačom nariadil, aby sa s uzavretím dohody neponáhľali.

Odborníci varujú, že aj v prípade dohody bude návrat k normálnemu toku ropy cez Hormuz trvať mesiace. Viaceré ropné a plynové zariadenia v regióne boli počas konfliktu poškodené.

Na vývoj reagujú aj americké energetické firmy. Počet aktívnych ropných a plynových vrtov v USA stúpol už piaty týždeň po sebe a dosiahol najvyššiu úroveň od júna minulého roka.

(reuters, max)

Minúta  |  

Rubio obvinil Hizballáh zo snahy uvrhnúť Libanon späť do chaosu

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio obvinil v nedeľu libanonské militantné hnutie Hizballáh, že sa snaží svoju krajinu zatiahnuť „späť do chaosu a deštrukcie“. Vo vyhlásení zároveň odsúdil túto proiránsku ozbrojenú organizáciu za to, že podľa neho vyzýva na zvrhnutie demokraticky zvolenej vlády.

Vodca Hizballáhu Naím Kásim predtým uviedol, že dúfa v dosiahnutie mierovej dohody Iránu a Spojených štátov a to, že Libanon bude jej súčasťou. Vyhlásil, že Irán, ktorý Hizballáhu roky poskytuje financie a zbrane, má v súčasnosti „navrch“ a z regionálnej vojny vyjde „so vztýčenou hlavou“.

Hizballáh je v súčasnosti v konflikte s Izraelom po tom, ako hnutie v marci zatiahlo Libanon do vojny na Blízkom východe spustením raketových útokov na Izrael v reakcii na zabitie iránskeho najvyššieho vodcu pri americko-izraelských úderoch.

Iránski predstavitelia uvádzajú, že dohovor s Washingtonom o ukončení vojny bude zahŕňať aj Libanon. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu však v nedeľu povedal, že prezident Donald Trump podporil Izrael, aby „sa bránil proti hrozbám na všetkých frontoch vrátane Libanonu“.

Kásim tiež zopakoval odmietavý postoj Hizballáhu k priamym rozhovorom libanonskej vlády s Izraelom pod záštitou USA. Označil ich za „absolútne neprijateľné“ s tým, že prospech z nich bude mať výlučne Izrael.

Potvrdil tiež, že Hizballáh odmieta svoje odzbrojenie napriek ťažkým stratám pri konflikte s Izraelom. Tvrdí, že jeho zbrane sú internou libanonskou záležitosťou a nie otázkou na rokovania s Washingtonom.

(tasr, sak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.