Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Iránske gardy údajne stáli za útokmi na židovské ciele v Austrálii

Antisemitizmus v Austrálii po vypuknutí vojny medzi Izraelom a Hamasom v októbri 2023 výrazne zosilnel a podľa šéfa austrálskej tajnej služby ASIO Mika Burgessa zostal dlhodobo „nekontrolovaný“. Burgess to uviedol počas verejných vypočutí Kráľovskej komisie, ktorá vyšetruje minuloročný útok na pláži Bondi v Sydney. Pri streľbe počas židovských osláv Chanuky zahynulo 15 ľudí.

Podľa Burgessa vojna na Blízkom východe vyvolala v Austrálii silné emócie, ktoré viedli k normalizácii nenávistných prejavov a násilia voči židovskej komunite.

Austrálske úrady zaznamenali od konca roka 2024 prudký nárast incidentov – od zastrašovania až po priame útoky na synagógy, školy, domy či podniky. V mesiacoch pred útokom v Bondi došlo k viacerým podpaľačským útokom a vandalizmu namierenému proti židovským objektom.

ASIO spomenula, že za dvomi vážnymi útokmi – na kóšer reštauráciu v Sydney a synagógu Adass Israel v Melbourne – stáli podľa zistení Iránske revolučné gardy. Austrália následne v auguste vyhostila iránskeho veľvyslanca. Burgess naznačil, že Irán mohol byť zapojený aj do ďalších incidentov.

Vyšetrovanie Kráľovskej komisie pokračuje a prvá séria vypočutí sa zameriava najmä na rozsah antisemitizmu v Austrálii a skúsenosti tamojšej židovskej komunity.

(reuters, max)

Minúta  |  

Rubio dáva diplomacii šancu, no Iránu hrozí i alternatívami

Spojené štáty chcú dať diplomacii s Iránom ešte šancu, no zároveň upozorňujú, že ak rokovania zlyhajú, Washington je pripravený postupovať aj „iným spôsobom“. Vyhlásil to americký minister zahraničných vecí Marco Rubio počas návštevy Naí Dillí.

Jeho slová prichádzajú v čase, keď sa objavili nádeje na možné prímerie po troch mesiacoch vojny medzi USA, Izraelom a Iránom.

Rubio poznamenal, že Washington je pripravený pokračovať v rokovaniach o jadrovej otázke a o znovuotvorení Hormuzského prielivu, ktorý je kľúčovou trasou pre svetový obchod s ropou a plynom. USA dajú diplomacii podľa neho všetky šance na úspech, no existujú aj „alternatívy“, ak sa dohoda nepodarí.

Prezident Donald Trump cez víkend vyhlásil, že Spojené štáty a Irán už „do veľkej miery vyrokovali“ rámec mierovej dohody. Zdôraznil však, že americká blokáda iránskych lodí v Hormuzskom prielive zostane v platnosti až do momentu, kým nebude dohoda definitívne uzavretá, overená a podpísaná. „Obe strany si musia dať načas a urobiť to správne,“ odkázal.

Irán zatiaľ oficiálne nereagoval, no agentúra Tasním informovala, že spor pretrváva najmä okolo požiadaviek Teheránu na uvoľnenie zmrazených finančných prostriedkov a zrušenie sankcií.

(reuters, max)

Minúta  |  

Macronovi spojenci chcú tvrdšiu obchodnú obranu Európy voči Pekingu

Skupina členských štátov EÚ na čele s Francúzskom vyzýva Brusel na tvrdší postup voči globálnym konkurentom, najmä Číne. Vyplýva to z dokumentu, ktorý podľa portálu Euractiv pripravili Francúzsko, Holandsko, Španielsko, Taliansko a Litva len niekoľko dní pred strategickou debatou Európskej komisie o budúcich vzťahoch s Pekingom.

Krajiny tvrdia, že súčasný obchodný systém založený na pravidlách čoraz viac oslabujú „nečestné obchodné praktiky“ a štátna podpora zahraničných firiem. Európska únia by preto podľa nich mala zvážiť vytvorenie širšieho nástroja na ochranu obchodu naprieč viacerými sektormi.

Dokument spomína aj možnosť zavedenia dodatočných ciel alebo colných kvót na ochranu európskych výrobcov v strategických oblastiach, napríklad pri surovinách či vzácnych kovoch, kde má Čína dominantné postavenie. Colné kvóty sú pritom dlhodobo preferovaným nástrojom Paríža.

Téma prichádza v čase rastúceho obchodného napätia medzi Bruselom a Pekingom. Obchodný deficit EÚ s Čínou v roku 2025 dosiahol 360 miliárd eur, čo predstavuje medziročný nárast približne o 20 percent.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron už skôr navrhoval zavedenie „ochranných opatrení v americkom štýle“, podobných clám. Portál upozornil, že medzi podporovateľmi dokumentu chýbajú Nemecko aj Poľsko.

(max)

Minúta  |  

Linka detskej istoty hlási prudký nárast prípadov nezvestných detí

Linka detskej istoty (LDI) počas roka 2025 riešila zhruba 2 500 kontaktov týkajúcich sa nezvestných detí, zatiaľ čo v roku 2024 ich bolo okolo 1 500. Organizácia na to upozornila pri príležitosti Medzinárodného dňa nezvestných detí, ktorý pripadá na pondelok.

Podľa riaditeľky LDI Táne Ivanič Rybanskej ide najčastejšie o úteky z domu, prípady stratených detí, rodičovské únosy či problémy detí v zahraničí: „Každé jedno číslo predstavuje konkrétny ľudský príbeh a dieťa v potenciálnom ohrození, ktoré sa ocitlo mimo domova alebo uvažuje o úteku.“

Odborníci varujú, že útek detí býva spravidla volaním o pomoc. Za rozhodnutím odísť z domu často stoja dlhodobé konflikty v rodine, psychický tlak, strach z trestu, šikana alebo problémy v online priestore. Rizikovým obdobím býva najmä koniec školského roka a čas vysvedčení, keď deti pociťujú obavy z reakcie rodičov na zlé známky.

LDI zároveň pripomína, že na Slovensku neexistuje žiadna 24-hodinová lehota na nahlásenie nezvestnosti dieťaťa. Ak rodičia nadobudnú podozrenie, že dieťa môže byť v ohrození, mali by okamžite kontaktovať políciu.

Krízová linka 116 000 pomáha aj deťom, ktoré o úteku iba uvažujú. Poradcovia s nimi anonymne riešia možné riziká a snažia sa nájsť bezpečné riešenia.

(tasr, max)

Minúta  |  

V prípade vraždy Kuciaka by mal vypovedať Andruskó

Na Špecializovanom trestnom súde (ŠTS) v Pezinku má v pondelok pokračovať súdny proces v kauze objednávky vraždy novinára Jána Kuciaka, ako aj v prípade prípravy vrážd prokurátorov. Výsluch by mal počas týždňa absolvovať kľúčový svedok Zoltán Andruskó, ktorý si za sprostredkovanie novinárovej vraždy odpykáva 15-ročný nepodmienečný trest odňatia slobody.

V prípade vraždy Kuciaka z februára 2018, pri ktorej zomrela vo Veľkej Mači v okrese Galanta aj jeho snúbenica Martina Kušnírová, čelí obžalobe z jej objednávky dvojica Marian Kočner a Alena Zsuzsová. Predošlé dva rozsudky zrušil Najvyšší súd SR. Prípad sa tak po tretí raz dostal na ŠTS.

Vykonávatelia vraždy Miroslav Marček a Tomáš Szabó dostali už skôr 25-ročné nepodmienečné tresty odňatia slobody, Andruskó 15 rokov nepodmienečne.

Pre prípravu vrážd prokurátorov čelia obžalobe okrem Kočnera a Zsuzsovej aj Dušan Kracina a Darko Dragić. Objednávka na vraždy Maroša Žilinku a Daniela Lipšica prišla podľa obžaloby na jeseň 2017. V prípade Petra Šufliarskeho v roku 2018. K ich realizácii však nedošlo. Právoplatne odsúdený je od roku 2022 Szabó, ktorý sa k príprave vrážd priznal.

(tasr, max)

Minúta  |  

Nový plán NATO pre Ukrajinu zablokovali Británia a Francúzsko

Británia a Francúzsko patria medzi krajiny, ktoré zablokovali návrh generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho, aby členské štáty Aliancie vyčlenili minimálne 0,25 percenta HDP na vojenskú pomoc Ukrajine. Informoval o tom denník Telegraph. Proti návrhu sa údajne postavili i Španielsko, Taliansko a Kanada.

Rutte chcel plán presadiť na pripravovanom samite NATO v Ankare ako symbol jednotnej a dlhodobej podpory Kyjeva. Napokon však priznal, že návrh nezíska potrebný konsenzus všetkých členských štátov.

Podľa zdrojov NATO podporovalo myšlienku najmenej sedem štátov, ktoré už dnes investujú do vojenskej pomoci Ukrajine viac než navrhovaných 0,25 percenta HDP. Ide najmä o Poľsko, Holandsko či pobaltské a severské krajiny.

Britská vláda čelí kritike aj preto, že uplynulé dni zmiernila niektoré sankcie na ruské ropné produkty. Premiér Keir Starmer síce prisľúbil Ukrajine minimálne tri miliardy libier ročne, no ide približne len o 0,1 percenta britského HDP.

Najväčšia kritika smeruje na Francúzsko, Taliansko, Španielsko a Kanadu, ktoré podľa expertov zaostávajú za viacerými menšími spojencami v objeme pomoci Kyjevu. Rutte skonštatoval, že podpora Ukrajiny v rámci NATO „nie je rozdelená rovnomerne“ a viaceré krajiny podľa neho neprispievajú dostatočne.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.