Preskočiť na obsah
  |  

Pellegrini sa rozlúčil s generálmi Balogom a Jantošom

Prezident Peter Pellegrini sa v pondelok rozlúčil s generálmajorom Ivanom Balogom a brigádnym generálom Romanom Jantošom, ktorí odchádzajú do výslužby. Hlava štátu im poďakovala za prínos k budovaniu Ozbrojených síl SR a ocenila ich profesionálnu službu doma aj v zahraničí.

Pri Balogovi prezident vyzdvihol jeho odborné skúsenosti v oblasti výcviku vojakov a pôsobenie v medzinárodných misiách KFOR v Kosove či v Afganistane. Ocenil aj jeho podiel na zvládnutí krízových situácií na Slovensku vrátane likvidácie následkov slintačky a krívačky, ako aj účasť na organizácii cvičenia Slovak Shield a budovaní divízneho veliteľstva.

V prípade Jantoša prezident pripomenul, že spojil vojenskú službu s medicínou. Vyzdvihol jeho pôsobenie vo vojenskom zdravotníctve, zahraničné misie v Kosove a Afganistane či prácu na veliteľstve v Holandsku. Ocenil aj jeho úlohu pri obnove poľných nemocníc a výcviku ukrajinských vojakov.

(tasr, bak)

  |  

Netanjahu: Izrael má na Trumpa pri Iráne len malý vplyv

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu podľa zdrojov Reuters v súkromí priznal, že Izrael má len obmedzené možnosti ovplyvniť rozhodovanie amerického prezidenta Donalda Trumpa v otázke Iránu. Vyjadrenia prichádzajú počas rokovaní o dohode, ktorá by mohla zastaviť takmer trojmesačný konflikt.

Spojené štáty a Irán rokujú nepriamo za sprostredkovania Pakistanu. Návrh memoranda počíta s otvorením Hormuzského prielivu výmenou za zrušenie americkej námornej blokády, následne by mali pokračovať rokovania o iránskom jadrovom programe.

Netanjahu podľa zdrojov trvá na tom, aby si Izrael zachoval právo zasahovať proti hrozbám vrátane Libanonu. Takáto podmienka však môže rokovania skomplikovať.

Trump a Netanjahu spolu v uplynulom týždni telefonovali najmenej trikrát. Americký prezident po jednom z rozhovorov vyhlásil: „Je to veľmi dobrý človek, urobí všetko, čo od neho budem chcieť.“

Izraelský premiér po poslednom telefonáte uviedol, že konečná dohoda musí zahŕňať likvidáciu iránskych zariadení na obohacovanie uránu a odstránenie obohateného materiálu z krajiny.

(reuters, bak)

  |  

Belousovová chce kandidovať za žilinskú županku

Viceprimátorka Čadce a krajská poslankyňa Anna Belousovová sa v jesenných spojených voľbách bude uchádzať o post predsedníčky Žilinského samosprávneho kraja. Svoje rozhodnutie potvrdila počas pondelkového rokovania krajského zastupiteľstva.

Podporu jej kandidatúre ako prvé vyjadrilo hnutie Republika. „Ja sa priznám, že som uvažovala veľmi dlho, pretože v hre boli a stále sú aj iné politické strany, ktoré mi dávali ponuku s tým, že ma budú podporovať. Jednoznačne sa prvá vyjadrila Republika, že stojí za mnou a za mojou kandidatúrou, no a na tých ostatných ešte čakáme,“ uviedla Belousovová.

Predseda hnutia Republika Milan Uhrík poukázal na bohaté skúsenosti Belousovovej z komunálnej politiky. „Som presvedčený, že so skúsenosťami, s odbornosťou a vlastenectvom, ktoré sprevádza celú jej bohatú politickú kariéru, bude Anna Belousovová skvelou župankou pre obyvateľov Žilinského kraja,“ poznamenal Uhrík.

Samotná politička považuje prepojenie komunálnej a regionálnej úrovne za veľmi dôležité. „Formujem si určitý tím a dávame dokopy programové priority, aby to nebola len taká povinná jazda, ale aby vystihovali skutočné potreby kraja,“ dodala.

(tasr, lud)

  |  

Lotyšsko smeruje k novej vláde, rozhodnúť môžu ešte tento týždeň

Lotyšský opozičný politik Andris Kulbergs z formácie United List sa pokúša zostaviť novú štvorčlennú koaličnú vládu po páde kabinetu premiérky Eviky Siliňovej. K rozpadu vládnej koalície došlo tento mesiac po sporoch o riešenie bezpečnostných incidentov s ruskými dronmi.

„Dosiahli sme plán rozdelenia,“ povedal Kulbergs po rokovaniach. Dodal, že partneri sa dohodli na spolupráci za rovnakých podmienok.

Prezident Edgars Rinkēvičs poveril Kulbergsa zostavením kabinetu a parlament by o novej vláde mohol hlasovať už tento týždeň. Ak získa podporu poslancov, na čelo krajiny sa postaví stredopravá koalícia vedená najväčším opozičným blokom v parlamente.

Bezpečnostná politika má zostať hlavnou prioritou novej vlády. Pobaltské štáty patria medzi najvýraznejších kritikov Moskvy a blízkych spojencov Kyjeva v rámci NATO.

Kabinet Eviky Siliňovej zatiaľ zostáva pri moci v dočasnom režime až do vymenovania nástupcu.

(reuters, bak)

  |  

Tomáš chce zakročiť proti zneužívaniu sociálnych dávok

Ministerstvo práce pripravuje balík zákonov proti zneužívaniu sociálneho systému. Minister Erik Tomáš (Hlas) oznámil, že rezort chce riešiť fiktívne náhradné starostlivosti, špekulácie so sirotskými dôchodkami aj vyplácanie prídavkov na deti pracovníkom z tretích krajín, ktorých deti nežijú na Slovensku.

Návrh chce ministerstvo predložiť do pripomienkového konania do konca júna, účinnosť plánuje od januára 2027. Súčasťou balíka má byť aj odoberanie prídavkov za záškoláctvo.

Po novom má súd pred rozhodnutím o náhradnej starostlivosti dostať všetky informácie o rodine. Sociálna kuratela bude každé tri mesiace kontrolovať, či starostlivosť plní svoj účel. Pri zistení problémov dávky najprv znížia na polovicu, pri potvrdení fiktívnej starostlivosti rezort navrhne jej zrušenie a pozastaví vyplácanie dávok.

Ministerstvo chce riešiť aj prípady účelového priznania otcovstva pre sirotské dôchodky, pri ktorých by sa podľa Tomáša v niektorých prípadoch mohli vyžadovať testy otcovstva.

Opatrenia sa majú dotknúť aj prídavkov pre pracovníkov z tretích krajín, na ktoré štát podľa ministra vypláca približne milión eur mesačne.

(tasr, lud)

  |  

Rezort vnútra navrhuje pre kraje nižšie odmeny a prísnejšie pravidlá

Ministerstvo vnútra navrhuje zmeny v zákone o samosprávnych krajoch. Podľa novely by podpredseda vyššieho územného celku, ktorý je dlhodobo uvoľnený na výkon funkcie, mohol dostávať najviac 70 percent platu predsedu kraja. Znížiť sa má aj maximálna ročná odmena poslancov krajských zastupiteľstiev z 20-násobku na 15-násobok minimálnej mzdy.

Rezort argumentuje potrebou hospodárnejšieho nakladania s verejnými financiami a obmedzenia automatického rastu nákladov v dôsledku zvyšovania minimálnej mzdy.

Novela zároveň rozširuje zoznam nezlučiteľných funkcií. Predsedom kraja by po novom nemohol byť vedúci zamestnanec orgánu štátnej správy. Ministerstvo upozorňuje na možné konflikty záujmov aj na náročnosť súbehu oboch funkcií.

Mandát krajského poslanca by zároveň nemohli vykonávať riaditelia rozpočtových a príspevkových organizácií kraja, keďže zastupiteľstvo rozhoduje o ich financovaní a kontroluje ich hospodárenie.

Súčasťou balíka zmien sú aj nové pravidlá pri nakladaní s majetkom samosprávnych krajov. Rezort reaguje aj na zistenia Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý upozornil na netransparentné postupy pri správe krajského majetku.

(tasr, bak)