Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nemecko zvažuje rozšíriť právomoci tajných služieb

Nemecký minister vnútra Alexander Dobrindt po podpaľačskom útoku na elektrickú sieť v Berlíne oznámil sprísnenie opatrení proti ľavicovým extrémistom a radikálnym klimatickým aktivistom. „Vraciame úder a nenecháme pole ľavicovým ani klimatickým extrémistom,“ vyhlásil politik CSU pre denník Bild am Sonntag.

Pripravovaný balík opatrení počíta s posilnením personálu tajných služieb aj rozšírením digitálnych právomocí, aby úrady dokázali lepšie monitorovať extrémistické skupiny a rýchlejšie sledovať digitálne stopy.

Druhým pilierom zmien má byť nový zákon na ochranu kritickej infraštruktúry. Ten má lepšie chrániť energetické firmy, letiská a ďalšie strategické objekty pred sabotážami, teroristickými útokmi či následkami prírodných katastrof.

Pred týždňom, po pravdepodobnom ľavicovo motivovanom podpaľačskom útoku na káblový most v berlínskej štvrti Steglitz-Zehlendorf, zostalo bez elektriny približne 45-tisíc domácností a 2 200 podnikov. Dodávky elektriny boli podľa úradov plne obnovené v stredu.

(tagesschau, bak)

Minúta  |  

Raši predstavil podmienky referenda o predčasných voľbách

Hlas chce zaviesť do ústavy možnosť skrátiť volebné obdobie parlamentu referendom, no len v presne určenom období. Podľa predsedu parlamentu Richarda Rašiho by občania mohli zbierať podpisy najskôr rok po parlamentných voľbách a referendum by mohli vyhlásiť najneskôr rok pred riadnym koncom volebného obdobia.

Ak by referendum uspelo, volebné obdobie Národnej rady by sa skončilo 150 dní po vyhlásení výsledkov. Hlas chce návrh predložiť ako pozmeňujúci návrh k novele ústavy, ktorú už majú poslanci v programe.

Raši zároveň oznámil, že koalícia našla spôsob, ako po plánovanom zrušení voľby poštou rozšíriť možnosti hlasovania zo zahraničia. Slováci by mohli voliť na zastupiteľských úradoch aj na pracoviskách, ktoré vzniknú pri konzulátoch alebo stálych misiách. Ako príklad uviedol Dánsko, kde by mohli hlasovať v Kodani aj po zrušení slovenského veľvyslanectva.

Zmeny hlasovania zo zahraničia rieši novela volebného zákona z dielne Smeru. Počíta aj s možnosťou voliť zo zahraničia v prezidentských voľbách. Opozícia návrh kritizuje.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Cyperčania zvolili rozdrobený parlament, uspeli aj nové hnutia

Nedeľné parlamentné voľby na Cypre priniesli výraznejšie rozdrobenie politickej scény. Posilnili nové aj protisystémové hnutia, zatiaľ čo strany podporujúce prezidenta Nikosa Christodoulidesa oslabili.

Voľby vyhrala strana Demokratické zhromaždenie (DISY) so ziskom 27,2 percenta hlasov a 17 mandátov. Druhá skončila komunistická Progresívna strana pracujúcich s podporou 23,9 percenta a 15 kreslami.

Pravicová strana ELAM, napojená na zaniknuté grécke hnutie Zlatý úsvit, získala 10,9 percenta hlasov a zvýšila počet poslancov z troch na osem. Kampaň postavila najmä na témach migrácie a vzťahov s Tureckom a tureckými Cyperčanmi.

Do parlamentu sa dostali aj nové politické subjekty vrátane strany Priama demokracia europoslanca a youtubera Fidiasa Panayiotoua, ktorá získala štyri mandáty. Rovnaký počet kresiel obsadila aj nová centristická strana Občania za Cyprus bývalého generálneho audítora Odysseasa Michaelidesa.

(politico, bak)

Minúta  |  

Moskva avizuje ďalšie útoky na vojenské ciele v Kyjeve

Rusko oznámilo, že podnikne „sériu systematických úderov“ proti ukrajinským obranným podnikom v Kyjeve. Ruské ministerstvo zahraničných vecí zároveň vyzvalo zahraničných občanov, aby opustili ukrajinskú metropolu.

Moskva tvrdí, že pripravované útoky sú reakciou na údajný zámerný dronový útok Ukrajiny na študentský internát z piatka.

Ukrajinská armáda zodpovednosť odmietla a uviedla, že zasiahla elitnú jednotku zameranú na riadenie dronov.

(reuters, bak)

Minúta  |  

ÚBOK zasahuje v prípade podozrenia z podvodu s eurofondmi

Úrad boja proti organizovanej kriminalite od ranných hodín vykonáva policajnú akciu Aurelia. Prípad súvisí s podozrením na neoprávnené čerpanie eurofondov v rámci projektu deklarovaného ako „Inovácia výrobného procesu spoločnosti XXX s. r. o.“.

Predbežne vyčíslená škoda dosahuje takmer 863-tisíc eur. Trestnú vec vedú pod dozorom Európskej prokuratúry. Informovala o tom hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Lea Vilhanová.

„Podľa doterajších zistení mali byť poskytovateľovi finančných prostriedkov predložené podklady deklarujúce riadne zrealizovanie projektu a splnenie podmienok na vyplatenie eurofondov, hoci obstarané technologické zariadenia podľa podozrení neboli reálne zavedené do prevádzky,“ priblížila Vilhanová.

Pokračovala, že deklarovanú inováciu neimplementovali do výrobného procesu a časť technológií údajne uskladnili mimo miesta realizácie projektu.

Počas pondelkovej akcie zaistili policajti technologické zariadenia obstarané z projektu, účtovnú, obchodnú a projektovú dokumentáciu, zmluvné podklady, elektronické nosiče dát a ďalšie veci významné pre trestné konanie. Vyšetrovanie sa podľa hovorkyne zameriava aj na podozrenia z ďalších závažných porušení projektových a zmluvných podmienok.

„Vyšetrovanie naďalej pokračuje, vykonávajú sa ďalšie neodkladné procesné úkony. Viac informácií aktuálne nie je možné poskytnúť,“ dodala Vilhanová.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Najvyšší ústavní činitelia hovoria o zhode v kľúčových otázkach

Prezident Peter Pellegrini po pondelkovom pracovnom obede s premiérom Robertom Ficom (Smer) a predsedom parlamentu Richardom Rašim (Hlas) vyhlásil, že v čase vnútropolitického napätia a meniaceho sa medzinárodného prostredia musia najvyšší ústavní činitelia pravidelne komunikovať a koordinovať svoje postoje. Stretnutie označil za prospešné a koordinačné, pričom podľa neho našli zhodu vo viacerých témach.

Fico zdôraznil, že medzi prezidentom, vládou a parlamentom panujú mimoriadne súladné vzťahy a zhodujú sa v kľúčových otázkach zahraničnej aj domácej politiky. Témou bolo aj predsedníctvo Slovenska vo Vyšehradskej skupine od 1. júla. Pellegrini podporil zachovanie V4 ako platformy na presadzovanie spoločných regionálnych postojov v EÚ, Fico chce na rokovania prizývať aj predstaviteľov krajín mimo strednej Európy.

Ústavní činitelia diskutovali aj o rozširovaní EÚ. Pellegrini aj Fico sa zhodli, že Ukrajina by nemala pri vstupe do Únie „predbehnúť“ krajiny západného Balkánu, ktoré sú v prístupovom procese ďalej.

Pellegrini zároveň informoval o pripravovaných návštevách zahraničných lídrov vrátane indického premiéra Naréndru Módího.

(tasr, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.