Preskočiť na obsah
Minúta  |  

PS navrhuje zmierniť dôsledky dlhovej brzdy na samosprávy

Na schôdzi parlamentu, ktorá sa začne v utorok, by mali poslanci hlasovať aj o návrhu Progresívneho Slovenska na oslobodenie samospráv od najprísnejších sankcií dlhovej brzdy. PS chce, aby obce, mestá a kraje neniesli následky za vysoký štátny dlh, ak hospodária zodpovedne. Strana zároveň vyzvala premiéra Roberta Fica (Smer), aby zabezpečil podporu novely vo vládnej koalícii.

Poslankyňa PS Jana Hanuliaková tvrdí, že návrh vychádza z požiadaviek samospráv a naďalej umožňuje sankcionovať tie, ktoré hospodária zle. Podľa nej je súčasný systém nespravodlivý a ohrozuje investície aj základné fungovanie miest a obcí.

Poslanec PS Štefan Kišš kritizoval vládu za to, že pri vysokej úrovni verejného dlhu doteraz nepožiadala parlament o vyslovenie dôvery, čo je jedna zo sankcií dlhovej brzdy. Reagoval tak na vyjadrenia premiéra Fica, podľa ktorého sa v súčasnej situácii povinnosť pripraviť vyrovnaný rozpočet netýka ani vlády, ani samospráv.

Samosprávne združenia žiadajú jasnú zmenu zákona, keďže im nestačí len výklad premiéra.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Rušňovodiči žiadajú vysvetliť nákup kamier za pol milióna eur

Rušňovodiči vyzvali Ministerstvo dopravy SR na podrobné vyčíslenie nákladov na nákup telových kamier. Počet rušňovodičov v Železničnej spoločnosti Slovensko, ktorej sa zavedenie kamier momentálne týka, presahuje 1 200. Štát chce nakúpiť 430 kamier za viac ako 500-tisíc eur.

Ako v pondelok informoval predseda petičného výboru rušňovodičov Matej Motyčka, to otvára otázky o dodatočných nákladoch a nie je jasné, kto bude systém spravovať ani koľko budú predstavovať jeho ďalšie prevádzkové náklady.

Rušňovodiči považujú nákup za neefektívne mediálne opatrenie v čase konsolidácie. Ak ministerstvo nevie obhájiť jeho prínos a hospodárnosť, podľa Motyčku vznikajú pochybnosti, komu obchod v skutočnosti prospieva.

Za hlavný problém bezpečnosti označujú rušňovodiči systémové zlyhania na železnici. „Veľa nehôd vzniklo v minulosti pochybením na strane výpravcov a zamestnancov obsluhujúcich návestidlá a výhybky. Tým dnes predchádzajú zabezpečovacie zariadenia. Rušňovodičom boli pridané pracovné povinnosti. Na väčšine tratí však systémy, ktoré zabránia ich pochybeniam, absentujú, sú zastarané alebo sa nevyužívajú naplno,“ pokračoval Motyčka.

Rušňovodiči chcú odborný dialóg s jasným cieľom, termínmi a merateľnými výsledkami.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Lietadlo z Hurgady do Londýna muselo núdzovo pristáť

Let spoločnosti EasyJet z egyptského letoviska Hurgada do Londýna odklonili do Ríma po tom, čo posádka zistila, že v podpalubnej batožine sa nachádza nabíjajúca sa powerbanka. Lietadlo pristálo v talianskej metropole preventívne a cestu dokončilo až nasledujúci deň.

Podľa aerolinky sa kapitán rozhodol pre zmenu trasy „v súlade s bezpečnostnými predpismi“ po upozornení pasažiera počas letu. Stroj sa v tom čase nachádzal nad Jadranským morom vo výške 36-tisíc stôp.

EasyJet uviedol, že s powerbankou nebol technický problém, pravidlá však zakazujú jej nabíjanie v podpalubí lietadla. Lítiovo-iónové batérie totiž predstavujú riziko prehriatia alebo požiaru.

Spoločnosť pripomenula, že powerbanky môžu cestujúci prevážať len v príručnej batožine a nesmú sa používať na nabíjanie ďalších zariadení. Podobné pravidlá zaviedli aj ďalšie aerolinky vrátane Ryanairu či British Airways.

Prísnejšie obmedzenia pre powerbanky zaviedla Medzinárodná organizácia civilného letectva OSN po viacerých incidentoch. V Južnej Kórei začiatkom roka pravdepodobne spôsobila požiar, ktorý zničil dopravné lietadlo.

(bbc, bak)

Minúta  |  

Von der Leyenová mieri do Litvy po sérii incidentov s dronmi

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová navštívi v utorok Litvu po sérii narušení vzdušného priestoru dronmi v Pobaltí. V regióne už úrady vyzývali obyvateľov, aby sa ukryli v pivniciach a krytoch.

Von der Leyenová sa stretne s lídrami pobaltských krajín, aby koordinovali ďalší postup. Do Litvy pricestuje aj eurokomisár pre obranu Andrius Kubilius. Rokovania sa majú zamerať na posilnenie spoločných obranných kapacít a podporu ochrany východného krídla Európskej únie.

Litva minulý týždeň vyhlásila letecký poplach po tom, čo sa pri hraniciach s Bieloruskom objavil dron. Aktivovaná bola aj misia NATO na ochranu vzdušného priestoru v Pobaltí.

Predtým dopadli v Lotyšsku dva ukrajinské drony určené pre Rusko, čo vyvolalo politickú krízu a pád vládnej koalície. Estónsko minulý týždeň zostrelilo dron vo svojom vzdušnom priestore.

„Ruské verejné hrozby voči našim pobaltským štátom sú úplne neprijateľné,“ konštatovala Von der Leyenová. Pobaltské krajiny zároveň obvinili Moskvu z dezinformačnej kampane a snahy narušiť vzťahy medzi Ukrajinou a jej európskymi spojencami.

(politico, bak)

Minúta  |  

KDH: Pri výstavbe staníc záchraniek hrozí strata miliónov

KDH upozornilo na chaos pri výstavbe staníc záchrannej zdravotnej služby, pre ktorý môže Slovensko prísť o viac ako 33 miliónov eur z plánu obnovy. Z plánovaných 58 staníc je podľa hnutia dokončená len približne tretina a firma ODU-trade, ktorá mala postaviť 18 staníc, odstúpila od zmluvy. Obe strany teraz vedú spor aj o sankciu vo výške 8,7 milióna eur.

Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby síce podľa KDH narýchlo zazmluvnilo nového dodávateľa pre stavby na východe Slovenska, termín čerpania eurofondov však museli opäť posunúť.

Podpredseda KDH Peter Stachura obvinil ministra zdravotníctva Kamila Šaška (Hlas) z pasivity a manažérskeho zlyhania. Tvrdí, že neistota okolo fungovania záchraniek brzdí investície poskytovateľov do nových vozidiel a vybavenia.

Poslanec KDH a záchranár František Majerský upozornil, že zdravotníci už roky čakajú na dôstojné podmienky. Hnutie žiada ministra, aby predstavil krízový plán a harmonogram dokončenia projektov, ktoré majú zabrániť prepadnutiu európskych peňazí.

(lud)

Minúta  |  

Európu zasiahla vlna horúčav, teploty lámu májové rekordy

Západná Európa sa pripravuje na extrémne horúčavy, ktoré prináša takzvaná tepelná kupola. V Španielsku a Portugalsku majú teploty vystúpiť takmer k 40 stupňom Celzia, pričom juh Španielska očakáva 38 stupňov. Nadpriemerne teplé počasie hlásia aj Francúzsko, Belgicko a Británia.

Francúzska meteorologická služba upozornila na „skorú, výraznú a dlhotrvajúcu vlnu horúčav“. Teploty sú podľa nej o viac ako 12 stupňov vyššie, než je pre máj zvyčajné. Viaceré mestá môžu prekonať historické rekordy, Nantes očakáva 35 stupňov.

Britský meteorologický úrad varoval pred „výraznou vlnou horúčav“ s teplotami do 33 stupňov, čo by znamenalo nový májový rekord. Belgicko očakáva maximá do 31 stupňov.

Za extrémami stojí tepelná kupola, pri ktorej sa horúci vzduch zo severnej Afriky zachytí pod tlakovou výšou nad západnou Európou. Francúzski meteorológovia upozorňujú, že podobné javy budú v dôsledku klimatických zmien čoraz častejšie, budú prichádzať skôr a budú intenzívnejšie.

Británia už vydala zdravotné varovania pred horúčavami, najmä pre Londýn, kde úrady očakávajú zvýšené riziko úmrtí medzi staršími a chorými ľuďmi.

(politico, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.