Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Česko chce sprísniť pravidlá pre ukrajinských utečencov

Česká vláda schválila návrh zákona, ktorý sprísňuje podmienky pobytu a finančnej podpory pre ukrajinských utečencov. Kabinet tvrdí, že reaguje na zneužívanie pomoci aj na rastúci pocit, že utečenci majú oproti domácim obyvateľom určité výhody.

Minister vnútra Lubomír Metnar uviedol, že cieľom je obmedziť humanitárnu pomoc a povolenia na pobyt pre ľudí, ktorí v krajine nežijú nepretržite. Opatrenia majú podľa vlády zabrániť zneužívaniu utečeneckého statusu.

Praha zároveň plánuje zrušiť výnimku, ktorá ukrajinské autá oslobodzovala od technických kontrol. Vláda tvrdí, že takéto zvýhodnenie už nie je opodstatnené.

Návrhy ešte musí schváliť parlament. Česká republika s viac ako 10 miliónmi obyvateľov evidovala v marci približne 385-tisíc ukrajinských utečencov. Podľa EÚ ide o najvyšší počet utečencov z Ukrajiny v prepočte na obyvateľa v celej Únii.

Metnar zároveň pripustil, že diskusie v EÚ o predĺžení ochrany utečencov po marci 2027 môžu zahŕňať aj návrhy na obmedzenie ochrany pre mužov v brannom veku.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Rakúsko rieši násilie páchané migrantmi, FPÖ útočí na vládu

Rakúskom otriasla diskusia o násilí páchanom na ženách a dievčatách mužmi so štatútom pobytu. Z údajov ministerstva vnútra, zverejnených po parlamentnej otázke FPÖ, vyplýva, že vlani evidovali viac ako 2-tisíc ženských obetí a vyše 1 900 mužských podozrivých.

Podľa štatistík sa ženy stávali obeťami takmer šiestich útokov denne. Najčastejšie boli medzi podozrivými evidovaní sýrski občania, nasledovali Afganci, Srbi a Turci.

Debatu vyvolal aj nedávny prípad vo Viedni, kde afganského pizzéra odsúdili na doživotie za pokus o takzvanú vraždu zo cti vlastnej 15-ročnej dcéry.

Generálny tajomník FPÖ Michael Schnedlitz obvinil Rakúsku ľudovú stranu zo „show-politiky“. Tvrdí, že vláda sa prezentuje jednotlivými deportáciami, zatiaľ čo do krajiny prichádzajú ďalší migranti.

Ministerstvo vnútra upozornilo, že žiadatelia o azyl tvoria menej ako dve percentá všetkých násilných trestných činov. Ľudovci zároveň odmietli interpretáciu FPÖ a obvinili ju zo zneužívania štatistík na politický boj.

(krone, bak)

Minúta  |  

Audit odhalil problémy v PPA, podpory pre farmárov sú ohrozené

Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) zverejnila výročnú správu za rok 2025 s podmieneným výrokom audítora, a to s výhradami k procesným a účtovným postupom. Opozičné Progresívne Slovensko upozornilo, že takéto negatívne hodnotenie nemala agentúra ani počas kauzy Dobytkár.

Podľa experta PS Petra Horného ide o potvrdenie systémových chýb, na ktoré upozornila aj Európska komisia. „Ako sme avizovali, vyplýva z toho udelenie len dočasnej akreditácie a vypracovanie ozdravného plánu najneskôr v septembri. Iba minister Takáč (Smer) sa stále tvári, že je všetko v poriadku. Vypracuje teda ozdravný plán, alebo v septembri skončí?“ uviedol Horný.

Zároveň kritizoval ministerstvo pôdohospodárstva za prípravu investičných výziev po troch rokoch vládnutia. Poľnohospodári podľa neho ministerstvu poslali viacero pripomienok. Žiadajú väčšie zapojenie samosprávnych organizácií, úpravu alokácie podpôr, zmenu bodovacích kritérií a tiež viac času na odbornú diskusiu.

PS upozornilo aj na nesplnené záväzky transformačného plánu PPA. Agentúra mala od roku 2025 zaviesť novú Centrálnu evidenciu hospodárskych zvierat, čo sa však nestalo. Podľa Horného môžu nedostatky v evidencii ohroziť nielen projektové podpory, ale aj viazané platby a štátnu pomoc pre farmárov.

(tasr, lud)

Minúta  |  

SaS kritizuje vysoké odmeny na ministerstve kultúry

Opozičná SaS kritizuje ministerstvo kultúry za vysoké odmeny pre zamestnancov v čase konsolidácie a problémov v kultúre. Poslankyňa Martina Bajo Holečková uviedla, že rezort v roku 2024 vyplatil na odmenách viac ako 579-tisíc eur, kým vlani to bolo vyše 961-tisíc eur. Priemerná odmena podľa nej vzrástla z približne 2 200 na 4 250 eur, hoci počet odmenených zamestnancov klesol z 261 na 226.

SaS označila situáciu za papalášstvo a kritizovala vedenie ministerstva aj za znižovanie odborných kapacít, problémy v dotačnom systéme či ohrozenie projektov obnovy kultúrneho dedičstva. Poslanec René Parák hovorí o cielenej likvidácii kultúry.

Ministerstvo kultúry obvinenia odmietlo. Tvrdí, že porovnanie s rokom 2024 je zavádzajúce, keďže išlo o obdobie intenzívnej konsolidácie verejných financií. Rezort zdôraznil, že výška odmien v roku 2025 zodpovedá úrovni rokov 2022 a 2023.

Súčasťou minuloročných odmien bola aj plošná odmena 800 eur pre zamestnancov dohodnutá medzi vládou a odbormi. Ministerstvo zároveň tvrdí, že odmeny pomáhajú udržať odborníkov vo verejnej správe.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Nemecko zvažuje rozšíriť právomoci tajných služieb

Nemecký minister vnútra Alexander Dobrindt po podpaľačskom útoku na elektrickú sieť v Berlíne oznámil sprísnenie opatrení proti ľavicovým extrémistom a radikálnym klimatickým aktivistom. „Vraciame úder a nenecháme pole ľavicovým ani klimatickým extrémistom,“ vyhlásil politik CSU pre denník Bild am Sonntag.

Pripravovaný balík opatrení počíta s posilnením personálu tajných služieb aj rozšírením digitálnych právomocí, aby úrady dokázali lepšie monitorovať extrémistické skupiny a rýchlejšie sledovať digitálne stopy.

Druhým pilierom zmien má byť nový zákon na ochranu kritickej infraštruktúry. Ten má lepšie chrániť energetické firmy, letiská a ďalšie strategické objekty pred sabotážami, teroristickými útokmi či následkami prírodných katastrof.

Pred týždňom, po pravdepodobnom ľavicovo motivovanom podpaľačskom útoku na káblový most v berlínskej štvrti Steglitz-Zehlendorf, zostalo bez elektriny približne 45-tisíc domácností a 2 200 podnikov. Dodávky elektriny boli podľa úradov plne obnovené v stredu.

(tagesschau, bak)

Minúta  |  

Raši predstavil podmienky referenda o predčasných voľbách

Hlas chce zaviesť do ústavy možnosť skrátiť volebné obdobie parlamentu referendom, no len v presne určenom období. Podľa predsedu parlamentu Richarda Rašiho by občania mohli zbierať podpisy najskôr rok po parlamentných voľbách a referendum by mohli vyhlásiť najneskôr rok pred riadnym koncom volebného obdobia.

Ak by referendum uspelo, volebné obdobie Národnej rady by sa skončilo 150 dní po vyhlásení výsledkov. Hlas chce návrh predložiť ako pozmeňujúci návrh k novele ústavy, ktorú už majú poslanci v programe.

Raši zároveň oznámil, že koalícia našla spôsob, ako po plánovanom zrušení voľby poštou rozšíriť možnosti hlasovania zo zahraničia. Slováci by mohli voliť na zastupiteľských úradoch aj na pracoviskách, ktoré vzniknú pri konzulátoch alebo stálych misiách. Ako príklad uviedol Dánsko, kde by mohli hlasovať v Kodani aj po zrušení slovenského veľvyslanectva.

Zmeny hlasovania zo zahraničia rieši novela volebného zákona z dielne Smeru. Počíta aj s možnosťou voliť zo zahraničia v prezidentských voľbách. Opozícia návrh kritizuje.

(tasr, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.