Preskočiť na obsah
  |  

Rusko žaluje EÚ pre využitie zmrazených miliárd na pomoc Ukrajine

Ruská centrálna banka podala na Všeobecný súd Európskej únie ďalšiu žalobu proti Bruselu pre zmrazenie ruských štátnych aktív. Tentoraz napáda pravidlá EÚ, ktoré umožňujú použiť výnosy zo zmrazeného ruského majetku na splácanie úverov poskytnutých Ukrajine.

Moskva tvrdí, že Európska únia nezákonne mení právny režim suverénnych aktív a využíva ich ako nástroj finančnej podpory tretej krajiny.

Sporné nariadenie EÚ z februára 2026 počíta s tým, že Ukrajina bude úvery splácať až po získaní reparácií od Ruska za inváziu z roku 2022. Brusel si zároveň vyhradzuje právo použiť zmrazené ruské aktíva na splácanie ukrajinského dlhu.

Podľa ruskej centrálnej banky zostáva na Západe zablokovaných približne 300 miliárd dolárov ruských štátnych rezerv, pričom väčšina sa nachádza v Európe v belgickom depozitári Euroclear. Moskva už v marci napadla aj rozhodnutie o predĺžení zmrazenia aktív na neurčito.

(reuters, mja)

  |  

Kresťanského plavčíka potrestali za zvesenie LGBT vlajok

Kapitán plavčíckej divízie hasičského zboru okresu Los Angeles Jeffrey Little žaluje miestne úrady po tom, ako ho suspendovali za odstránenie dúhových vlajok z plážových stanovíšť. Tvrdí, že konal v súlade so svojím kresťanským presvedčením a na základe pôvodne schválenej náboženskej výnimky, informuje Fox News.

Prípad súvisí s rozhodnutím okresu Los Angeles z roku 2023 vyvesiť počas júna na verejných budovách a zariadeniach vlajky podporujúce LGBT komunitu.

Little, ktorý v plavčíckej službe pôsobí viac ako 20 rokov, požiadal vedenie o výnimku, aby nemusel vlajky osobne vyvesovať ani prikazovať ich vyvesenie podriadeným. Podľa jeho právnika Paula Jonnu úrady najprv žiadosti vyhoveli, no o dva dni neskôr rozhodnutie zmenili.

Little následne odstránil viacero vlajok a vedenie voči nemu začalo vyšetrovanie. Výsledkom bola 15-dňová suspendácia bez nároku na mzdu. Okres Los Angeles odmieta, že by išlo o postih za náboženské názory. Tvrdí, že Little porušil interné pravidlá tým, že odstránil vlajky bez povolenia.

(mja)

  |  

Le Monde: Ukrajina vie o ruských masívnych útokoch často vopred

Ukrajinská aj americká rozviedka dokážu podľa denníka Le Monde v niektorých prípadoch odhaliť prípravy ruských masívnych útokov na Ukrajinu už niekoľko dní vopred. Dôvodom je rozsiahla logistika, ktorú si koordinované raketové a dronové údery vyžadujú.

Do operácií sa zapájajú strategické bombardéry, Čiernomorská aj Kaspická flotila, raketové jednotky a stovky operátorov dronov.

Ukrajinské vzdušné sily tvrdia, že presuny lietadiel, vyzbrojovanie raketami či aktivita lodí často prezradia pripravovaný útok ešte pred jeho začiatkom.

Podľa ukrajinských expertov mala Ukrajina informácie o rozsiahlej ruskej vlne útokov zo 14. mája už šesť dní vopred. Rusko zároveň výrazne zvýšilo výrobu bezpilotných lietadiel a rakiet.

Továrne podľa Le Monde denne produkujú približne 130 útočných dronov a podobný počet falošných cieľov určených na zahltenie protivzdušnej obrany.

(mja)

  |  

WHO varuje pred zhoršením epidémie eboly v Afrike

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) upozornila, že rýchlo sa šíriaca epidémia eboly v Konžskej demokratickej republike a Ugande predbieha snahy o jej zvládnutie. Generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus uviedol, že počet podozrivých obetí dosiahol 220.

Na online rokovaní Africkej únie povedal, že oneskorené odhaľovanie prípadov spôsobilo, že zdravotníci teraz „dobiehajú zameškané“ a situácia sa pravdepodobne ešte zhorší, kým sa začne zlepšovať.

Ghebreyesus oznámil, že v utorok vycestuje do Konga, ktoré je centrom nákazy, spolu s predstaviteľom WHO pre zdravotné krízy Chikweom Ihekweazuom.

Uganda medzičasom oznámila ďalšie dva prípady eboly, čím sa počet potvrdených infekcií zvýšil na sedem. Šéf WHO zároveň varoval, že vysokému riziku čelia aj ďalšie krajiny susediace s Kongom a mali by okamžite prijať opatrenia.

WHO vyhlásila šírenie vzácneho kmeňa Bundibugyo za medzinárodnú zdravotnú núdzu. Podľa Tedrosa situáciu komplikuje aj nestabilná bezpečnostná situácia v provinciách Ituri a Severné Kivu, ako aj neexistencia schválenej vakcíny proti tomuto variantu vírusu.

(reuters, bak)

  |  

Pápež Lev XIV. požiadal o odpustenie za úlohu cirkvi pri otroctve

Pápež Lev XIV. sa vo svojej prvej encyklike ospravedlnil za historickú úlohu Katolíckej cirkvi pri otroctve. Priznal, že cirkvi trvalo stáročia, kým úplne uznala „metlu otroctva“ za nezlučiteľnú s ľudskou dôstojnosťou.

„Za to v mene cirkvi úprimne prosím o odpustenie,“ napísal pápež v dokumente Magnifica Humanitas a vyjadril „hlboký zármutok“ nad utrpením zotročených ľudí.

Lev XIV. priznal, že cirkevné autority v minulosti legitimizovali rôzne formy podriadenosti vrátane zotročovania nekresťanov. Zároveň pripomenul, že aj samotné cirkevné inštitúcie v stredoveku vlastnili otrokov.

Podľa pápeža cirkev dospela k „formálnemu, absolútnemu a univerzálnemu odsúdeniu“ otroctva až v 19. storočí za pontifikátu Leva XIII. Súčasný pápež označil predchádzajúce obdobie za čas nekonzistentného učenia a praxe.

Vyjadrenia Leva XIV. sú doteraz najpriamejším priznaním inštitucionálnej zodpovednosti Vatikánu za otroctvo. Predchádzajúci pápeži sa zameriavali najmä na vinu jednotlivých kresťanov či historické okolnosti.

Encyklika sa venuje aj etickým otázkam umelej inteligencie a novým formám vykorisťovania v globálnej ekonomike.

(reuters, bak)

  |  

Česko chce sprísniť pravidlá pre ukrajinských utečencov

Česká vláda schválila návrh zákona, ktorý sprísňuje podmienky pobytu a finančnej podpory pre ukrajinských utečencov. Kabinet tvrdí, že reaguje na zneužívanie pomoci aj na rastúci pocit, že utečenci majú oproti domácim obyvateľom určité výhody.

Minister vnútra Lubomír Metnar uviedol, že cieľom je obmedziť humanitárnu pomoc a povolenia na pobyt pre ľudí, ktorí v krajine nežijú nepretržite. Opatrenia majú podľa vlády zabrániť zneužívaniu utečeneckého statusu.

Praha zároveň plánuje zrušiť výnimku, ktorá ukrajinské autá oslobodzovala od technických kontrol. Vláda tvrdí, že takéto zvýhodnenie už nie je opodstatnené.

Návrhy ešte musí schváliť parlament. Česká republika s viac ako 10 miliónmi obyvateľov evidovala v marci približne 385-tisíc ukrajinských utečencov. Podľa EÚ ide o najvyšší počet utečencov z Ukrajiny v prepočte na obyvateľa v celej Únii.

Metnar zároveň pripustil, že diskusie v EÚ o predĺžení ochrany utečencov po marci 2027 môžu zahŕňať aj návrhy na obmedzenie ochrany pre mužov v brannom veku.

(reuters, bak)