Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Irán po takmer troch mesiacoch obnovuje prístup k internetu

Iránsky prezident Masúd Pezeškiján nariadil obnovenie medzinárodného internetového pripojenia po takmer trojmesačnom výpadku, ktorý nasledoval po vojne s USA a Izraelom. Oznámili to iránske štátne médiá s odvolaním sa na ministerstvo komunikácií.

Podľa monitorovacej organizácie NetBlocks boli bežní obyvatelia Iránu od globálneho internetu odrezaní približne 87 dní. Prístup mali prevažne len ľudia využívajúci drahé a pokročilé VPN služby obchádzajúce štátne obmedzenia.

Iránske úrady prvýkrát výrazne obmedzili internet už začiatkom januára počas protivládnych protestov. Situácia sa krátko stabilizovala vo februári, no po začiatku amerických a izraelských útokov na Irán 28. februára prišlo ďalšie rozsiahle vypnutie siete.

Nie je zatiaľ jasné, ako rýchlo a v akom rozsahu bude internet opäť fungovať. Irán patrí medzi krajiny s výraznou cenzúrou internetu. Vláda zároveň čoraz viac presadzuje využívanie vnútroštátnej siete namiesto otvoreného globálneho internetu.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Krakov sa rozlúčil s významným Slovákom Jozefom Spišakom

Krátko poobede 25. mája sa v kaplnke na Rakowickom cintoríne v Krakove konala posledná rozlúčka so zosnulým Jozefom Spišakom, jedným z najvýznamnejších predstaviteľov slovenskej menšiny v Poľsku. Zomrel 18. mája vo veku 90 rokov.

Jozef Spišak sa narodil 18. januára 1936 v Jablonke na Orave v rodine Jána Spišaka a Jozefíny Góra Stachuliakovej. Jeho predkovia patrili k miestnym národovcom a pravdepodobne z čias protihabsburských bojov mali prídomok Kuruc.

Očakávalo sa, že pôjde v otcových šľapajach a vyučí sa za remeselníka, avšak slovenskí aktivi­sti z Oravy v roku 1951 založili v jeho rodnej obci Všeobecno­vzdelávacie lýceum so slovenským vyučovacím jazykom, a tak sa rozhodol absolvovať ho.

Po lýceu pokračoval na odbore história na Filozoficko-historickej katedre Jagelovskej univerzity v Krakove, a v diplomovej práci sa venoval téme Martinská deklarácia z 30. októbra 1918. Napokon sa však vede nevenoval.

V roku 1920 sa jeho rodná obec stala v rámci česko-slovensko-poľského sporu o Oravu a Spiš súčasťou Poľska. Jeho činnosť výrazne presahovala hranice slovenskej menšiny v Malopoľsku.

Uplatnil sa ako šikovný organizátor: ako predseda významne rozvíjal Združenie poľských študentov a následne klenotnícke družstvo Imago Artis a založil Kultúrno-sociálnu spoločnosť Čechov a Slovákov v Poľsku, teda prvú celoštátnu ustanovizeň združujúcu slovenskú menšinu v krajine.

Počas štúdií bol tajnou službou vedený ako slovenský nacionalista a jeho činnosť bola považovaná za nebezpečnú, ale postupne za zásluhy voči Poľsku získal celý rad vyznamenaní: Strieborný aj Zlatý kríž za zásluhy, Rytiersky kríž Rádu obnoveného Poľska, Zlatý odznak Za zásluhy pre krakovskú zem, Zaslúžilý pracovník obchodu a služieb, Zaslúžilý pracovník kultúry a mnoho iných.

„Bez Jozefa Spišaka by Krakov nebol sám sebou – napísal svojho času novinár a fotograf Jacek Balcewicz. A je to pravda. Żaczek, Rotunda, Juwenalia, Imago Artis či takmer trojtýždňové Medzinárodné trhy ľudového umenia na hlavnom námestí – to je len niekoľko podnikov a podujatí spojených s jeho menom,“ napísala tajomníčka redakcie tlačového orgánu Spolku Slovákov v Poľsku Milica Majeriková-Molitoris.

(hal)

Minúta  |  

Česká polícia zadržala bývalého lídra ruskej pravoslávnej cirkvi

Bývalý vysokopostavený predstaviteľ ruskej pravoslávnej cirkvi metropolita Ilarion odmieta akúkoľvek spojitosť s podozrivou bielou látkou, ktorú podľa jeho vyjadrenia našla česká polícia počas kontroly jeho auta v Karlových Varoch. Duchovný tvrdí, že policajti pri zásahu porušili postupy a neumožnili mu, aby bol prítomný pri prehliadke vozidla.

Ilarion, vlastným menom Grigorij Alfejev, označil incident za provokáciu a žiada nezávislé vyšetrovanie. Na sociálnej sieti Telegram zároveň uviedol, že on aj pravoslávna komunita v Karlových Varoch čelia dlhodobému tlaku, anonymným hrozbám a útokom.

Česká polícia potvrdila, že prehliadku vykonala po anonymnom tipe, no pre prebiehajúce trestné konanie neposkytla bližšie detaily.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová označila konanie českých úradov za vykonštruované a oznámila, že si predvolá českého diplomata v Moskve na podanie protestu.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Irán má po dohode začať odstraňovať míny v Hormuzskom prielive

Spojené štáty a Irán rokujú o pláne na opätovné otvorenie Hormuzského prielivu približne 30 dní po uzavretí dohody o ukončení konfliktu. Informoval o tom japonský denník Nikkei s odvolaním sa na diplomatický zdroj z Blízkeho východu.

Podľa návrhu by Irán počas mesačného obdobia po dohode začal odstraňovať mínové polia v strategicky dôležitom prielive.

Následne by mali lode všetkých krajín opäť bezpečne a voľne preplávať cez Hormuzský prieliv, ktorým prechádza významná časť svetových dodávok ropy. Teherán by zároveň prestal vyberať tranzitné poplatky.

Súčasťou pripravovaného rámca má byť aj predĺženie prímeria, ktoré vstúpilo do platnosti začiatkom apríla, o ďalších 60 dní. Počas tohto obdobia by mali pokračovať rokovania o iránskom jadrovom programe.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Francúzsky minister spravodlivosti žiada trojročné stopnutie migrácie

Francúzsky minister spravodlivosti Gérald Darmanin navrhol trojročné moratórium na legálnu migráciu. Podľa neho Francúzsko narazilo na limity svojej schopnosti integrovať nových prisťahovalcov a malo by sa viac venovať tým, ktorí už v krajine žijú, informuje Apollo News.

Darmanin skonštatoval, že nejde o otázku etnického pôvodu, ale o rešpekt k Francúzskej republike, jej zákonom a hodnotám.

Kritizoval najmä nedostatočnú ochotu časti migrantov integrovať sa do spoločnosti. Zároveň žiada tvrdší postup voči osobám určeným na deportáciu a obmedzenie možnosti rodinného zlučovania pri pracovných vízach.

Francúzsko vlani vydalo približne 4,5 milióna povolení na pobyt, pričom tretina z nich súvisela so zlučovaním rodín.

(mja)

Minúta  |  

Putin je sakrálny vládca, tvrdí ideológ ruského sveta Dugin

Ruský filozof a ideológ „ruského sveta“ Alexander Dugin v rozhovore pre Kseniju Sobčakovú predstavil radikálnu víziu fungovania štátu, spoločnosti aj vojny, informuje portál Meduza.

Tvrdí, že Rusko by sa malo pripraviť na dlhodobú konfrontáciu a vybudovať „štát vojny“, ktorý bude schopný čeliť akýmkoľvek hrozbám. Podľa Dugina sú Rusi mierumilovný národ, ktorý je však zároveň historicky odsúdený na neustále konflikty.

Kontroverzný mysliteľ obhajoval aj obmedzovanie internetu a prísnejšiu kontrolu spoločnosti. Internet by podľa neho mal byť dostupný len „za zásluhy“ a jeho vypínanie vraj ľudí vracia k „normálnemu životu“. Zároveň vyhlásil, že štát musí vzbudzovať rešpekt až strach, a represie označil za nástroj obnovy elít.

Dugin kritizoval demokratické voľby, ktoré podľa neho neprinášajú skutočnú zmenu. Ruského prezidenta Vladimira Putina opísal ako „sakrálneho vládcu“ a stelesnenie historickej cesty Ruska. Západné médiá ho dlhodobo označujú za jedného z hlavných ideológov ruskej geopolitiky.

(mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.