Preskočiť na obsah
Minúta  |  

USA a Irán rokujú v Dauhe, Trump tlačí aj na arabské štáty

Iránski predstavitelia rokovali v katarskej Dauhe o možnej dohode so Spojenými štátmi, ktorá by mohla ukončiť trojmesačný konflikt na Blízkom východe a viesť k znovuotvoreniu strategického Hormuzského prielivu. Podľa zdrojov sa na rozhovoroch zúčastnili hlavný iránsky vyjednávač, minister zahraničných vecí aj guvernér centrálnej banky.

Aj počas rokovaní pokračovali americké vojenské operácie v južnom Iráne. Centrálne velenie USA oznámilo útoky na ciele spojené s kladením mín a raketovými systémami. Irán následne tvrdil, že zostrelil „nepriateľský“ neviditeľný dron nad Perzským zálivom.

Napätie komplikuje aj situácia v Libanone. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu oznámil zintenzívnenie útokov proti Hizballáhu, čo môže ohroziť širšie rokovania o regionálnej stabilite. Izrael krátko nato podnikol nové nálety v údolí Bekáa.

Americký prezident Donald Trump skôr uviedol, že rokovania s Iránom prebiehajú „dobre“. Avšak varoval, že ak zlyhajú, Washington môže pristúpiť k ďalším útokom. Minister zahraničných vecí Marco Rubio zdôraznil, že USA dajú diplomacii šancu, no „alternatívy“ zostávajú na stole.

Súčasťou Trumpovej stratégie je aj snaha rozšíriť Abrahámovské dohody, ktoré sprostredkovali počas jeho prvého funkčného obdobia a ktorých cieľom bolo normalizovať vzťahy medzi arabskými a moslimskými štátmi a Izraelom. Analytici však upozorňujú, že prepojenie iránskej dohody s regionálnou normalizáciou môže rokovania ešte viac skomplikovať.

(reuters, max)

Minúta  |  

Magyar predpokladá návrat Európy k „lacnému ruskému plynu“

Maďarský opozičný líder Péter Magyar podľa portálu Weltwoche čoraz viac ukazuje, že sa v kľúčových geopolitických otázkach nemusí výrazne líšiť od bývalého premiéra Viktora Orbána, hoci v Bruseli aj v časti európskej frakcie panovali očakávania, že by mohol predstavovať výrazne proeurópsku líniu.

Počas návštevy Poľska, kde rokoval aj s bývalým predsedom Európskej rady Donaldom Tuskom, vyhlásil: „Porazili sme Orbána, ale to nezmenilo geografiu. Rusko zostane tam, kde je.“

Upozornil, že po skončení vojny na Ukrajine sa Európa pravdepodobne vráti k nákupom lacnejšieho ruského plynu. Podľa neho to nebude otázka ideológie, ale ekonomickej konkurencieschopnosti a geografickej reality.

(max)

Minúta  |  

Zbližovanie s EÚ môže zdražiť ruský plyn, varuje Kremeľ Arménsko

Kremeľ krátko pred návštevou amerického ministra zahraničných vecí Marca Rubia v Arménsku naznačil, že Jerevan by mohol prísť o výrazne zvýhodnené ceny ruského plynu, ak sa bude ďalej vzďaľovať od Moskvy a približovať sa k Európskej únii.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že Arménsko dnes nakupuje ruský plyn za „veľmi atraktívnu a viac než preferenčnú cenu“, aká podľa neho nie je dostupná krajinám mimo integračných štruktúr vedených Ruskom.

Vladimir Putin už na jar pripomenul, že Arménsko platí za ruský plyn približne 177 dolárov za tisíc kubických metrov, zatiaľ čo v Európe by podobné dodávky stáli viac než 600 dolárov.

Arménsko je členom Euroázijskej hospodárskej únie, no v posledných rokoch sa snaží posilniť vzťahy s EÚ. Vlani dokonca prijalo legislatívu, ktorá má otvoriť cestu k prístupovému procesu do európskeho bloku.

Arménsky minister zahraničných vecí Ararat Mirzojan však zdôraznil, že Jerevan nechce prerušovať spoluprácu s Ruskom. Rubio má v utorok v Jerevane rokovať s Mirzojanom a podpísať memorandum o porozumení medzi USA a Arménskom.

Napätie medzi Moskvou a Jerevanom rastie od roku 2023, keď Azerbajdžan znovu získal kontrolu nad Náhorným Karabachom napriek prítomnosti ruských mierových síl. Arménsko následne začalo otvorene hovoriť o potrebe diverzifikovať svoje bezpečnostné a zahraničné väzby.

(reuters, max)

Minúta  |  

Irán po takmer troch mesiacoch obnovuje prístup k internetu

Iránsky prezident Masúd Pezeškiján nariadil obnovenie medzinárodného internetového pripojenia po takmer trojmesačnom výpadku, ktorý nasledoval po vojne s USA a Izraelom. Oznámili to iránske štátne médiá s odvolaním sa na ministerstvo komunikácií.

Podľa monitorovacej organizácie NetBlocks boli bežní obyvatelia Iránu od globálneho internetu odrezaní približne 87 dní. Prístup mali prevažne len ľudia využívajúci drahé a pokročilé VPN služby obchádzajúce štátne obmedzenia.

Iránske úrady prvýkrát výrazne obmedzili internet už začiatkom januára počas protivládnych protestov. Situácia sa krátko stabilizovala vo februári, no po začiatku amerických a izraelských útokov na Irán 28. februára prišlo ďalšie rozsiahle vypnutie siete.

Nie je zatiaľ jasné, ako rýchlo a v akom rozsahu bude internet opäť fungovať. Irán patrí medzi krajiny s výraznou cenzúrou internetu. Vláda zároveň čoraz viac presadzuje využívanie vnútroštátnej siete namiesto otvoreného globálneho internetu.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Krakov sa rozlúčil s významným Slovákom Jozefom Spišakom

Krátko poobede 25. mája sa v kaplnke na Rakowickom cintoríne v Krakove konala posledná rozlúčka so zosnulým Jozefom Spišakom, jedným z najvýznamnejších predstaviteľov slovenskej menšiny v Poľsku. Zomrel 18. mája vo veku 90 rokov.

Jozef Spišak sa narodil 18. januára 1936 v Jablonke na Orave v rodine Jána Spišaka a Jozefíny Góra Stachuliakovej. Jeho predkovia patrili k miestnym národovcom a pravdepodobne z čias protihabsburských bojov mali prídomok Kuruc.

Očakávalo sa, že pôjde v otcových šľapajach a vyučí sa za remeselníka, avšak slovenskí aktivi­sti z Oravy v roku 1951 založili v jeho rodnej obci Všeobecno­vzdelávacie lýceum so slovenským vyučovacím jazykom, a tak sa rozhodol absolvovať ho.

Po lýceu pokračoval na odbore história na Filozoficko-historickej katedre Jagelovskej univerzity v Krakove, a v diplomovej práci sa venoval téme Martinská deklarácia z 30. októbra 1918. Napokon sa však vede nevenoval.

V roku 1920 sa jeho rodná obec stala v rámci česko-slovensko-poľského sporu o Oravu a Spiš súčasťou Poľska. Jeho činnosť výrazne presahovala hranice slovenskej menšiny v Malopoľsku.

Uplatnil sa ako šikovný organizátor: ako predseda významne rozvíjal Združenie poľských študentov a následne klenotnícke družstvo Imago Artis a založil Kultúrno-sociálnu spoločnosť Čechov a Slovákov v Poľsku, teda prvú celoštátnu ustanovizeň združujúcu slovenskú menšinu v krajine.

Počas štúdií bol tajnou službou vedený ako slovenský nacionalista a jeho činnosť bola považovaná za nebezpečnú, ale postupne za zásluhy voči Poľsku získal celý rad vyznamenaní: Strieborný aj Zlatý kríž za zásluhy, Rytiersky kríž Rádu obnoveného Poľska, Zlatý odznak Za zásluhy pre krakovskú zem, Zaslúžilý pracovník obchodu a služieb, Zaslúžilý pracovník kultúry a mnoho iných.

„Bez Jozefa Spišaka by Krakov nebol sám sebou – napísal svojho času novinár a fotograf Jacek Balcewicz. A je to pravda. Żaczek, Rotunda, Juwenalia, Imago Artis či takmer trojtýždňové Medzinárodné trhy ľudového umenia na hlavnom námestí – to je len niekoľko podnikov a podujatí spojených s jeho menom,“ napísala tajomníčka redakcie tlačového orgánu Spolku Slovákov v Poľsku Milica Majeriková-Molitoris.

(hal)

Minúta  |  

Česká polícia zadržala bývalého lídra ruskej pravoslávnej cirkvi

Bývalý vysokopostavený predstaviteľ ruskej pravoslávnej cirkvi metropolita Ilarion odmieta akúkoľvek spojitosť s podozrivou bielou látkou, ktorú podľa jeho vyjadrenia našla česká polícia počas kontroly jeho auta v Karlových Varoch. Duchovný tvrdí, že policajti pri zásahu porušili postupy a neumožnili mu, aby bol prítomný pri prehliadke vozidla.

Ilarion, vlastným menom Grigorij Alfejev, označil incident za provokáciu a žiada nezávislé vyšetrovanie. Na sociálnej sieti Telegram zároveň uviedol, že on aj pravoslávna komunita v Karlových Varoch čelia dlhodobému tlaku, anonymným hrozbám a útokom.

Česká polícia potvrdila, že prehliadku vykonala po anonymnom tipe, no pre prebiehajúce trestné konanie neposkytla bližšie detaily.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová označila konanie českých úradov za vykonštruované a oznámila, že si predvolá českého diplomata v Moskve na podanie protestu.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.