Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Eurozónu sužuje inflácia, ECB zvýši úrokové sadzby

Európska centrálna banka (ECB) by mala už v júni pristúpiť k zvýšeniu úrokových sadzieb, aj keby sa Spojeným štátom a Iránu podarilo dosiahnuť mierovú dohodu. Potvrdila to členka výkonnej rady ECB Isabel Schnabelová, podľa ktorej konflikt na Blízkom východe trvá príliš dlho a jeho dôsledky sa už prenášajú do celej ekonomiky eurozóny.

ECB ponechávala sadzby počas uplynulého roka bez zmien, no prudký rast cien energií opäť vytlačil infláciu výrazne nad dvojpercentný cieľ. Podľa Schnabelovej už škody na energetickej infraštruktúre a dodávateľských reťazcoch dosiahli bod, z ktorého „niet návratu“.

Inflácia v eurozóne dosiahla minulý mesiac tri percentá a tvorcovia menovej politiky sa obávajú, že drahé energie spustia širšiu inflačnú špirálu. ECB podľa Schnabelovej už registruje sekundárne efekty v cenách ďalších tovarov a služieb, čo naznačujú aj prieskumy či spotrebiteľské očakávania.

Finančné trhy momentálne počítajú minimálne s dvomi zvýšeniami sadzieb. Schnabelová zároveň naznačila, že jedno zvýšenie nemusí stačiť, aj keď banka nechce vopred sľubovať ďalšie kroky a bude reagovať podľa vývoja dát.

Ekonomický výhľad eurozóny však zostáva slabý. Európska komisia minulý týždeň znížila prognózu rastu na rok 2026 na 0,9 percenta.

(reuters, max)

Minúta  |  

Moskva verbuje nových vojakov cez dlhové úľavy a sociálne bonusy

Ruský prezident Vladimir Putin podpísal nový dekrét, ktorým výrazne rozširuje sociálne výhody pre nových vojakov bojujúcich na Ukrajine. Ľudia, ktorí od 1. mája podpísali kontrakt s ruským ministerstvom obrany, môžu spolu so svojimi manželmi či manželkami získať odpustenie dlhov až do výšky desať miliónov rubľov, teda približne 140-tisíc dolárov.

Podmienkou je, aby právny nárok na vymáhanie dlhu existoval ešte pred podpisom zmluvy s armádou.

Kremeľ uviedol, že kontrakt na účasť v takzvanej špeciálnej vojenskej operácii musia uzatvoriť minimálne na jeden rok. Nové opatrenie je súčasťou širšieho balíka stimulov, ktorými sa Rusko snaží prilákať ďalších vojakov do armády.

Podľa ruskej realitnej databázy Cian zodpovedá odpustená suma približne cene menšieho garsónkového bytu v Moskve, ktorá už skôr zaviedla vysoké náborové bonusy, výhodnejší prístup na univerzity či ďalšie sociálne benefity pre vojakov a ich rodiny.

Putin zároveň podpísal aj ďalší dekrét, ktorý na neurčito predlžuje práva na prenájom štátnej pôdy pre vojakov nasadených na Ukrajine.

(reuters, max)

Minúta  |  

USA a Irán rokujú v Dauhe, Trump tlačí aj na arabské štáty

Iránski predstavitelia rokovali v katarskej Dauhe o možnej dohode so Spojenými štátmi, ktorá by mohla ukončiť trojmesačný konflikt na Blízkom východe a viesť k znovuotvoreniu strategického Hormuzského prielivu. Podľa zdrojov sa na rozhovoroch zúčastnili hlavný iránsky vyjednávač, minister zahraničných vecí aj guvernér centrálnej banky.

Aj počas rokovaní pokračovali americké vojenské operácie v južnom Iráne. Centrálne velenie USA oznámilo útoky na ciele spojené s kladením mín a raketovými systémami. Irán následne tvrdil, že zostrelil „nepriateľský“ neviditeľný dron nad Perzským zálivom.

Napätie komplikuje aj situácia v Libanone. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu oznámil zintenzívnenie útokov proti Hizballáhu, čo môže ohroziť širšie rokovania o regionálnej stabilite. Izrael krátko nato podnikol nové nálety v údolí Bekáa.

Americký prezident Donald Trump skôr uviedol, že rokovania s Iránom prebiehajú „dobre“. Avšak varoval, že ak zlyhajú, Washington môže pristúpiť k ďalším útokom. Minister zahraničných vecí Marco Rubio zdôraznil, že USA dajú diplomacii šancu, no „alternatívy“ zostávajú na stole.

Súčasťou Trumpovej stratégie je aj snaha rozšíriť Abrahámovské dohody, ktoré sprostredkovali počas jeho prvého funkčného obdobia a ktorých cieľom bolo normalizovať vzťahy medzi arabskými a moslimskými štátmi a Izraelom. Analytici však upozorňujú, že prepojenie iránskej dohody s regionálnou normalizáciou môže rokovania ešte viac skomplikovať.

(reuters, max)

Minúta  |  

Magyar predpokladá návrat Európy k „lacnému ruskému plynu“

Maďarský opozičný líder Péter Magyar podľa portálu Weltwoche čoraz viac ukazuje, že sa v kľúčových geopolitických otázkach nemusí výrazne líšiť od bývalého premiéra Viktora Orbána, hoci v Bruseli aj v časti európskej frakcie panovali očakávania, že by mohol predstavovať výrazne proeurópsku líniu.

Počas návštevy Poľska, kde rokoval aj s bývalým predsedom Európskej rady Donaldom Tuskom, vyhlásil: „Porazili sme Orbána, ale to nezmenilo geografiu. Rusko zostane tam, kde je.“

Upozornil, že po skončení vojny na Ukrajine sa Európa pravdepodobne vráti k nákupom lacnejšieho ruského plynu. Podľa neho to nebude otázka ideológie, ale ekonomickej konkurencieschopnosti a geografickej reality.

(max)

Minúta  |  

Zbližovanie s EÚ môže zdražiť ruský plyn, varuje Kremeľ Arménsko

Kremeľ krátko pred návštevou amerického ministra zahraničných vecí Marca Rubia v Arménsku naznačil, že Jerevan by mohol prísť o výrazne zvýhodnené ceny ruského plynu, ak sa bude ďalej vzďaľovať od Moskvy a približovať sa k Európskej únii.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že Arménsko dnes nakupuje ruský plyn za „veľmi atraktívnu a viac než preferenčnú cenu“, aká podľa neho nie je dostupná krajinám mimo integračných štruktúr vedených Ruskom.

Vladimir Putin už na jar pripomenul, že Arménsko platí za ruský plyn približne 177 dolárov za tisíc kubických metrov, zatiaľ čo v Európe by podobné dodávky stáli viac než 600 dolárov.

Arménsko je členom Euroázijskej hospodárskej únie, no v posledných rokoch sa snaží posilniť vzťahy s EÚ. Vlani dokonca prijalo legislatívu, ktorá má otvoriť cestu k prístupovému procesu do európskeho bloku.

Arménsky minister zahraničných vecí Ararat Mirzojan však zdôraznil, že Jerevan nechce prerušovať spoluprácu s Ruskom. Rubio má v utorok v Jerevane rokovať s Mirzojanom a podpísať memorandum o porozumení medzi USA a Arménskom.

Napätie medzi Moskvou a Jerevanom rastie od roku 2023, keď Azerbajdžan znovu získal kontrolu nad Náhorným Karabachom napriek prítomnosti ruských mierových síl. Arménsko následne začalo otvorene hovoriť o potrebe diverzifikovať svoje bezpečnostné a zahraničné väzby.

(reuters, max)

Minúta  |  

Irán po takmer troch mesiacoch obnovuje prístup k internetu

Iránsky prezident Masúd Pezeškiján nariadil obnovenie medzinárodného internetového pripojenia po takmer trojmesačnom výpadku, ktorý nasledoval po vojne s USA a Izraelom. Oznámili to iránske štátne médiá s odvolaním sa na ministerstvo komunikácií.

Podľa monitorovacej organizácie NetBlocks boli bežní obyvatelia Iránu od globálneho internetu odrezaní približne 87 dní. Prístup mali prevažne len ľudia využívajúci drahé a pokročilé VPN služby obchádzajúce štátne obmedzenia.

Iránske úrady prvýkrát výrazne obmedzili internet už začiatkom januára počas protivládnych protestov. Situácia sa krátko stabilizovala vo februári, no po začiatku amerických a izraelských útokov na Irán 28. februára prišlo ďalšie rozsiahle vypnutie siete.

Nie je zatiaľ jasné, ako rýchlo a v akom rozsahu bude internet opäť fungovať. Irán patrí medzi krajiny s výraznou cenzúrou internetu. Vláda zároveň čoraz viac presadzuje využívanie vnútroštátnej siete namiesto otvoreného globálneho internetu.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.