Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Vlak v Portugalsku zrazil 89 oviec, štát žiada od pastierov tisíce eur

Portugalská štátna agentúra Infraestruturas de Portugal žiada podľa DPA od dvoch pastierov odškodné viac ako 26-tisíc eur po nehode, pri ktorej regionálny vlak vlani v decembri zrazil 89 oviec. Nehoda sa stala 28. decembra a výrazne narušila železničnú dopravu.

Podľa portugalských médií rušňovodič pri výjazde zo zákruty zbadal stádo ležiace priamo na koľajniciach. Napriek okamžitému brzdeniu už zrážke nedokázal zabrániť a vlak zastavil až približne 540 metrov po náraze. Zo zrazených zvierat patrilo 65 oviec jednému pastierovi a ďalších 24 druhému.

Štátna agentúra odôvodnila požadovanú sumu škodami na vlaku aj následnými problémami v doprave. Po nehode museli zrušiť šesť vlakových spojov, ďalšie dva premávali len čiastočne a 36 spojov meškalo spolu takmer desať hodín.

Pastieri však odmietajú niesť plnú zodpovednosť a proti požiadavke sa odvolali. Ich právnik Vítor Gaspar tvrdí, že išlo o neúmyselnú nehodu a podobné situácie patria medzi riziká železničnej prevádzky. Spor tak pravdepodobne skončí pred súdom.

(max)

Minúta  |  

Svetovým farmárom chýba kľúčová surovina, ceny hnojív prudko rastú

Globálny trh s hnojivami podľa Financial Times čelí vážnemu otrasu po tom, ako konflikt na Blízkom východe a narušenie lodnej dopravy v Hormuzskom prielive zasiahli dodávky síry – kľúčovej suroviny na výrobu fosfátových hnojív. Výrobcovia po celom svete preto obmedzujú produkciu.

Pred vypuknutím vojny prechádzala cez Hormuz približne polovica svetového obchodu so sírou. Fosfátové hnojivá sú pritom nevyhnutné na pestovanie kukurice, sóje, ryže či palmového oleja.

Americký gigant Mosaic už obmedzil výrobu v Brazílii aj USA, marocký exportér OCP zaviedol údržbové odstávky a Čína zastavila export fosfátových hnojív minimálne do augusta. India medzitým vyhlásila rekordný tender na nákup 1,6 milióna ton fosfátových hnojív v snahe zabezpečiť si zásoby.

Ceny síry vystrelili z minuloročných 150 až 180 dolárov za tonu až na 900 dolárov, pričom niektoré kontrakty sa blížia k hranici tisíc dolárov. Analytici upozorňujú, že výroba fosfátových hnojív sa pri takýchto cenách stáva ekonomicky nerentabilnou.

Experti zároveň varujú pred rozdelením trhu, keď si bohatšie krajiny ešte dokážu zabezpečiť dodávky, no chudobnejšie regióny v Afrike či juhovýchodnej Ázii už obmedzujú používanie hnojív. To môže viesť k nižším úrodám a v najhorších prípadoch aj k potravinovej kríze.

„Už budúci rok môžeme vidieť menšiu úrodu a v niektorých častiach sveta aj hladomor,“ upozornil Christian Wendel zo spoločnosti Hexagon Group.

(max)

Minúta  |  

Rusky hovoriacich vraj v Pobaltí utláčajú, Estónsko to odmieta

Estónsko odmietlo tvrdenia Ruska o údajnom „útlaku Rusov“ v pobaltských krajinách a označilo ich za súčasť širšej dezinformačnej kampane. Reagovalo tak podľa portálu Suspiľne na vyhlásenie ruského ministerstva zahraničných vecí, že Moskva sa plánuje obrátiť na Medzinárodný súdny dvor OSN pre údajné porušovanie práv rusky hovoriaceho obyvateľstva v Estónsku, Lotyšsku a Litve.

Estónske ministerstvo zahraničných vecí vo verejnom stanovisku napísalo, že Rusko sa podobnými obvineniami snaží odviesť pozornosť od vlastných krokov, predovšetkým od pokračujúcich útokov na civilné ciele na Ukrajine.

Tallinn zároveň upozornil, že Moskva využíva podobné naratívy ako nástroj propagandy, politického tlaku a informačnej vojny proti krajinám EÚ a NATO.

Podľa estónskej diplomacie patria pobaltské štáty medzi krajiny s vysokou úrovňou demokracie, právneho štátu, slobody médií a digitálnej správy.

(max)

Minúta  |  

Eurozónu sužuje inflácia, ECB zvýši úrokové sadzby

Európska centrálna banka (ECB) by mala už v júni pristúpiť k zvýšeniu úrokových sadzieb, aj keby sa Spojeným štátom a Iránu podarilo dosiahnuť mierovú dohodu. Potvrdila to členka výkonnej rady ECB Isabel Schnabelová, podľa ktorej konflikt na Blízkom východe trvá príliš dlho a jeho dôsledky sa už prenášajú do celej ekonomiky eurozóny.

ECB ponechávala sadzby počas uplynulého roka bez zmien, no prudký rast cien energií opäť vytlačil infláciu výrazne nad dvojpercentný cieľ. Podľa Schnabelovej už škody na energetickej infraštruktúre a dodávateľských reťazcoch dosiahli bod, z ktorého „niet návratu“.

Inflácia v eurozóne dosiahla minulý mesiac tri percentá a tvorcovia menovej politiky sa obávajú, že drahé energie spustia širšiu inflačnú špirálu. ECB podľa Schnabelovej už registruje sekundárne efekty v cenách ďalších tovarov a služieb, čo naznačujú aj prieskumy či spotrebiteľské očakávania.

Finančné trhy momentálne počítajú minimálne s dvomi zvýšeniami sadzieb. Schnabelová zároveň naznačila, že jedno zvýšenie nemusí stačiť, aj keď banka nechce vopred sľubovať ďalšie kroky a bude reagovať podľa vývoja dát.

Ekonomický výhľad eurozóny však zostáva slabý. Európska komisia minulý týždeň znížila prognózu rastu na rok 2026 na 0,9 percenta.

(reuters, max)

Minúta  |  

Moskva verbuje nových vojakov cez dlhové úľavy a sociálne bonusy

Ruský prezident Vladimir Putin podpísal nový dekrét, ktorým výrazne rozširuje sociálne výhody pre nových vojakov bojujúcich na Ukrajine. Ľudia, ktorí od 1. mája podpísali kontrakt s ruským ministerstvom obrany, môžu spolu so svojimi manželmi či manželkami získať odpustenie dlhov až do výšky desať miliónov rubľov, teda približne 140-tisíc dolárov.

Podmienkou je, aby právny nárok na vymáhanie dlhu existoval ešte pred podpisom zmluvy s armádou.

Kremeľ uviedol, že kontrakt na účasť v takzvanej špeciálnej vojenskej operácii musia uzatvoriť minimálne na jeden rok. Nové opatrenie je súčasťou širšieho balíka stimulov, ktorými sa Rusko snaží prilákať ďalších vojakov do armády.

Podľa ruskej realitnej databázy Cian zodpovedá odpustená suma približne cene menšieho garsónkového bytu v Moskve, ktorá už skôr zaviedla vysoké náborové bonusy, výhodnejší prístup na univerzity či ďalšie sociálne benefity pre vojakov a ich rodiny.

Putin zároveň podpísal aj ďalší dekrét, ktorý na neurčito predlžuje práva na prenájom štátnej pôdy pre vojakov nasadených na Ukrajine.

(reuters, max)

Minúta  |  

USA a Irán rokujú v Dauhe, Trump tlačí aj na arabské štáty

Iránski predstavitelia rokovali v katarskej Dauhe o možnej dohode so Spojenými štátmi, ktorá by mohla ukončiť trojmesačný konflikt na Blízkom východe a viesť k znovuotvoreniu strategického Hormuzského prielivu. Podľa zdrojov sa na rozhovoroch zúčastnili hlavný iránsky vyjednávač, minister zahraničných vecí aj guvernér centrálnej banky.

Aj počas rokovaní pokračovali americké vojenské operácie v južnom Iráne. Centrálne velenie USA oznámilo útoky na ciele spojené s kladením mín a raketovými systémami. Irán následne tvrdil, že zostrelil „nepriateľský“ neviditeľný dron nad Perzským zálivom.

Napätie komplikuje aj situácia v Libanone. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu oznámil zintenzívnenie útokov proti Hizballáhu, čo môže ohroziť širšie rokovania o regionálnej stabilite. Izrael krátko nato podnikol nové nálety v údolí Bekáa.

Americký prezident Donald Trump skôr uviedol, že rokovania s Iránom prebiehajú „dobre“. Avšak varoval, že ak zlyhajú, Washington môže pristúpiť k ďalším útokom. Minister zahraničných vecí Marco Rubio zdôraznil, že USA dajú diplomacii šancu, no „alternatívy“ zostávajú na stole.

Súčasťou Trumpovej stratégie je aj snaha rozšíriť Abrahámovské dohody, ktoré sprostredkovali počas jeho prvého funkčného obdobia a ktorých cieľom bolo normalizovať vzťahy medzi arabskými a moslimskými štátmi a Izraelom. Analytici však upozorňujú, že prepojenie iránskej dohody s regionálnou normalizáciou môže rokovania ešte viac skomplikovať.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.