Preskočiť na obsah
  |  

Ryanair na letisku v Bratislave pridá štvrté lietadlo

Írska nízkonákladová letecká spoločnosť Ryanair na svojej základni na Letisku M. R. Štefánika v Bratislave pridá v zimnom letovom poriadku 2026/2027 štvrté lietadlo. To jej umožní od 26. októbra otvoriť úplne novú pravidelnú linku do talianskeho Turína a zo slovenskej metropoly tak bude prevádzkovať 23 liniek, čo je najviac počas zimného obdobia. Informovali o tom v utorok bratislavské letisko a riaditeľ Ryanairu Michael O’Leary.

Šéf dopravcu uviedol, že ide o ich zatiaľ najväčší počet liniek v zimnom poriadku na bratislavskom letisku. „Štyri bázované lietadlá výrazne rozšíria súčasnú kapacitu a dostupnosť leteckých spojení pre cestujúcich zo Slovenska a okolia. Očakávame rast počtu cestujúcich v Bratislave na dva milióny ročne,“ uviedol O’Leary s tým, že v zimnom poriadku otvoria štyri nové letecké linky.

Ide o linky do Varšavy na letisko Modlin, do Pafosu a Tirany, ktoré už v aktuálnej letnej sezóne fungujú a ako nové budú pokračovať aj v zimnom období. V zimnom poriadku 2025/2026 Ryanair prevádzkoval z Bratislavy 21 pravidelných liniek, v nasledujúcej zime budú o dve viac.

(tasr, bak)

  |  

Rubio: Rokovania s Iránom brzdia spory o formulácie

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio uviedol, že rokovania o dohode s Iránom viaznu na sporoch o konkrétne formulácie textu. „Potrvá niekoľko dní, kým sa vyriešia nezhody okolo jedného slova či jednej vety,“ povedal novinárom počas cesty do Indie.

Jeho vyjadrenie prišlo len niekoľko hodín po tom, ako americká armáda podnikla útoky na iránske raketové odpaľovacie zariadenia a plavidlá pri Hormuzskom prielive. Washington ich označil za akcie v „sebaobrane“.

Rubio zdôraznil, že Hormuzský prieliv musí zostať otvorený. „Prieliv musí byť otvorený a otvorený aj zostane – tak či onak,“ vyhlásil.

Iránske úrady sa k útokom zatiaľ oficiálne nevyjadrili. Médiá napojené na iránsky štát ich však označili za porušenie aktuálneho prímeria.

(cnn, bak)

  |  

Počas festivalu v Sydney spadli do vody desiatky dronov

Takmer 90 dronov spadlo do prístavu Darling Harbour v Sydney počas populárneho festivalu Vivid Sydney. Zábery zachytili, ako zariadenia padali z nočnej oblohy do vody neďaleko davov ľudí, čo medzi návštevníkmi vyvolalo zmätok.

Organizátori uviedli, že pondelkový incident spôsobili „nepredvídané technické ťažkosti“ a viaceré ďalšie predstavenia preventívne zrušili. Britská spoločnosť Skymagic, ktorá šou pripravila, vysvetlila problém nečakanou zmenou rádiovej frekvencie po štarte dronov. Podľa firmy sa tým narušila presnosť ich navigácie a zariadenia aktivovali bezpečnostné pristávacie procedúry.

„Zvuk ich nárazu na mólo bol veľmi silný,“ povedal pre austrálsku ABC pracovník z Darling Harbour Robert. Skymagic tvrdí, že žiadny z dronov nespadol mimo bezpečnostných zón.

Svetelná šou Star-Bound využíva až tisíc dronov a mala byť súčasťou 22 predstavení počas troch týždňov festivalu. Organizátori oznámili, že ďalší program posúdia po kompletnom vyhodnotení incidentu spolu s vládnymi agentúrami.

(bbc, bak)

  |  

Iránski futbalisti budú počas majstrovstiev bývať v Mexiku

Iránska futbalová reprezentácia bude počas majstrovstiev sveta bývať v Mexiku. Podľa mexickej prezidentky Claudie Sheinbaumovej USA nechceli, aby tím nocoval na ich území. FIFA preto požiadala Mexiko, aby Iránu poskytlo zázemie.

Irán odohrá všetky tri zápasy skupinovej fázy v USA – proti Novému Zélandu, Belgicku a Egyptu. Tréningovú základňu si však z bezpečnostných dôvodov presunie do Tijuany pri hraniciach s USA. Pôvodne mal tím sídliť v Tucsone v Arizone.

Situácia súvisí s napätými vzťahmi medzi Washingtonom a Teheránom po februárovom konflikte medzi USA, Izraelom a Iránom. Irán sa obával problémov s vízami pre hráčov a funkcionárov napojených na Revolučné gardy, ktoré USA aj Kanada označujú za teroristickú organizáciu.

Kanadské úrady minulý mesiac niekoľko hodín preverovali šéfa iránskeho futbalu Mehdiho Tádža pri vstupe do krajiny. FIFA však Irán ubezpečila, že bude v Severnej Amerike vítaný.

Majstrovstvá sveta sa začínajú 11. júna a hostia ich spoločne USA, Kanada a Mexiko.

(ft, bak)

  |  

Vlak v Portugalsku zrazil 89 oviec, štát žiada od pastierov tisíce eur

Portugalská štátna agentúra Infraestruturas de Portugal žiada podľa DPA od dvoch pastierov odškodné viac ako 26-tisíc eur po nehode, pri ktorej regionálny vlak vlani v decembri zrazil 89 oviec. Nehoda sa stala 28. decembra a výrazne narušila železničnú dopravu.

Podľa portugalských médií rušňovodič pri výjazde zo zákruty zbadal stádo ležiace priamo na koľajniciach. Napriek okamžitému brzdeniu už zrážke nedokázal zabrániť a vlak zastavil až približne 540 metrov po náraze. Zo zrazených zvierat patrilo 65 oviec jednému pastierovi a ďalších 24 druhému.

Štátna agentúra odôvodnila požadovanú sumu škodami na vlaku aj následnými problémami v doprave. Po nehode museli zrušiť šesť vlakových spojov, ďalšie dva premávali len čiastočne a 36 spojov meškalo spolu takmer desať hodín.

Pastieri však odmietajú niesť plnú zodpovednosť a proti požiadavke sa odvolali. Ich právnik Vítor Gaspar tvrdí, že išlo o neúmyselnú nehodu a podobné situácie patria medzi riziká železničnej prevádzky. Spor tak pravdepodobne skončí pred súdom.

(max)

  |  

Svetovým farmárom chýba kľúčová surovina, ceny hnojív prudko rastú

Globálny trh s hnojivami podľa Financial Times čelí vážnemu otrasu po tom, ako konflikt na Blízkom východe a narušenie lodnej dopravy v Hormuzskom prielive zasiahli dodávky síry – kľúčovej suroviny na výrobu fosfátových hnojív. Výrobcovia po celom svete preto obmedzujú produkciu.

Pred vypuknutím vojny prechádzala cez Hormuz približne polovica svetového obchodu so sírou. Fosfátové hnojivá sú pritom nevyhnutné na pestovanie kukurice, sóje, ryže či palmového oleja.

Americký gigant Mosaic už obmedzil výrobu v Brazílii aj USA, marocký exportér OCP zaviedol údržbové odstávky a Čína zastavila export fosfátových hnojív minimálne do augusta. India medzitým vyhlásila rekordný tender na nákup 1,6 milióna ton fosfátových hnojív v snahe zabezpečiť si zásoby.

Ceny síry vystrelili z minuloročných 150 až 180 dolárov za tonu až na 900 dolárov, pričom niektoré kontrakty sa blížia k hranici tisíc dolárov. Analytici upozorňujú, že výroba fosfátových hnojív sa pri takýchto cenách stáva ekonomicky nerentabilnou.

Experti zároveň varujú pred rozdelením trhu, keď si bohatšie krajiny ešte dokážu zabezpečiť dodávky, no chudobnejšie regióny v Afrike či juhovýchodnej Ázii už obmedzujú používanie hnojív. To môže viesť k nižším úrodám a v najhorších prípadoch aj k potravinovej kríze.

„Už budúci rok môžeme vidieť menšiu úrodu a v niektorých častiach sveta aj hladomor,“ upozornil Christian Wendel zo spoločnosti Hexagon Group.

(max)