Preskočiť na obsah
  |  

Holandsko chce presúvať migrantov do centier mimo EÚ

Holandská vláda podporila plán na zriadenie takzvaných návratových centier mimo Európskej únie, kam by mohli byť presúvaní migranti, ktorí nedostali povolenie na pobyt. Prvé konkrétne kroky očakáva Haag v najbližších mesiacoch.

Kabinet zároveň zvažuje aj spracovanie žiadostí o azyl mimo územia EÚ. „V celej Európe ľudia žiadajú dôveryhodné a funkčné riešenia, ako získať kontrolu nad migráciou,“ uviedol podpredseda vlády a minister pre azyl a migráciu Bart van den Brink.

Na projekte spolupracujú aj ďalšie krajiny vrátane Grécka, Nemecka, Rakúska či Dánska. Holandsko rokuje s viacerými štátmi mimo EÚ, pričom miesto prvého centra zatiaľ neoznámilo. Dohoda by podľa diplomatických zdrojov mohla vzniknúť v priebehu šiestich až siedmich mesiacov.

Holandská vláda zároveň informovala parlament, že po právnej analýze nevidí v projekte právne prekážky. Návrh nadväzuje na pripravovanú reformu migračnej politiky Európskej únie, ktorá počíta aj so zriadením návratových centier mimo bloku.

(politico, bak)

  |  

Parlament začal poslednú schôdzu pred letnou prestávkou

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky v utorok otvorili schôdzu s viac ako 190 bodmi programu. Posledné riadne rokovanie pred letnou prestávkou by malo trvať štyri týždne. Do parlamentných lavíc sa poslanci vrátia až v septembri.

Parlament má definitívne rozhodnúť napríklad o zmene hlasovania zo zahraničia. Smer navrhuje nahradiť voľbu poštou hlasovaním na zastupiteľských úradoch, SNS a Hlas avizovali pozmeňujúce návrhy.

Poslanci budú rokovať aj o návrhoch na predĺženie volebného obdobia samospráv či parlamentu na päť rokov.

Na programe sú aj novely zákona o cestnej premávke, pobyte cudzincov, energetike či veterinárnej starostlivosti. Ministerstvo spravodlivosti predložilo novelu Trestného poriadku, ktorá mení systém benefitov pre spolupracujúce osoby.

Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) má poslancom okrem iného predstaviť hospodárenie štátu za minulý rok, ako aj aktualizované rozpočtové ciele na ďalšie roky.

Poslanci sa budú riadiť novým rokovacím poriadkom, ktorý zavádza maximálnu dĺžku vystúpení v rozprave.

Parlament sa má zaoberať aj vetovanými zákonmi o covidových amnestiách a hazardných hrách, ako aj vetovanou novelou zákona o potravinách. Na programe sú aj opozičné návrhy či mimoriadna správa ombudsmana o poplatkoch v zdravotníctve.

(tasr, lud)

  |  

Cirkev vráti lebku svätej Zdislavy do hrobu

Cirkev vystaví lebku svätej Zdislavy počas sobotňajšej púte v Jablonnom v Podještědí a následne ju vráti do hrobu, uviedol pražský arcibiskup Stanislav Přibyl.

Lebku v polovici mája ukradol zlodej z Baziliky sv. Vavrinca a sv. Zdislavy a z miesta činu utiekol. Do baziliky pribehol krátko pred bohoslužbou, keď bol vypnutý alarm a na mieste sa nachádzal len jeden kňaz. Zlodej podľa vlastných slov nesúhlasil s vystavovaním relikvie, preto ju zalial do betónu a chcel pochovať v rieke.

Reštaurátorom sa podarilo zachrániť relikviu a polícia už skôr oznámila, že sa vráti do chrámu v Jablonnom v Podještědí v sobotu 30. mája, keď má táto svätica sviatok a zároveň sa koná púť.

Orgány činné v trestnom konaní navrhovali stíhať páchateľa väzobne pre obavy z ovplyvňovania svedkov, z úteku či rizika, že bude pokračovať v trestnej činnosti. Sudkyňa ani jeden z týchto dôvodov neuznala a nariadila jeho prepustenie. Muž bude trestne stíhaný na slobode.

(tasr, bak)

  |  

Vyraďovanie elektrárne V1 v Bohuniciach vrcholí

Vyraďovanie jadrovej elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach vstupuje do finálnej fázy. Po rokovaní monitorovacieho výboru programu Európskej komisie pre jadrovú energetiku (NDAP) to uviedol štátny tajomník ministerstva hospodárstva Szabolcs Hodosy.

Projekt podľa neho prechádza z technologicky náročnej demontáže zariadení do fázy demolácie stavebných objektov. „Po rokoch technicky mimoriadne náročných operácií sa približujeme k finálnemu zavŕšeniu celého procesu,“ povedal Hodosy. Dodal, že vyraďovanie pokračuje podľa harmonogramu aj plánovaného rozpočtu.

Slovensku sa podľa neho podarilo zvládnuť dekontamináciu a rozobratie veľkých komponentov vrátane tlakových nádob reaktorov či parogenerátorov. Vďaka moderným technológiám sa im približne 98 percent kovových materiálov podarilo recyklovať alebo ďalej využiť.

Predseda predstavenstva spoločnosti JAVYS Peter Gerhart uviedol, že na projekt vynaložili do konca roka 2025 dovedna 891 miliónov eur, z toho viac ako 517 miliónov poskytla Európska komisia. Projekt podľa neho monitorovací výbor vyhodnotil pozitívne a potvrdil jeho dokončenie v plánovanom termíne.

(tasr, lud)

  |  

Trump absolvuje zdravotnú prehliadku pred osemdesiatkou

Americký prezident Donald Trump v utorok podstúpi pravidelnú ročnú zdravotnú prehliadku vo vojenskej nemocnici Walter Reed. Vyšetrenie prichádza po mesiacoch verejných otázok o jeho zdravotnom stave.

Trump, ktorý budúci mesiac oslávi 80 rokov, čelil pozornosti médií po fotografiách zachytávajúcich vyrážku na krku, opuchnuté členky či pomliaždenú ruku prekrytú mejkapom. Biely dom tvrdí, že ide o bežné a neškodné zdravotné problémy.

Lekár Bieleho domu Sean Barbabella uviedol, že prezident používa krém ako „preventívnu liečbu pokožky“. Opuch nôh podľa neho súvisí s bežným žilovým ochorením a pomliaždenina na ruke vznikla z častého podávania rúk.

Trump v minulosti povedal, že absolvoval aj magnetickú rezonanciu, ktorú označil za štandardnú súčasť vyšetrenia. Lekár následne uviedol, že prezidentov „srdcový vek“ je približne o 14 rokov nižší než jeho skutočný vek.

Prezident odmietol špekulácie, že počas niektorých stretnutí zaspával. „Nezaspal som. Len som zavrel oči, pretože som odtiaľ chcel čo najskôr odísť,“ povedal vo februári.

(reuters, bak)

  |  

Pobaltie sa obracia na Ukrajinu so žiadosťou o pomoc

Pobaltské krajiny sa po sérii narušení vzdušného priestoru čoraz viac zaujímajú o ukrajinské skúsenosti s budovaním protibombových a protileteckých krytov, ktoré sú určené na ochranu civilistov pred útokmi dronov.

Firmy z Litvy, Lotyšska a Estónska podľa predstaviteľov ukrajinského obranného priemyslu rokujú o nákupe protileteckých krytov aj o využití ukrajinského know-how.

Impulzom boli najmä nedávne incidenty s dronmi v regióne. V Litve minulý týždeň aktivovali misiu NATO po tom, ako sa pri hraniciach s Bieloruskom objavil bezpilotný stroj. Podobné prípady zaznamenali aj Lotyšsko a Estónsko.

„Prvé hodiny agresie budú naozaj nebezpečné,“ povedal šéf Ukrajinskej rady obranného priemyslu Ihor Fedirko. Podľa neho nejde len o samotné kryty, ale najmä o praktické skúsenosti z vojny.

Ukrajinské firmy upozorňujú, že Rusko útočí na Ukrajinu stovkami dronov za jedinú noc. „Pre krajiny, ktoré nie sú také veľké ako Ukrajina, by to bola katastrofa,“ konštatoval Fedirko.

Do Litvy v utorok pricestujú aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a eurokomisár pre obranu Andrius Kubilius, ktorí budú s lídrami regiónu rokovať o bezpečnosti a posilnení obranyschopnosti.

(politico, bak)