Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Obetiam trestných činov má pomáhať ďalších osem kancelárií

Ministerstvo vnútra rozšírilo sieť informačných kancelárií pre obete trestných činov. K ôsmim pracoviskám v krajských mestách pribudlo ďalších osem kancelárií v Malackách, Dunajskej Strede, Leviciach, Prievidzi, Ružomberku, Rimavskej Sobote, Poprade a Michalovciach.

„Všetky sú už otvorené, všetky sú v plnej prevádzke,“ uviedla štátna tajomníčka ministerstva vnútra Lucia Kurilovská. Zdôraznila, že pomoc je bezplatná a anonymná. Pracovníci kancelárií poskytujú poradenstvo obetiam a zároveň organizujú školenia na školách či v zariadeniach pre seniorov.

Ministerstvo plánuje v budúcnosti prevádzkovať celkovo 49 kancelárií. Presný termín ich otvorenia zatiaľ neuviedlo.

Riaditeľ Úradu prevencie kriminality Jozef Halcin povedal, že kancelárie majú vytvárať bezpečný priestor pre ľudí v citlivých situáciách. Personál podľa neho tvoria odborníci s právnickým, psychologickým aj sociálnym vzdelaním.

Kancelárie spolupracujú s viac ako 350 organizáciami, vyhodnocujú kriminalitu v konkrétnych oblastiach a dáta predkladajú ďalším inštitúciám. Podľa Halcina sa často stretávajú najmä s kybernetickou kriminalitou, Kurilovská spomenula aj prípady domáceho násilia.

(tasr, lud)

Minúta  |  

KDH žiada zverejniť detaily k príprave nemocnice vo Vajnoroch

Opozičné KDH vyzvalo premiéra Roberta Fica, ministra obrany Roberta Kaliňáka (obaja Smer) a ministra zdravotníctva Kamila Šaška (Hlas), aby zverejnili reálny stav prípravy Národnej univerzitnej nemocnice generála Milana Rastislava Štefánika v bratislavských Vajnoroch. Hnutie žiada kompletnú projektovú dokumentáciu, finančný model, dopravné riešenie aj transparentnú verejnú súťaž na hlavného zhotoviteľa.

KDH tvrdí, že pri projekte sa opakuje rovnaký problém ako pri nemocnici v Prešove. Podľa hnutia verejnosť ani po poklepaní základného kameňa nepozná základné parametre stavby.

„Slovensko potrebuje modernú koncovú nemocnicu v Bratislave. Ale nemôže sa stavať tak, že vláda najprv robí politické divadlo a až potom hľadá projekt, cenu a zhotoviteľa,“ uviedol predseda KDH Milan Majerský.

Strana žiada zverejnenie zdrojov financovania a maximálnej ceny projektu, harmonogram verejného obstarávania aj informácie o povoľovacích procesoch a environmentálnom posudzovaní. Súčasťou prípravy má byť podľa hnutia aj riešenie dopravy vrátane napojenia na diaľnicu D4, úprav Rybničnej ulice či posilnenia MHD vo Vajnoroch.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Litva varuje pred ruským rušením GPS v Európe

Rusko dokáže falšovať GPS signály hlboko na území Európy v okruhu až 450 kilometrov od Kaliningradskej oblasti. Tvrdí to litovský regulátor komunikácií, podľa ktorého Moskva výrazne rozšírila kapacity na takzvaný „spoofing“, teda vysielanie falošných navigačných signálov.

Zástupca šéfa regulátora Darius Kuliešius uviedol, že počet ruských antén sa od začiatku roka zvýšil z troch na 36. Podľa neho ide o „trvalú ruskú provokáciu proti európskej bezpečnosti“.

Rušenie sa podľa litovských odhadov môže dotýkať Litvy, Lotyšska, Estónska, väčšiny Poľska a tiež častí Fínska, Švédska a Bieloruska. Moskva podobné obvinenia dlhodobo odmieta.

Incidenty spojené s GPS zaznamenali v minulosti aj lietadlá európskych politikov. Vlani mal problémy pri Kaliningrade španielsky vojenský špeciál s ministerkou obrany Margaritou Roblesovou a rušeniu čelilo aj lietadlo predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej.

Podľa Litvy sa rušenie zintenzívňuje najmä počas ukrajinských dronových útokov na Rusko. V prístavnom meste Klaipėda napríklad počas výpadkov prestávajú fungovať online autobusové systémy závislé od GPS.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Gašpar: Voliť zo zahraničia bude možné aj inde ako na veľvyslanectvách

Voliť zo zahraničia sa po novom nebude dať len na veľvyslanectvách. K novele, ktorá ruší voľbu poštou a nahrádza ju hlasovaním na zastupiteľských úradoch, pribudne pozmeňujúci návrh. Oznámil to podpredseda Národnej rady Tibor Gašpar (Smer).

„Rozširujeme možnosť pre voličov zo zahraničia ísť nielen na veľvyslanectvo,“ ozrejmil Gašpar. Podľa neho bude možné zriaďovať volebné miestnosti aj na ďalších miestach, napríklad v budovách patriacich ministerstvu zahraničných vecí alebo pri slovenských misiách.

Zmenu presadzovala strana Hlas, ktorá žiadala viac miest na hlasovanie aj v krajinách bez slovenského veľvyslanectva. Gašpar zároveň pripustil, že o ďalších častiach novely ešte pokračujú rokovania v koalícii.

SNS chce meniť aj kvórum pri preferenčných hlasoch v parlamentných voľbách. Výhrady však majú poslanci okolo Rudolfa Huliaka. „Buď sa dohodnú na kompromise, alebo nedohodnú,“ povedal Gašpar.

Novela zároveň rozširuje možnosť hlasovania zo zahraničia aj na prezidentské voľby.

(tasr)

Minúta  |  

Zelenskyj rokoval s Cichanovskou o úlohe Bieloruska vo vojne

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v utorok stretol s líderkou bieloruskej opozície Sviatlanou Cichanovskou. Témou rokovania boli podľa Kyjeva snahy Ruska zatiahnuť Bielorusko hlbšie do vojny proti Ukrajine.

„Ukrajina nikdy nebola hrozbou pre Bielorusko. A sme vďační tým Bielorusom, ktorí stoja pri Ukrajine – teraz, keď sa rozhoduje o osude našej nezávislosti aj nezávislosti každého národa susediaceho s Ruskom,“ uviedol Zelenskyj po stretnutí na sociálnej sieti X.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Holandsko chce presúvať migrantov do centier mimo EÚ

Holandská vláda podporila plán na zriadenie takzvaných návratových centier mimo Európskej únie, kam by mohli byť presúvaní migranti, ktorí nedostali povolenie na pobyt. Prvé konkrétne kroky očakáva Haag v najbližších mesiacoch.

Kabinet zároveň zvažuje aj spracovanie žiadostí o azyl mimo územia EÚ. „V celej Európe ľudia žiadajú dôveryhodné a funkčné riešenia, ako získať kontrolu nad migráciou,“ uviedol podpredseda vlády a minister pre azyl a migráciu Bart van den Brink.

Na projekte spolupracujú aj ďalšie krajiny vrátane Grécka, Nemecka, Rakúska či Dánska. Holandsko rokuje s viacerými štátmi mimo EÚ, pričom miesto prvého centra zatiaľ neoznámilo. Dohoda by podľa diplomatických zdrojov mohla vzniknúť v priebehu šiestich až siedmich mesiacov.

Holandská vláda zároveň informovala parlament, že po právnej analýze nevidí v projekte právne prekážky. Návrh nadväzuje na pripravovanú reformu migračnej politiky Európskej únie, ktorá počíta aj so zriadením návratových centier mimo bloku.

(politico, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.