Preskočiť na obsah
  |  

USA a Arménsko podpísali strategickú dohodu

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio a arménsky šéf diplomacie Ararat Mirzojan podpísali v utorok v Jerevane tri dokumenty o spolupráci vrátane dohody o strategickom partnerstve.

Súčasťou podpísaných dokumentov je aj dohoda o spolupráci v oblasti kritických nerastných surovín.

(reuters, bak)

  |  

Súd prepustil exposlanca Dominika Feriho z väzenia

Okresný súd v českých Tepliciach v utorok vyhovel žiadosti exposlanca Dominika Feriho o podmienečné prepustenie. Vo väzení si odsedel dve tretiny z trojročného trestu za znásilnenie.

Feri žiadosť o podmienečné prepustenie zdôvodnil tým, že vždy viedol riadny život, a ak ho súd prepustí, bude ho viesť aj naďalej. „Je to pre mňa zvyk, ktorý nehodlám meniť,“ uisťoval sudcu. Podľa vlastných slov sa vo väzení správal vzorne. „Teraz mám iné životné priority a ambície ako v čase, keď malo ku skutkom dôjsť,“ poznamenal.

Štátny zástupca Ondřej Langr navrhol súdu, aby Feriho žiadosti vyhovel. Rovnaký názor mala aj väzenská psychologička, podľa ktorej je osobnosť odsúdeného vyrovnaná, a preto neodporúča jeho ďalší pobyt za mrežami.

Feri podľa jej slov nie je pre spoločnosť nebezpečný a podobný názor mala aj jeho advokátka. Naopak, zástupca zmocnenkyne poškodených uviedol, že jeho polepšenie sa nepreukázalo.

(tasr, bak)

  |  

Gašpar vykázal Hlinu z parlamentu, rokovanie prerušili

Rokovanie Národnej rady SR je prerušené. Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) totiž vykázal opozičného poslanca Alojza Hlinu (SaS) zo sály. Argumentoval tým, že Hlina porušoval rokovací poriadok tým, že mal na sebe odev s urážlivými nápismi.

„Oficiálna výzva neprispela k odstráneniu porušenia rokovacieho poriadku. Vykazujem vás z rokovacej sály do skončenia rokovania v dnešný deň,“ adresoval Gašpar Hlinovi.

Vykázanie poslanca zo sály má byť podľa nového rokovacieho poriadku sankcionované stratou mesačného platu.

(tasr, lud)

  |  

Obetiam trestných činov má pomáhať ďalších osem kancelárií

Ministerstvo vnútra rozšírilo sieť informačných kancelárií pre obete trestných činov. K ôsmim pracoviskám v krajských mestách pribudlo ďalších osem kancelárií v Malackách, Dunajskej Strede, Leviciach, Prievidzi, Ružomberku, Rimavskej Sobote, Poprade a Michalovciach.

„Všetky sú už otvorené, všetky sú v plnej prevádzke,“ uviedla štátna tajomníčka ministerstva vnútra Lucia Kurilovská. Zdôraznila, že pomoc je bezplatná a anonymná. Pracovníci kancelárií poskytujú poradenstvo obetiam a zároveň organizujú školenia na školách či v zariadeniach pre seniorov.

Ministerstvo plánuje v budúcnosti prevádzkovať celkovo 49 kancelárií. Presný termín ich otvorenia zatiaľ neuviedlo.

Riaditeľ Úradu prevencie kriminality Jozef Halcin povedal, že kancelárie majú vytvárať bezpečný priestor pre ľudí v citlivých situáciách. Personál podľa neho tvoria odborníci s právnickým, psychologickým aj sociálnym vzdelaním.

Kancelárie spolupracujú s viac ako 350 organizáciami, vyhodnocujú kriminalitu v konkrétnych oblastiach a dáta predkladajú ďalším inštitúciám. Podľa Halcina sa často stretávajú najmä s kybernetickou kriminalitou, Kurilovská spomenula aj prípady domáceho násilia.

(tasr, lud)

  |  

KDH žiada zverejniť detaily k príprave nemocnice vo Vajnoroch

Opozičné KDH vyzvalo premiéra Roberta Fica, ministra obrany Roberta Kaliňáka (obaja Smer) a ministra zdravotníctva Kamila Šaška (Hlas), aby zverejnili reálny stav prípravy Národnej univerzitnej nemocnice generála Milana Rastislava Štefánika v bratislavských Vajnoroch. Hnutie žiada kompletnú projektovú dokumentáciu, finančný model, dopravné riešenie aj transparentnú verejnú súťaž na hlavného zhotoviteľa.

KDH tvrdí, že pri projekte sa opakuje rovnaký problém ako pri nemocnici v Prešove. Podľa hnutia verejnosť ani po poklepaní základného kameňa nepozná základné parametre stavby.

„Slovensko potrebuje modernú koncovú nemocnicu v Bratislave. Ale nemôže sa stavať tak, že vláda najprv robí politické divadlo a až potom hľadá projekt, cenu a zhotoviteľa,“ uviedol predseda KDH Milan Majerský.

Strana žiada zverejnenie zdrojov financovania a maximálnej ceny projektu, harmonogram verejného obstarávania aj informácie o povoľovacích procesoch a environmentálnom posudzovaní. Súčasťou prípravy má byť podľa hnutia aj riešenie dopravy vrátane napojenia na diaľnicu D4, úprav Rybničnej ulice či posilnenia MHD vo Vajnoroch.

(tasr, lud)

  |  

Litva varuje pred ruským rušením GPS v Európe

Rusko dokáže falšovať GPS signály hlboko na území Európy v okruhu až 450 kilometrov od Kaliningradskej oblasti. Tvrdí to litovský regulátor komunikácií, podľa ktorého Moskva výrazne rozšírila kapacity na takzvaný „spoofing“, teda vysielanie falošných navigačných signálov.

Zástupca šéfa regulátora Darius Kuliešius uviedol, že počet ruských antén sa od začiatku roka zvýšil z troch na 36. Podľa neho ide o „trvalú ruskú provokáciu proti európskej bezpečnosti“.

Rušenie sa podľa litovských odhadov môže dotýkať Litvy, Lotyšska, Estónska, väčšiny Poľska a tiež častí Fínska, Švédska a Bieloruska. Moskva podobné obvinenia dlhodobo odmieta.

Incidenty spojené s GPS zaznamenali v minulosti aj lietadlá európskych politikov. Vlani mal problémy pri Kaliningrade španielsky vojenský špeciál s ministerkou obrany Margaritou Roblesovou a rušeniu čelilo aj lietadlo predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej.

Podľa Litvy sa rušenie zintenzívňuje najmä počas ukrajinských dronových útokov na Rusko. V prístavnom meste Klaipėda napríklad počas výpadkov prestávajú fungovať online autobusové systémy závislé od GPS.

(reuters, bak)