Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kazachstan obnoví jadro, projekt má financovať Rusko

Ruský prezident Vladimir Putin počas návštevy Kazachstanu dohliadne na podpis dohody o výstavbe novej jadrovej elektrárne. Projekt má určiť základné technické parametre aj financovanie, pričom podľa Kremľa poskytne Rusko až 85 percent nákladov prostredníctvom štátneho exportného úveru.

Kazachstan, ktorý patrí medzi najväčších producentov uránu na svete, momentálne vyrába väčšinu elektriny z uhlia a od odstavenia reaktora BN-350 v roku 1999 nemá vlastnú jadrovú energetiku.

Krajina si však po referende v roku 2024 stanovila cieľ vybudovať do roku 2035 jadrové kapacity na úrovni 2,4 gigawattu. Elektráreň by mala byť uvedená do prevádzky približne v rokoch 2035 až 2036. Putin bude zároveň rokovať aj o zvýšení tranzitu ruskej ropy do Číny cez Kazachstan.

Moskva sa minulý rok dohodla na navýšení exportu cez ropovod Atasu-Alašankou, podľa dostupných údajov sa však plánované zvýšenie dodávok zatiaľ nerealizovalo.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Pellegrini vyzval na veľkú reformu verejnej správy

Prezident Peter Pellegrini na sneme Združenia miest a obcí Slovenska vyhlásil, že krajinu čaká reforma verejnej správy. Podľa neho musí priniesť decentralizáciu, modernizáciu aj digitalizáciu štátu. Tvrdí, že Slovensko si po 33 rokoch musí odpovedať na otázku, aký štát chce mať v budúcnosti a či chce zostať konkurencieschopné.

Pellegrini apeloval, aby nové eurofondové obdobie vyčlenilo osobitný balík peňazí práve na reformu verejnej správy. Zároveň upozornil, že nestačí len predĺžiť mandáty starostov, primátorov a predsedov krajov na päť rokov bez hlbších zmien.

Prezident hovoril aj o potrebe „veľkého upratovania“ kompetencií a odstránenia chaosu medzi štátom a samosprávami. Tie označil za pilier demokracie a partnera vlády pri reformách.

Podporil tiež zrušenie novely ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorá podľa neho obmedzuje samosprávy. Pripustil aj diskusiu o silnejšom postavení samospráv pri tvorbe zákonov vrátane možnosti suspenzívneho veta. Zároveň vyzval ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas), aby pripravil zákon posilňujúci právomoci mestských a obecných polícií.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Pakistan sľúbil ochranu čínskych investícií aj tvrdší boj proti militantom

Čína a Pakistan sa dohodli na ďalšom prehĺbení strategického partnerstva a urýchlení rozvoja Čínsko-pakistanského hospodárskeho koridoru (CPEC), ktorý je jedným z hlavných projektov čínskej iniciatívy Pás a cesta. Vyplýva to zo spoločného vyhlásenia po návšteve pakistanského premiéra Šehbáza Šarífa v Pekingu, kde rokoval s prezidentom Si Ťin-pchingom aj premiérom Li Čchiangom.

Obe krajiny deklarovali „nový široký konsenzus“ o rozvoji infraštruktúry, modernizácii spojení medzi Čínou a Pakistanom a premene strategického prístavu Gvádar na regionálne dopravné a obchodné centrum. Súčasťou plánov je aj modernizácia diaľnice Karakoram a posilnenie spojenia cez priesmyk Chundžeráb, ktorý tvorí hlavnú pozemnú trasu medzi oboma krajinami.

Pakistan zároveň prisľúbil prísnejšie bezpečnostné opatrenia na ochranu čínskych pracovníkov a investícií. Bezpečnosť čínskych projektov je pre Peking citlivou témou po sérii útokov militantov na čínskych občanov v Pakistane.

Rokovania sa dotkli aj regionálnej diplomacie. Čína ocenila úlohu Islamabádu pri snahách o sprostredkovanie prímeria medzi USA a Iránom a podporila pakistanské iniciatívy zamerané na stabilizáciu Blízkeho východu. Obe krajiny zopakovali podporu princípu jednej Číny, pričom Pakistan označil Taiwan za „neoddeliteľnú“ súčasť Číny.

Peking a Islamabád sa v otázke Afganistanu zhodli, že ich územia nesmú byť využívané militantnými skupinami na útoky alebo destabilizáciu regiónu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Štát chce cez e-fakturáciu bojovať proti daňovým únikom

Zavedenie e-fakturácie má byť výhodné pre štát, ktorému pomôže bojovať proti daňovým únikom, aj pre podnikateľov, ktorí získajú spravodlivejšie podnikateľské prostredie. Na konferencii Finančnej správy k e-fakturácii sa na tom zhodli minister financií Ladislav Kamenický (Smer) a prezident Finančnej správy Jozef Kiss.

„Dochádza k veľkým daňovým únikom a tí podnikatelia, samozrejme, potom víťazia. Majú presilovku voči tým ostatným. My sme tu na to, aby sme nastavili férové podmienky,“ vyhlásil Kamenický. Doplnil, že e-fakturácia časom povedie k zrušeniu kontrolného výkazu DPH a neskôr aj k zavedeniu predvyplneného daňového priznania.

Podľa Kissa je e-fakturácia ďalším krokom vo vývoji fakturácie. Pripomenul, že v súčasnosti je fakturácia jednoduchšia a menej komplikovaná ako pred 20 rokmi a e-fakturácia má byť ďalším zjednodušením. Dodal, že Finančná správa je technicky aj technologicky pripravená na spustenie dobrovoľnej e-fakturácie budúci týždeň.

(tasr, lud)

Minúta  |  

SaS tvrdí, že nové posudky znižujú opatrovateľské príspevky

Opozičná SaS opäť kritizovala odoberanie opatrovateľských príspevkov na základe nových integrovaných posudkov. Tvrdí, že problém sa týka stoviek prípadov, keď sa zdravotný stav odkázaných ľudí nezlepšil, no Sociálna poisťovňa im napriek tomu znížila stupeň odkázanosti.

Poslankyňa Martina Bajo Holečková vyzvala ministra práce Erika Tomáša (Hlas) na zvolanie okrúhleho stola so všetkými zainteresovanými organizáciami. „Máme stovky podnetov, že odkázaní ľudia doma zostávajú bez starostlivosti,“ povedala. Podľa nej by riešenia mohli prijať už na aktuálnej schôdzi parlamentu.

Ministerstvo práce obvinenia odmietlo a označilo ich za strašenie ľudí a zneužívanie individuálnych prípadov na politické ciele. Rezort tvrdí, že od zavedenia integrovanej posudkovej činnosti sa počet priznaných opatrovateľských príspevkov zvýšil o 2 500 a presiahol 78-tisíc.

Ministerstvo zároveň uviedlo, že o fungovaní systému rokuje s organizáciami aj komisárkou pre osoby so zdravotným postihnutím. Ak sa ukáže potreba zmien, premietnu sa podľa rezortu do metodiky alebo legislatívy. Rezort zároveň prisľúbil zvolanie pracovnej skupiny aj so zástupcami opozície.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Európa reaguje na ruské výzvy na odchod z Kyjeva

Viaceré európske krajiny a Európska únia si predvolali ruských diplomatov po tom, čo Moskva oznámila plánované útoky na ciele v Kyjeve a zároveň vyzvala zahraničných občanov vrátane diplomatov, aby opustili ukrajinskú metropolu.

Rusko avizovalo nové údery deň po jednom z najväčších bombardovaní Kyjeva od začiatku vojny. Európska služba pre vonkajšiu činnosť označila ruské vyhlásenia za „neprijateľnú eskaláciu“.

„Rusko musí prestať útočiť na civilistov,“ uviedla hovorkyňa európskej diplomacie Anitta Hipperová. Dodala, že delegácia EÚ zostáva v Kyjeve.

Nórsky minister zahraničných vecí Espen Barth Eide si predvolal ruského veľvyslanca Nikolaja Korčunova pre „explicitné hrozby voči zahraničnému personálu na Ukrajine“.

Švédsko si zas predvolalo ruského ambasádora pre údajné nepravdivé tvrdenia Moskvy o narušení vzdušného priestoru v seversko-pobaltskom regióne a hrozby voči Lotyšsku a ďalším krajinám.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.