Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Izrael rozšíril operácie v Libanone, Netanjahu hrozí tvrdšími útokmi

Izraelská armáda podľa viacerých zdrojov rozšírila pozemné operácie na juhu Libanonu za takzvanú „žltú líniu“, ktorú Izrael vytvoril po aprílovom prímerí s militantným hnutím Hizballáh.

Demarkačná línia je súčasťou plánovaného nárazníkového pásma, ktoré má siahať päť až desať kilometrov do libanonského územia. Izraelské jednotky pritom naďalej operujú v desiatkach opustených dedín pri hraniciach.

Napätie medzi Izraelom a Hizballáhom sa napriek prímeriu ďalej stupňuje. Premiér Benjamin Netanjahu avizoval zintenzívnenie útokov proti Hizballáhu, zatiaľ čo militantné hnutie tvrdí, že útočilo na izraelské jednotky pomocou dronov, rakiet a delostrelectva pri meste Zawtar al-Šarkíja.

Izraelská armáda zároveň podnikla ďalšie útoky v južnom Libanone aj v údolí Bikáa a vydala nové výzvy na evakuáciu civilistov.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Rusko tvrdí, že USA nevydali vízum diplomatovi na rokovanie OSN

Rusko obvinilo Spojené štáty z porušenia dohody o sídle Organizácie Spojených národov po tom, čo Washington nevydal vízum námestníkovi ruského ministra zahraničných vecí Alexandrovi Alimovovi. Ten sa mal zúčastniť na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN v New Yorku, ktorému predsedal čínsky minister zahraničných vecí Wang I.

Ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia vyhlásil, že Moskva sa opakovane snažila presvedčiť americkú stranu, aby vízum vydala, no bez úspechu.

Podľa Ruska ide o porušenie záväzkov USA vyplývajúcich z dohody o fungovaní sídla OSN, ktorá má zabezpečiť prístup predstaviteľov členských štátov na pôdu organizácie.

Nebenzia zároveň označil rozhodnutie Washingtonu za prejav neúcty voči čínskemu predsedníctvu Bezpečnostnej rady aj voči samotnej Charte OSN, o ktorej sa na rokovaní diskutovalo. Americké ministerstvo zahraničných vecí sa k obvineniam bezprostredne nevyjadrilo.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Česko má pre Ukrajinu zazmluvnený milión kusov munície

Česká iniciatíva na dodávky veľkokalibrovej munície pre Ukrajinu má zabezpečené kontrakty na približne milión kusov munície aj pre rok 2026. Oznámilo to české ministerstvo obrany, hoci projekt bol po nástupe novej vlády Andreja Babiša vlani v decembri blízko zrušenia. Program však napokon pokračuje aj pod tlakom zahraničných spojencov.

Iniciatíva vznikla v roku 2024 s cieľom pomôcť Ukrajine zmierniť výrazný nepomer v delostreleckej munícii voči Rusku.

Podľa českých úradov bolo v roku 2024 dodaných približne 1,5 milióna nábojov a minulý rok ďalších 1,8 milióna. Od začiatku tohto roka smerovalo na Ukrajinu už okolo 500-tisíc kusov munície.

Projekt prepája financovanie zo zahraničia s českými zbrojárskymi firmami, ktoré vyhľadávajú zásoby po celom svete. Tento rok sa podarilo zabezpečiť financovanie vo výške takmer jednej miliardy eur.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Kaliňák: Vo Vajnoroch sa pripravuje hlavná jama novej nemocnice

Výstavba novej Národnej univerzitnej nemocnice generála Milana Rastislava Štefánika v bratislavských Vajnoroch pokračuje výkopovými prácami a prípravou hlavnej stavebnej jamy.

Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) informoval, že prvá veľká betonáž by sa mala začať už na jeseň. Podľa neho pôjde o technicky náročný proces aj vzhľadom na podmienky spojené s vodou v území.

Projekt novej nemocnice odštartoval v decembri 2025 a celý zdravotnícky komplex by mohol byť dokončený do roku 2030.

Areál vyrastie na pozemku s rozlohou približne 35 hektárov a okrem samotnej nemocnice má zahŕňať aj fakultnú nemocnicu, univerzitný kampus a ďalšie vzdelávacie inštitúcie.

Nemocnica bude mať v bežnej prevádzke kapacitu 1 270 lôžok, pričom v prípade mimoriadnych situácií sa môže zvýšiť až na 1 467. Väčšina izieb má byť jednolôžkových, čo má zlepšiť komfort pacientov aj kvalitu zdravotnej starostlivosti.

(tasr, mja)

Minúta  |  

KDH chce obmedziť hazard aj poplatky pre seniorov

KDH kritizuje vládnu koalíciu za to, že podľa neho nerieši reálne problémy ľudí na Slovensku a sústreďuje sa skôr na vnútorné spory. Predseda hnutia Milan Majerský upozornil, že približne milión obyvateľov žije na hranici chudoby, mladí ľudia majú problém s dostupným bývaním a seniorov zaťažujú vysoké doplatky za lieky.

Kresťanskí demokrati preto na aktuálnu schôdzu parlamentu predložili viacero návrhov zákonov. Jedným z nich je obmedzenie nelegálnych poplatkov v zdravotníctve.

Ďalší návrh sa týka ochrany detí a mladistvých na sociálnych sieťach, kde podľa Majerského čelia riziku manipulácie či zneužívania zo strany internetových predátorov.

KDH chce zároveň sprísniť reguláciu reklamy na hazardné hry, najmä počas športových podujatí. Majerský zdôraznil, že hnutiu nejde o politické body a podporí podobné opatrenia aj v prípade, že ich predloží koalícia.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Kazachstan obnoví jadro, projekt má financovať Rusko

Ruský prezident Vladimir Putin počas návštevy Kazachstanu dohliadne na podpis dohody o výstavbe novej jadrovej elektrárne. Projekt má určiť základné technické parametre aj financovanie, pričom podľa Kremľa poskytne Rusko až 85 percent nákladov prostredníctvom štátneho exportného úveru.

Kazachstan, ktorý patrí medzi najväčších producentov uránu na svete, momentálne vyrába väčšinu elektriny z uhlia a od odstavenia reaktora BN-350 v roku 1999 nemá vlastnú jadrovú energetiku.

Krajina si však po referende v roku 2024 stanovila cieľ vybudovať do roku 2035 jadrové kapacity na úrovni 2,4 gigawattu. Elektráreň by mala byť uvedená do prevádzky približne v rokoch 2035 až 2036. Putin bude zároveň rokovať aj o zvýšení tranzitu ruskej ropy do Číny cez Kazachstan.

Moskva sa minulý rok dohodla na navýšení exportu cez ropovod Atasu-Alašankou, podľa dostupných údajov sa však plánované zvýšenie dodávok zatiaľ nerealizovalo.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.