Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rímsky Pride odmietol židovské LGBT skupiny

Organizátori dúhového Prideu v Ríme odmietli účasť oficiálneho sprievodného vozidla židovských LGBT organizácií Keshet Italia a Keshet Europe na tohtoročnom pochode, píše portál il Giornale.

Dôvodom má byť podľa nich fakt, že Keshet Italia sa jednoznačne nedištancovala od „genocídy v Gaze“, ktorú podľa organizátorov pácha izraelská vláda. Samotný Pride zároveň zdôraznil, že jednotlivci z komunity sa podujatia zúčastniť môžu, problémom je len oficiálna reprezentácia organizácie.

Politický dokument rímskeho Prideu podľa organizátori jasne podporuje palestínsky odpor a kritizuje izraelskú vládu za vojnové zločiny. Organizátori preto považujú účasť oficiálneho vozidla za politickú zodpovednosť, nie automatické právo.

Rozhodnutie vyvolalo v Taliansku ostrú kritiku. Senátor Ivan Scalfarotto označil krok za absurdný a varoval pred „ideologickým testom“, ktorý sa podľa neho uplatňuje iba voči židovským organizáciám.

(mja)

Minúta  |  

Iniciatíva pre Ukrajinu stráca podporu, donorov je o polovicu menej

Počet krajín zapojených do českej iniciatívy na nákup munície pre Ukrajinu sa po návrate premiéra Andreja Babiša k moci výrazne znížil. Podľa českého prezidenta Petra Pavla projekt aktuálne financuje už len deväť štátov, zatiaľ čo minulý rok ich bolo osemnásť. Informoval o tom Financial Times.

Česká iniciatíva pritom od roku 2024 zabezpečila dodávky viac než štyroch miliónov delostreleckých granátov veľkého kalibru pre Ukrajinu a podľa Pavla pokrývala až polovicu ukrajinskej spotreby tejto munície. Budúcnosť projektu má byť témou júlového samitu NATO v Ankare.

Premiér Andrej Babiš obhajuje obmedzenie podpory tým, že česká vláda musí uprednostniť domácich občanov a riešenie ekonomických problémov vrátane rastúcich cien energií.

Niektoré štáty prestali iniciatívu podporovať aj preto, že nový kabinet jej neposkytuje dostatočne silnú politickú podporu. Český zbrojársky priemysel však tvrdí, že projekt pokračuje, hoci pomalším tempom.

(mja)

Minúta  |  

Sýria našla zvyšky Asadovho chemického programu

Nové sýrske vedenie oznámilo objavenie pozostatkov tajného programu chemických zbraní bývalého prezidenta Bašára al-Asada. Podľa sýrskeho predstaviteľa úrady našli chemické látky, rakety aj letecké bomby podobné tým, ktoré boli použité pri smrteľných útokoch počas občianskej vojny.

Súčasne zadržali 18 osôb podozrivých zo zapojenia do programu vrátane bývalých vysokopostavených vojenských a technických predstaviteľov režimu. Organizácia pre zákaz chemických zbraní (OPCW) potvrdila, že počas inšpekcií v Sýrii objavila desiatky nepriznaných chemických zbraní a vybavenia.

Vyšetrovacie tímy našli viac než 70 rakiet a bômb, ako aj suroviny na výrobu nervovoparalytickej látky sarín. Práve sarín použili Asadove sily pri útokoch v Ghúte v roku 2013 a v Al-Lataminá v roku 2017.

Sýria po páde Asadovho režimu deklaruje spoluprácu so Západom a medzinárodnými organizáciami pri likvidácii zvyškov chemického arzenálu, ktorý stále predstavuje bezpečnostné riziko.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Izrael rozšíril operácie v Libanone, Netanjahu hrozí tvrdšími útokmi

Izraelská armáda podľa viacerých zdrojov rozšírila pozemné operácie na juhu Libanonu za takzvanú „žltú líniu“, ktorú Izrael vytvoril po aprílovom prímerí s militantným hnutím Hizballáh.

Demarkačná línia je súčasťou plánovaného nárazníkového pásma, ktoré má siahať päť až desať kilometrov do libanonského územia. Izraelské jednotky pritom naďalej operujú v desiatkach opustených dedín pri hraniciach.

Napätie medzi Izraelom a Hizballáhom sa napriek prímeriu ďalej stupňuje. Premiér Benjamin Netanjahu avizoval zintenzívnenie útokov proti Hizballáhu, zatiaľ čo militantné hnutie tvrdí, že útočilo na izraelské jednotky pomocou dronov, rakiet a delostrelectva pri meste Zawtar al-Šarkíja.

Izraelská armáda zároveň podnikla ďalšie útoky v južnom Libanone aj v údolí Bikáa a vydala nové výzvy na evakuáciu civilistov.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Rusko tvrdí, že USA nevydali vízum diplomatovi na rokovanie OSN

Rusko obvinilo Spojené štáty z porušenia dohody o sídle Organizácie Spojených národov po tom, čo Washington nevydal vízum námestníkovi ruského ministra zahraničných vecí Alexandrovi Alimovovi. Ten sa mal zúčastniť na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN v New Yorku, ktorému predsedal čínsky minister zahraničných vecí Wang I.

Ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia vyhlásil, že Moskva sa opakovane snažila presvedčiť americkú stranu, aby vízum vydala, no bez úspechu.

Podľa Ruska ide o porušenie záväzkov USA vyplývajúcich z dohody o fungovaní sídla OSN, ktorá má zabezpečiť prístup predstaviteľov členských štátov na pôdu organizácie.

Nebenzia zároveň označil rozhodnutie Washingtonu za prejav neúcty voči čínskemu predsedníctvu Bezpečnostnej rady aj voči samotnej Charte OSN, o ktorej sa na rokovaní diskutovalo. Americké ministerstvo zahraničných vecí sa k obvineniam bezprostredne nevyjadrilo.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Česko má pre Ukrajinu zazmluvnený milión kusov munície

Česká iniciatíva na dodávky veľkokalibrovej munície pre Ukrajinu má zabezpečené kontrakty na približne milión kusov munície aj pre rok 2026. Oznámilo to české ministerstvo obrany, hoci projekt bol po nástupe novej vlády Andreja Babiša vlani v decembri blízko zrušenia. Program však napokon pokračuje aj pod tlakom zahraničných spojencov.

Iniciatíva vznikla v roku 2024 s cieľom pomôcť Ukrajine zmierniť výrazný nepomer v delostreleckej munícii voči Rusku.

Podľa českých úradov bolo v roku 2024 dodaných približne 1,5 milióna nábojov a minulý rok ďalších 1,8 milióna. Od začiatku tohto roka smerovalo na Ukrajinu už okolo 500-tisíc kusov munície.

Projekt prepája financovanie zo zahraničia s českými zbrojárskymi firmami, ktoré vyhľadávajú zásoby po celom svete. Tento rok sa podarilo zabezpečiť financovanie vo výške takmer jednej miliardy eur.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.