Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Maďarský Pride bude aj tento rok

Už 31. ročník pochodu Budapest Pride sa uskutoční 27. júna 2026 napriek kontroverznému maďarskému zákonu, ktorý prijala vláda Viktora Orbána s cieľom zakázať Pride a podobné podujatia. Píše index.hu.

Organizátori sa odvolávajú na nedávne rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie, podľa ktorého je maďarský zákon o zákaze „homosexuálnej a transrodovej propagandy“ v rozpore s právom EÚ.

Argumentujú, že ak je protiprávny pôvodný zákon z roku 2021, nemôže obstáť ani následný zákaz Pride prijatý v roku 2025. Pripomenuli tiež, že minuloročný jubilejný 30. ročník sa napriek mimoriadnym okolnostiam stal podľa nich najväčším ľudskoprávnym hnutím v modernom Maďarsku.

Budapeštiansky Pride už oficiálne nahlásili podľa aktuálnych pravidiel zhromažďovacieho zákona. Aktivisti vyjadrili nádej, že úrady budú rešpektovať rozhodnutie súdu Únie.

Orbánova vláda schválila zákaz Pride v marci 2025. Organizátorom a účastníkom hrozili vysoké pokuty v stovkách tisíc forintov. Napriek tomu sa minuloročný pochod uskutočnil a vyvolal ostré spory medzi vládou a opozíciou. Konanie sa začalo aj voči primátorovi Budapešti Gergelymu Karácsonymu, ktorý podujatie podporil, no vyšetrovanie neskôr pozastavili.

(max)

Minúta  |  

Vláda schválila milióny pre východ, prioritou zostáva park Valaliky

Na výjazdovom rokovaní v obci Haniska pri Košiciach schválila vláda podporu pre samosprávy a organizácie v Košickom kraji vo výške viac ako 2,9 milióna eur. Väčšina financií smeruje do okresov Košice-okolie, Spišská Nová Ves a Gelnica.

Kabinet zároveň prijal 41 úloh pre jednotlivé ministerstvá, ktoré sa týkajú rozvoja regiónu, strategického parku Valaliky, školstva, zdravotníctva aj cestovného ruchu.

Medzi najväčšie schválené projekty patrí 183-tisíc eur pre polikliniku v Sečovciach či 70-tisíc eur pre Košickú arcidiecézu na vznik Múzea arcidiecézy kardinála Jozefa Tomka. Financie pôjdu aj na opravy miestnych komunikácií, havarijnej infraštruktúry či strechy Spojenej školy internátnej v Prakovciach. Podporu získali aj košické univerzity, kultúrne projekty a podujatia v regióne.

Významná časť uznesenia sa týka priemyselného parku Valaliky a automobilky Volvo. Ministerstvo hospodárstva má hľadať ďalších investorov a rokovať o umiestnení dodávateľských prevádzok aj v okresoch Spišská Nová Ves a Gelnica. Rezort školstva má tiež podporiť spoluprácu univerzít s Volvom v oblasti výskumu elektromobility a pripraviť návrhy na rozšírenie materských škôl či podporu Európskej integrovanej školy v Kechneci.

Vláda riešila aj rozvoj športovej infraštruktúry, obnovu kúpeľníctva na Dolnom Zemplíne či možný zápis slovenskej časti Tokaja do zoznamu UNESCO. Splnomocnenec pre rómske komunity má pripraviť nové výzvy na podporu miestnych občianskych služieb a rozvojových tímov.

(tasr, max)

Minúta  |  

Nemeckú expolitičku teroristickej strany odsúdili za krádeže

Nemecký súd odsúdil bývalú členku ľavicovej Frakcie Červenej armády (RAF) Danielu Kletteovú na 13 rokov väzenia za sériu ozbrojených lúpeží, ktoré mala páchať počas troch desaťročí života na úteku. Prípad v Nemecku vyvolal podľa agentúry DPA veľký záujem verejnosti, keďže Kletteová sa dlhé roky úspešne skrývala pod falošnou identitou priamo v Berlíne.

Šesťdesiatsedemročnú ženu zadržali vo februári 2024 v byte v štvrti Kreuzberg, kde viedla nenápadný život a dokonca navštevovala hodiny capoeiry. Na úteku bola už od rozpadu RAF v roku 1998. Organizácia známa aj ako skupina Baader-Meinhof patrila v minulosti medzi najobávanejšie radikálne ľavicové teroristické skupiny v západnom Nemecku.

Kletteová čelila obvineniam z pokusu o vraždu, nelegálneho držania zbraní a viacerých lúpeží. Podľa prokuratúry spolu s ďalšími bývalými členmi RAF Burkhardom Garwegom a Ernstom-Volkerom Staubom v rokoch 1999 až 2016 prepadávala transporty hotovosti a supermarkety, aby financovala život mimo systému. Trojica mala ukradnúť dovedna viac ako dva milióny eur.

Garweg a Staub sú stále na úteku. Vyšetrovatelia sa domnievajú, že Kletteová po svojom zadržaní stihla jedného z nich varovať textovou správou.

(max)

Minúta  |  

Cigániková: Nemocnici v Prešove chýba EIA, hrozí problém s EÚ

Nezaradená poslankyňa Jana Bittó Cigániková a bývalý šéf projektu Nemocnice Bory Juraj Nevolník upozorňujú, že najväčšie riziká výstavby novej národnej nemocnice v Prešove nesúvisia s medializovaným nekvalitným betónom, ale s chýbajúcimi povoleniami a nereálnym harmonogramom.

Po kontrolnej návšteve na ministerstve obrany dvojica tvrdí, že problémom je najmä absencia procesu EIA, teda posudzovania vplyvov na životné prostredie.

Podľa nich môže chýbajúca EIA viesť k sporom s Európskou komisiou, problémom pri čerpaní peňazí z plánu obnovy či dokonca k omeškaniu kolaudácie. Kritizujú aj to, že projekt nemá územné rozhodnutie. Ministerstvo obrany argumentuje, že nemocnica bude slúžiť aj obrane štátu.

„Nemocnica bude v čase mieru slúžiť civilným pacientom a budú tam ľudia v bielych plášťoch, nie v maskáčoch,“ zhodnotil Nevolník.

Bittó Cigániková zároveň spomenula, že problém odhaľuje širší stav slovenského stavebného systému, v ktorom sú povoľovacie procesy zdĺhavé a komplikované. Nevolník upozornil aj na ambiciózne termíny výstavby. Pripomenul, že Nemocnica Bory sa pripravovala a stavala približne osem rokov, hoci išlo o jednoduchší projekt. Hrozí preto, že Prešov môže skončiť podobne ako nedokončené Rázsochy.

(max)

Minúta  |  

Zamestnávatelia tlačia na koalíciu: Zrušte transakčnú daň už teraz

Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) vyzvala koaličných poslancov, aby na aktuálnej schôdzi parlamentu podporili zrušenie dane z finančných transakcií, aj keď návrh predložila opozícia. Zamestnávatelia upozorňujú, že ak parlament návrh odmietne, rovnakú legislatívu nebude možné predložiť ďalších šesť mesiacov, čo by podľa nich malo veľmi negatívny dopad na slovenskú ekonomiku.

RÚZ dlhodobo označuje transakčnú daň za nesystémové a protirastové opatrenie, ktoré zvyšuje náklady firiem a znižuje konkurencieschopnosť podnikateľského prostredia. Podľa zoskupenia ekonomika potrebuje podporu rastu, nie ďalšie daňové zaťaženie.

Zamestnávatelia argumentujú aj nižším výberom dane, než očakával rezort financií. Ministerstvo pôvodne predpokladalo výnos vo výške 517 miliónov eur v roku 2025, skutočný výber však dosiahol iba 349 miliónov eur. Daň preto podľa nich poškodzuje ekonomiku a zároveň neprináša štátu očakávané príjmy.

Výpadok príjmov po jej prípadnom zrušení by podľa zamestnávateľov mal štát riešiť najmä šetrením vo verejnej správe a znižovaním výdavkov, nie zavádzaním ďalších daní. Únia zároveň odkázala vláde, že hlasovanie o zrušení dane bude testom toho, či koalícia myslí podporu podnikania a konkurencieschopnosti vážne.

(tasr, max)

Minúta  |  

Maďarsko ostane členom Medzinárodného trestného súdu

Maďarský parlament v stredu mimoriadne schválil zákon, ktorým sa ruší plánované vystúpenie krajiny z Medzinárodného trestného súdu (ICC). Ako informuje 24.hu, návrh podporili poslanci vládnej strany Tisza premiéra Pétera Magyara, zatiaľ čo opozičný Fidesz Viktora Orbána hlasoval proti. Rozhodnutie nadobudne účinnosť deň po vyhlásení zákona.

Nová vláda Tiszy už minulý týždeň avizovala, že chce zastaviť proces vystúpenia z ICC, ktorý spustila ešte Orbánova administratíva. Magyar argumentoval, že zachovanie členstva v Medzinárodnom trestnom súde je nevyhnutné na ochranu ľudských práv a medzinárodného práva.

Orbánova vláda oznámila odchod z ICC v apríli 2025 po návšteve izraelského premiéra Benjamina Netanjahua v Budapešti. Na Netanjahua súd vydal zatykač pre podozrenia z vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti, čo by Maďarsku ako členskému štátu ICC ukladalo povinnosť konať. Namiesto toho sa vláda rozhodla z ICC vystúpiť a tvrdila, že súd sa stal politickým orgánom.

Magyar po nástupe do funkcie naznačil obrat v zahraničnej politike. Vyhlásil, že ak je krajina členom ICC, musí rešpektovať jeho pravidlá vrátane prípadného zadržania hľadanej osoby na svojom území.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.