Preskočiť na obsah
  |  

Cigániková: Nemocnici v Prešove chýba EIA, hrozí problém s EÚ

Nezaradená poslankyňa Jana Bittó Cigániková a bývalý šéf projektu Nemocnice Bory Juraj Nevolník upozorňujú, že najväčšie riziká výstavby novej národnej nemocnice v Prešove nesúvisia s medializovaným nekvalitným betónom, ale s chýbajúcimi povoleniami a nereálnym harmonogramom.

Po kontrolnej návšteve na ministerstve obrany dvojica tvrdí, že problémom je najmä absencia procesu EIA, teda posudzovania vplyvov na životné prostredie.

Podľa nich môže chýbajúca EIA viesť k sporom s Európskou komisiou, problémom pri čerpaní peňazí z plánu obnovy či dokonca k omeškaniu kolaudácie. Kritizujú aj to, že projekt nemá územné rozhodnutie. Ministerstvo obrany argumentuje, že nemocnica bude slúžiť aj obrane štátu.

„Nemocnica bude v čase mieru slúžiť civilným pacientom a budú tam ľudia v bielych plášťoch, nie v maskáčoch,“ zhodnotil Nevolník.

Bittó Cigániková zároveň spomenula, že problém odhaľuje širší stav slovenského stavebného systému, v ktorom sú povoľovacie procesy zdĺhavé a komplikované. Nevolník upozornil aj na ambiciózne termíny výstavby. Pripomenul, že Nemocnica Bory sa pripravovala a stavala približne osem rokov, hoci išlo o jednoduchší projekt. Hrozí preto, že Prešov môže skončiť podobne ako nedokončené Rázsochy.

(max)

  |  

Zamestnávatelia tlačia na koalíciu: Zrušte transakčnú daň už teraz

Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) vyzvala koaličných poslancov, aby na aktuálnej schôdzi parlamentu podporili zrušenie dane z finančných transakcií, aj keď návrh predložila opozícia. Zamestnávatelia upozorňujú, že ak parlament návrh odmietne, rovnakú legislatívu nebude možné predložiť ďalších šesť mesiacov, čo by podľa nich malo veľmi negatívny dopad na slovenskú ekonomiku.

RÚZ dlhodobo označuje transakčnú daň za nesystémové a protirastové opatrenie, ktoré zvyšuje náklady firiem a znižuje konkurencieschopnosť podnikateľského prostredia. Podľa zoskupenia ekonomika potrebuje podporu rastu, nie ďalšie daňové zaťaženie.

Zamestnávatelia argumentujú aj nižším výberom dane, než očakával rezort financií. Ministerstvo pôvodne predpokladalo výnos vo výške 517 miliónov eur v roku 2025, skutočný výber však dosiahol iba 349 miliónov eur. Daň preto podľa nich poškodzuje ekonomiku a zároveň neprináša štátu očakávané príjmy.

Výpadok príjmov po jej prípadnom zrušení by podľa zamestnávateľov mal štát riešiť najmä šetrením vo verejnej správe a znižovaním výdavkov, nie zavádzaním ďalších daní. Únia zároveň odkázala vláde, že hlasovanie o zrušení dane bude testom toho, či koalícia myslí podporu podnikania a konkurencieschopnosti vážne.

(tasr, max)

  |  

Maďarsko ostane členom Medzinárodného trestného súdu

Maďarský parlament v stredu mimoriadne schválil zákon, ktorým sa ruší plánované vystúpenie krajiny z Medzinárodného trestného súdu (ICC). Ako informuje 24.hu, návrh podporili poslanci vládnej strany Tisza premiéra Pétera Magyara, zatiaľ čo opozičný Fidesz Viktora Orbána hlasoval proti. Rozhodnutie nadobudne účinnosť deň po vyhlásení zákona.

Nová vláda Tiszy už minulý týždeň avizovala, že chce zastaviť proces vystúpenia z ICC, ktorý spustila ešte Orbánova administratíva. Magyar argumentoval, že zachovanie členstva v Medzinárodnom trestnom súde je nevyhnutné na ochranu ľudských práv a medzinárodného práva.

Orbánova vláda oznámila odchod z ICC v apríli 2025 po návšteve izraelského premiéra Benjamina Netanjahua v Budapešti. Na Netanjahua súd vydal zatykač pre podozrenia z vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti, čo by Maďarsku ako členskému štátu ICC ukladalo povinnosť konať. Namiesto toho sa vláda rozhodla z ICC vystúpiť a tvrdila, že súd sa stal politickým orgánom.

Magyar po nástupe do funkcie naznačil obrat v zahraničnej politike. Vyhlásil, že ak je krajina členom ICC, musí rešpektovať jeho pravidlá vrátane prípadného zadržania hľadanej osoby na svojom území.

(max)

  |  

Hranice Lotyšov s Rusmi a Bielorusmi budú strážiť dronové tímy

Lotyšsko posilňuje ochranu svojich hraníc s Ruskom a Bieloruskom pred vojenskými dronmi po sérii incidentov, pri ktorých sa bezpilotné stroje z vojny na Ukrajine dostali do vzdušného priestoru krajín NATO. Armáda plánuje v najbližších týždňoch nasadiť špeciálne mobilné tímy na zachytávanie dronov pozdĺž približne 400-kilometrovej hranice.

Podľa predstaviteľa lotyšskej armády Modrisa Kairissa budú tímy pozostávať z niekoľkých vojakov vybavených technológiou schopnou ničiť nepriateľské drony do vzdialenosti 10 kilometrov. Presný počet jednotiek však zostáva utajený.

„Potrebujeme zvýšiť počet takýchto tímov, ale musíme to vyvážiť s inými potrebami armády. Ak ich umiestnime na každý kilometer hranice, rýchlo vyčerpáme všetky armádne zdroje,“ uznal.

V posledných týždňoch zaznamenali pobaltské štáty viacero incidentov. V Lotyšsku dva ukrajinské drony explodovali, tretí skončil v jazere. V Litve museli po narušení vzdušného priestoru evakuovať politikov do podzemného krytu a estónske sily NATO zostrelili ďalší dron vo svojom vzdušnom priestore. Kyjev tvrdí, že za odchýlenie dronov môže ruské rušenie navigačných systémov.

Lotyšská armáda zároveň upozorňuje, že malé vojenské drony predstavujú čoraz väčšiu bezpečnostnú výzvu pre celé NATO. Ich odhalenie a identifikácia sú podľa Kairissa mimoriadne náročné, najmä v čase mieru, keď treba zabrániť omylom voči civilným lietadlám.

(reuters, max)

  |  

Exministerke za SNS Matečnej zrušili obvinenie

Bývalej ministerke pôdohospodárstva Gabriele Matečnej zrušili obvinenie zo zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. Prvý námestník Generálneho prokurátora SR, v zastúpení Generálneho prokurátora SR, zároveň vyšetrovateľovi uložil, aby vo veci znova konal a rozhodol.

Potvrdila to hovorkyňa generálnej prokuratúry Jana Tökölyová. Na prípad upozornil portál Aktuality.sk, ktorý informoval, že sa vec týka zastupovania Slovenského pozemkového fondu v spore o Slanské lesy.

„Veľkú časť sporov pôvodne zastupovala právnička z Košíc. V čase, keď už bol spor takmer vyhratý, uzavrela Gabriela Matečná zmluvu s advokátskou kanceláriou Ecker-Kán na 1,8 milióna eur. Vyšetrovatelia pôvodne videli v konaní Matečnej porušovanie povinností pri správe cudzieho majetku,“ dovysvetlil portál.

(tasr, max)

  |  

Pri Košiciach pribudne ďalšia etapa obchvatu, súťaž už spustili

Výstavba košického obchvatu má pokračovať ďalšou etapou. Národná diaľničná spoločnosť (NDS) vyhlásila verejné obstarávanie na úsek R2 medzi Haniskou a mestskou časťou Šaca. Minister dopravy Jozef Ráž (nominant Smeru) zhodnotil, že nový úsek pomôže odľahčiť dopravu nielen v Košiciach, ale aj v okolitých obciach, ktoré dnes zaťažuje tranzitná doprava.

Prvá etapa projektu R2 Košice, Šaca – Košické Oľšany bude mať približne 6,8 kilometra a zahŕňa viac ako 100 stavebných objektov vrátane piatich mostov a dvoch mimoúrovňových križovatiek. Predpokladaná hodnota zákazky dosahuje 162,5 milióna eur bez DPH.

Podľa NDS už druhá etapa košického obchvatu výrazne pomohla doprave v meste. Po jej otvorení sa podarilo z mestských ciest odkloniť až 90 percent tranzitnej nákladnej dopravy. Denne týmto úsekom prejde približne 3-tisíc kamiónov, ktoré nezaťažujú centrum mesta hlukom ani hustou premávkou.

Po dokončení novej etapy vznikne súvislé prepojenie medzi cestou I/16 pri Šaci a diaľnicou D1 či rýchlostnou cestou R4. Diaľničiari zároveň oznámili ďalšie investície do opráv ciest v okolí Košíc vrátane úsekov smerom na Rožňavu a Prešovskej cesty. Celkovo má ísť o viac ako šesť kilometrov obnovených vozoviek.

(tasr, max)