Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Už aj Ferrari má prvý elektromobil

Ferrari predstavilo svoj prvý plne elektrický model s názvom Luce, no reakcia investorov bola výrazne chladnejšia, než automobilka očakávala. Akcie talianskeho výrobcu luxusných športových áut po predstavení elektromobilu podľa Bildu klesli približne o šesť percent.

Investori aj časť fanúšikov totiž spochybňujú, či si značka dokáže zachovať svoju identitu aj bez ikonického zvuku spaľovacieho motora.

Model Luce má päť sedadiel, výkon viac než tisíc koní, zrýchlenie z nuly na stovku za približne 2,5 sekundy a maximálnu rýchlosť nad 310 km/h. Cena má štartovať okolo 550-tisíc eur. Generálny riaditeľ Benedetto Vigna tvrdí, že prioritou bolo zachovať typický „pocit z Ferrari“ a až následne riešiť elektrický pohon.

Kontroverzie však vyvolal aj samotný dizajn. Na aute pracovali známi dizajnéri Jony Ive a Marc Newson, ktorí stáli aj za produktmi Apple. Výsledok preto časť fanúšikov vníma skôr ako futuristický technologický produkt než klasické Ferrari.

Automobilka sa zároveň snaží vyhnúť prudkej transformácii, akú zažíva Jaguar. Ferrari plánuje, že do roku 2030 budú čisto elektrické autá tvoriť len približne pätinu jeho ponuky. Zvyšok zostanú hybridy a tradičné spaľovacie modely.

(max)

Minúta  |  

Sudca odmietol obžalobu na Dušana Kováčika

Sudca Špecializovaného trestného súdu odmietol obžalobu z 20. apríla 2021 na bývalého šéfa zaniknutého Úradu špeciálnej prokuratúry Dušana Kováčika. Vec vrátil prokurátorovi, lebo zistil závažné procesné chyby spočívajúce v porušení práva obvineného na obhajobu a na spravodlivý proces.

Prokurátor podľa sudcu nepredložil úplné spisy vrátane všetkých dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní a obžaloba nespĺňa náležitosti podľa Trestného poriadku. Vyplýva to z informácií, ktoré potvrdila hovorkyňa Špecializovaného trestného súdu Iveta Pulman Erdélyiová. Na prípad upozornil portál Aktuality.sk.

Obžaloba na Kováčika sa týkala zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, zločinu prijímania úplatku, zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa a prečinu ohrozenia dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti.

Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) podal v lete 2024 dovolanie v prípade vtedy právoplatne odsúdeného Kováčika. Zároveň rozhodol o prerušení výkonu trestu odňatia slobody až do rozhodnutia Najvyššieho súdu SR o dovolaní.

Najvyšší súd 11. decembra 2025 rozhodol o dovolaní ministra spravodlivosti v prípade. Zrušil dovtedy právoplatný rozsudok najvyššieho súdu z roku 2022, ako aj rozsudok Špecializovaného trestného súdu z roku 2021. Ten nariadil, aby vo veci znovu rozhodol.

Najvyšší súd odsúdil v máji 2022 Kováčika na osem rokov väzenia za prijímanie úplatku a vyzradenie informácií zo spisov. Uložil mu aj peňažný trest vo výške 100-tisíc eur. Špecializovaný trestný súd mu v septembri 2021 pôvodne uložil 14-ročný trest väzenia.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Turecká opozícia je v kríze, ľudových republikánov čaká kongres

Znovuvymenovaný predseda tureckej opozičnej Republikánskej ľudovej strany (CHP) Kemal Kilicdaroglu oznámil, že strana zvolá nový kongres po splnení všetkých zákonných podmienok. Reagoval tak na rozhodnutie súdu, ktorý minulý týždeň odvolal doterajšie vedenie a opätovne dosadil Kilicdaroglua na čelo strany.

Kilicdaroglu spresnil, že o termíne kongresu rozhodne po konzultácii s právnym tímom strany. Zdôraznil, že celý proces musí byť v súlade so straníckymi pravidlami a tureckou legislatívou. Podľa jeho slov neexistuje iná možnosť než usporiadanie kongresu.

Zároveň odmietol špekulácie o možných čistkách či vylučovaní členov zo strany. Tvrdí, že akékoľvek disciplinárne opatrenia musia rešpektovať vnútorné pravidlá CHP. Kritizoval protesty podporovateľov zosadeného vedenia, ktorí po rozhodnutí súdu zablokovali vstup do centrály strany. Podľa Kilicdaroglua nie je správne brániť verejnosti ani poslancom vo vstupe do sídla opozície.

Odvolaný líder CHP Özgur Özel medzitým navrhol, aby o novom predsedovi nerozhodovali delegáti, ale približne dva milióny členov strany v celoštátnom hlasovaní.

Spor v CHP analytici označujú za ďalší test stavu tureckej demokracie a opozície voči prezidentovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi.

(reuters, max)

Minúta  |  

Prorastový balík pôjde na vládu po posúdení firiem a odborárov

Ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas) oznámila, že pripravovaný zákon o prorastových opatreniach by mal byť hotový už budúci týždeň. Ešte pred rokovaním vlády sa však jeho legislatívna podoba dostane na posúdenie sociálnym partnerom na tripartite.

Podľa ministerky budú všetky pripravované legislatívne zmeny sústredené do jedného balíka, ktorý vláda označuje ako zákon o prorastových opatreniach. Sociálni partneri si však želali diskutovať už o konkrétnom paragrafovom znení, nie iba o všeobecných zámeroch. Práve preto sa návrh najskôr objaví na rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady SR.

Saková zároveň pripomenula, že druhý balík prorastových opatrení, ktorý bude mať výraznejší dosah na verejné financie, chce vláda predstaviť v septembri počas prípravy štátneho rozpočtu na rok 2027. Opatrenia majú podľa kabinetu podporiť ekonomický rast a konkurencieschopnosť Slovenska.

Minister práce Erik Tomáš (Hlas), ktorý zároveň predsedá tripartite, potvrdil, že rokovanie sociálnych partnerov bude ešte pred schválením zákona vládou.

Neopomenul ani to, že zamestnávatelia aj odborári požadovali možnosť pripomienkovať už konkrétne legislatívne návrhy: „Takže na toto sa čaká, a len čo už bude tento balík pripravený v legislatívnej podobe, najprv pôjde na tripartitu, až potom ho bude schvaľovať vláda.“

(tasr, max)

Minúta  |  

Analytici namietajú rozpočet športového centra polície

Ministerstvo vnútra by malo posúdiť možnosti zníženia hodnoty pripravovanej zákazky na revitalizáciu a dostavbu Športového centra polície v bratislavskej mestskej časti Dúbravka o 3,4 milióna eur. Urobiť by to malo na základe porovnania jednotkových cien položiek v rozpočte s referenčnou databázou jednotkových cien ministerstva financií.

Odporúča to Útvar hodnoty za peniaze. Analytici zároveň navrhujú, aby ministerstvo vnútra pred vyhlásením verejného obstarávania potvrdilo krytie nákladov potrebných na dokončenie prvej časti športovísk maximálnym využitím schváleného príspevku z Fondu na podporu športu v hodnote 15 miliónov eur.

„Pred začiatkom realizácie rekonštrukcie futbalovej tribúny by rezort mal zohľadniť zmenu jej rozsahu, upraviť realizačnú dokumentáciu a upraviť rozpočet o 3,9 až 8,2 milióna eur podľa zvoleného variantu,“ odporučil útvar.

(tasr, max)

Minúta  |  

Moskva povolila bankám budovať vlastnú protivzdušnú obranu

Rusko prijalo zákon umožňujúci centrálnej banke a ďalším významným finančným inštitúciám vytvárať vlastné obranné systémy proti dronom a zároveň vyzbrojiť zamestnancov na ochranu strategických objektov.

Opatrenie prichádza po tom, čo Ukrajina podľa ruských predstaviteľov zasiahla raketou Storm Shadow budovu kancelárie ruskej centrálnej banky v okupovanom Sevastopole na Kryme. Miestny guvernér Michail Razvožajev tvrdí, že budova po zásahu začala horieť.

Ukrajina od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 pravidelne útočí dronmi na ruskú infraštruktúru, pričom sa často zameriava na energetické a logistické objekty. Kyjev tým chce oslabiť finančné a priemyselné kapacity Moskvy. Najnovší zákon umožní nasadenie systémov protivzdušnej ochrany pri objektoch centrálnej banky, Sberbanky či Ruskej asociácie pre inkaso hotovosti. Náklady na obranu si budú inštitúcie hradiť samy.

Podľa šéfa finančného výboru ruskej Dumy Anatolija Aksakova ide o reakciu na rastúce bezpečnostné riziká. Útok na pobočku centrálnej banky v Sevastopole bol podľa ruských médií prvým zásahom významného objektu banky od začiatku vojny.

Len deň pred prijatím zákona zároveň šéf ruskej podnikateľskej loby Alexander Šochin vyhlásil, že veľké firmy sú pripravené financovať nákup silnejších zbraní a elektronických systémov na ochranu infraštruktúry pred ukrajinskými dronmi.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.