Stret zelenej politiky s realitou ekonomiky: veterná energia naráža na svoje limity

Ústup spoločností BP a TotalEnergies poukazuje na to, aké krehké sú hospodárske základy energetickej transformácie Nemecka. Rastúce náklady, oneskorené rozšírenie siete a neistá návratnosť vytvárajú rastúci tlak na sektor veternej energie na mori.

Nadnárodný koncern TotalEnergies so sídlom vo Francúzsku nedávno oznámil, že už nemá v úmysle využívať časti koncesií na veterné elektrárne na mori, ktoré získal v nemeckom Severnom a Baltskom mori, a tak sa ich snaží predať. Firma popiera, že by úplne opustila nemecký trh, a trvá na tom, že sa naďalej venuje projektom na mori v tejto krajine.

Zároveň však spoločnosť priamo poukázala na to, čo považuje za hlavný problém: veľké oneskorenia v plánoch na rozšírenie nemeckej rozvodnej siete, ktoré bránia efektívnej preprave elektriny vyrobenej na mori k spotrebiteľom. Podľa koncernu tieto oneskorenia vážne narúšajú istotu plánovania.

Problémom už nie je len to, že turbíny sú príliš drahé. Celý systém – aukcie, pripojenie do siete, podmienky financovania a náklady na výstavbu – sa dostáva do nerovnováhy.

Predstavitelia TotalEnergies hovoria o strategickej revízii, zatiaľ čo nadnárodná energetická firma BP so sídlom v Británii hovorí o kapitálovej disciplíne. Odvetvie veternej energie na mori sa odvoláva na „meniace sa trhové podmienky“. Za týmito firemnými eufemizmami sa však skrýva iná realita: veterná energia na mori, ktorá sa dlho prezentovala ako spoľahlivý pilier budúcich dodávok energie v Európe, naráža na ekonomické limity.

Kritiku nemeckej energetickej transformácie – vrátane postupného ukončenia využívania jadrovej energie a plánovaného odchodu od ropy, plynu a uhlia – jej zástancovia často odmietali ako iracionálnu alebo reakčnú. Teraz však dvaja z najväčších podnikových šampiónov transformačného prechodu na obnoviteľné zdroje, spoločnosti BP a TotalEnergies, potichu ustupujú.

Stávka na more za niekoľko miliárd eur

Rozsah pôvodného plánu je zrejmý z čísel. V roku 2023 vyhrali spoločnosti BP a TotalEnergies nemecké aukcie na ťažbu na mori s kapacitou približne sedem gigawattov (GW). Ich kombinované ponuky dosiahli celkovú sumu 12,6 miliardy eur. Pritom miliardy eur minuli energetické koncerny len na získanie práva investovať ďalšie miliardy do turbín, základov, káblov, lodí, údržby a financovania.

Spoločnosť TotalEnergies prehodnocuje časť svojich plánov na rozšírenie veternej energie na mori. Foto: iStock Editorial/Getty Images Plus

Takéto investície majú zmysel len za stabilných predpokladov o budúcej ziskovosti. Rastúce úrokové sadzby, vyššie náklady na materiál a inflácia pri výstavbe odvtedy zmenili mnohé projekty na potenciálne riziká.

Nemecké združenie pre pobrežnú veternú energiu (BWO) teraz požaduje zavedenie pravidiel, ktoré by spoločnostiam umožnili vrátiť udelené koncesie. To je samo osebe pozoruhodné. Rastúce odvetvia zvyčajne požadujú rýchlejšie vydávanie povolení – nie výstupné doložky.

Podľa združenia BWO by sa to mohlo týkať približne 16 GW pridelenej kapacity. Nemecko má v súčasnosti približne 10 GW veterných elektrární na mori pripojených do siete. Rozsah problému preto presahuje veľkosť existujúceho odvetvia.

Politický tlak sa stupňuje

Politické napätie sa preto zvyšuje.

Spolkový minister životného prostredia Carsten Schneider požaduje, aby spoločnosti dodržiavali svoje záväzky, a hrozí im zmluvnými pokutami. Nemecké ministerstvo hospodárstva trvá na tom, že úľavy nemožno jednoducho dobrovoľne vrátiť.

Ani politické hrozby, ani pokuty však nemôžu zmeniť neekonomickú investíciu na životaschopnú. Ak projekty za súčasných podmienok už nemajú finančný zmysel, pokuty problém len odďaľujú.

Firma TotalEnergies predložila argument, ktorý nedokáže vyvrátiť ani Berlín. V súvislosti s koncesiou N-9.4 v Severnom mori, udelenou v júni 2025, poukázala na výrazné meškania v harmonogramoch pripojenia k distribučnej sieti, ktoré riadia nemeckí prevádzkovatelia prenosových sietí.

Zjednodušene povedané: dnes postavené veterné turbíny nemusia byť schopné dodávať elektrinu do siete celé roky.

Okrem dobre známeho problému intermitencie [kolísavá výroba elektriny zo slnka či vetra, pozn. red.] čelí veterná energia na mori ďalším štrukturálnym nedostatkom: nedostatočnej infraštruktúre, rastúcim nákladom na financovanie a slabnúcemu politickému impulzu.

Vývoj v Spojených štátoch tento problém ilustruje ešte jasnejšie.

Amerika vysiela varovanie

V marci 2026 sa spoločnosť TotalEnergies dohodla s ministerstvom vnútra USA na „vrátení“ dvoch
zmlúv o prenájme veterných elektrární na mori. Firma zároveň oznámila, že už nebude rozvíjať projekty veternej energie na mori v Spojených štátoch.

Odôvodnenie bolo jednoduché: veterná energia na mori je drahá a hrozí, že spotrebiteľom sa zníži dostupnosť elektrickej energie. Kapitál sa namiesto toho presmeruje na projekty v oblasti ropy a zemného plynu.

Pre zástancov energetickej transformácie je to nepríjemná správa. Odhaľuje, kam prúdi kapitál, keď investori začnú prehodnocovať riziko a výnosy podľa ekonomickej reality, a nie podľa politických príbehov.

Spoločnosť BP robí podobný posun, aj keď používa miernejší jazyk. Hovorí o strategickej zmene pozície, vyšších výnosoch, silnejšom peňažnom toku a selektívnych investíciách v prechodnom období.

Preložené z jazyka vedenia spoločnosti, význam zostáva rovnaký: veterná energia na mori v súčasnosti neprináša dostatočné výnosy.

Spoločnosť BP má stále v úmysle realizovať určité projekty v oblasti obnoviteľných zdrojov, ale čoraz viac prostredníctvom partnerstiev, ktoré si vyžadujú menšiu kapitálovú angažovanosť. Neznamená to úplné odmietnutie zelenej energie. Ide o stret zelenej energie s ekonomickou realitou.

Kapitál sa neriadi morálkou

Spoločnosti sa v konečnom dôsledku zaujímajú o výnosy, riziko a náklady príležitostí. Ekologické vízie neplatia účty.

Len čo plynové projekty, terminály LNG alebo tradičná výroba energie začnú ponúkať spoľahlivejšie zisky, morálna prestíž okolo energetickej transformácie rýchlo stratí váhu.

V prípadoch spoločností TotalEnergies a BP ide teda o oveľa viac než len o sporné koncesie na ťažbu na mori. Predstavujú záťažový test pre širšiu zelenú debatu o tom, že prechod na novú energetiku bude časom automaticky lacnejší a jednoduchší.

https://twitter.com/Pfeffer7373/status/2058608051897205156

Veterná energia na mori čoraz viac naznačuje opak.

Samotná technológia je vyspelá, ale projekty sú čoraz väčšie, zložitejšie a kapitálovo náročnejšie. Nerealistické predpoklady o pripojení do siete, rastúce úrokové sadzby, napäté dodávateľské reťazce, komoditná závislosť od Číny a drahé štátne licenčné poplatky nútia aj svetových energetických gigantov siahnuť po kalkulačkách.

Rozširujúci sa energetický problém Nemecka

Pre Nemecko sa to môže javiť ako veľmi znepokojujúce. Veterná energia na mori mala súčasne zaistiť energetickú bezpečnosť, ochranu klímy a elektrifikáciu priemyslu. Zatiaľ však stále kolíše a nedokáže zabezpečiť stabilné základné dodávky.

Medzitým nedostatok severojužných prenosových vedení odhaľuje rozpory v rámci stratégie rozširovania Nemecka. Plány na zvýšenie kapacity veternej energie na mori na 30 gigawattov (GW) do roku 2030 – a neskôr oveľa viac – sa už začínajú otriasať.

Avizovaný ústup spoločností BP a TotalEnergies naznačuje, že to môže byť len začiatok.

Očakáva sa, že Nemecko bude približne do roku 2035 potrebovať 22 až 36 GW dodatočnej disponibilnej kapacity na výrobu elektrickej energie, ale prvé kolo aukcií EÚ pre nové plynové elektrárne bolo obmedzené len na 12 GW.

Výzva, ktorej čelí širšia energetická transformácia krajiny, je ešte väčšia.

Nemecko by v priebehu nasledujúceho desaťročia potrebovalo pridať zhruba 330 až 350 GW novej výrobnej kapacity v solárnych, veterných a riadených elektrárňach. Do roku 2045 by čisté prírastky v porovnaní s koncom roka 2025 museli dosiahnuť približne 460 až 470 GW.

Celkovo by Nemecko muselo v priebehu nasledujúceho desaťročia rozšíriť svoje kapacity na výrobu elektrickej energie približne o 330 až 350 GW, a to v oblasti solárnej a veternej energie, aj pokiaľ ide o dispečersky riadené elektrárne. Do roku 2045 by čistý prírastok v porovnaní s koncom roka 2025 musel dosiahnuť približne 460 až 470 GW.

A tento výpočet ešte plne nezohľadňuje rastúci dopyt po energii, ktorý sa očakáva od umelej inteligencie, robotiky a digitálnej infraštruktúry – ani to, že systémy obnoviteľných zdrojov si vyžadujú paralelnú záložnú kapacitu na zabezpečenie stabilných dodávok elektriny.

Či ústup spoločností BP a TotalEnergies znamená len dočasný neúspech alebo začiatok širších ťažkostí nemeckej energetickej transformácie, nie je možné s istotou povedať.

Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.