Kaliňák tvrdí, že napravil DCA. Čo sa zmenilo v dohode s USA?

DCA dohoda je platná do roku 2032, Slovensko ju nemôže jednostranne vypovedať. Potrebuje súhlas druhej strany, inak by to bolo v rozpore s Viedenským dohovorom o zmluvnom práve.

O tom, že o takýto krok nie je za veľkou mlákou záujem, vypovedá aj fakt, že premiér Robert Fico (Smer) túto otázku neotvoril (aspoň o tom nie je nič známe) na svojej januárovej návšteve v prezidentovej rezidencii Mar-a-Lago na Floride ani na februárovom stretnutí s americkým šéfom diplomacie Marcom Rubiom.

„Prečo by Spojené štáty americké mali súhlasiť s tým, že by zrušili zmluvu, ktorá je pre nich absolútne výhodná?“ naznačil priamo predseda parlamentného zahraničného výboru Marián Kéry (Smer).

Kto rozhoduje na Sliači a v Kuchyni

Súčasné vedenie ministerstva obrany trvá na tom, že s témou DCA dohody pohlo.

Rokovania údajne predĺžil aj nástup novej Trumpovej administratívy. Minister Kaliňák napriek tomu ocenil konštruktívny prístup americkej strany, ktorá podľa neho so spojencami vždy rokuje na báze rovného s rovným. „Aj oni chápali, že nevyvážená zmluva nefunguje,“ vyhlásil v TA3.

Podotkol, že vďaka implementačným doložkám – čo sú vykonávacie zmluvy spresňujúce technické a logistické detaily fungovania – ktoré obe strany podpísali v júli, Slovensko získalo späť operačné riadenie letiska Sliač aj základne Kuchyňa.

„Vyrovnali sme práva oboch strán,“ priblížil vicepremiér.

Opozícia zase trvá na tom, že Kaliňák robí len politické divadlo pre voličov a klamlivo prezentuje bežné spresnenie postupov ako zmenu zmluvy.

Exministri obrany Jaroslav Naď a jeho úradnícky nástupca Martin Sklenár pre Aktuality uviedli, že DCA je rámcová zmluva, ktorú schvaľuje parlament a ratifikuje prezident, čo je zdĺhavý proces. Práve preto sú jej bežnou súčasťou implementačné doložky, ktoré majú pri takejto dohode s USA podpísané aj iné štáty.

„Tieto vykonávacie zmluvy nemôžu meniť obsah hlavnej dohody. To znamená, že v samotnej DCA nezmenil Kaliňák vôbec nič, ani jeden milimeter,“ povedal Naď pre Aktuality.

Dve doložky podpísalo ešte bývalé vedenie

Generálny riaditeľ Sekcie obrannej politiky MO SR Robert Bestro pre Štandard potvrdil, že nová garnitúra otvorila článok 30 obrannej dohody a chcela rokovať o jej priamych zmenách či dopĺňaní, ale nestretlo sa to s pochopením.

„Iba blázon by súhlasil so zmenami vo svoj neprospech,“ poznamenal na margo rigidného postoja Spojených štátov.

Zároveň obvinil úradníckeho ministra Sklenára, že v krátkom období medzi parlamentnými voľbami a nástupom nového vedenia rezortu podpísal dve implementačné dohody a nedostatočne o nich komunikoval s autoritami, ktoré k tomu mali čo povedať – napríklad s ministerstvom financií.

Sklenár pre Štandard oponoval, že neeviduje žiadne problémy s napĺňaním týchto dohôd a o ich prerokovaní s príslušnými subjektmi existujú záznamy.

Prvá doložka upravovala postup pri možnom odpustení daní a poplatkov, druhá určovala pravidlá vstupu zahraničného personálu do vojenských priestorov a jeho výstupu z nich.

„Prvá dohoda bola po prerokovaní s ministerstvom financií podpísaná ešte pred parlamentnými voľbami v septembri 2023. Druhú podpísal 3. októbra 2023 za Slovensko vtedajší náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR generál Daniel Zmeko,“ uviedol Sklenár.

Pristávanie lietadiel

Téma pristávania cudzích strojov bola výrazne medializovaná na jar tohto roka. Opozícia vtedy v súvislosti s americko-izraelskou vojnou proti Iránu uviedla, že cez naše územie prelietajú americké bombardéry.

Vedenie ministerstva obrany sa zasa bránilo, že ide len o transportné lietadlá s tovarom a palivom a nemôže tomu zabrániť, pretože bývalá garnitúra podpísala pre Slovensko nevýhodnú DCA dohodu.

Aj vtedy však štátny tajomník ministerstva obrany Igor Melicher v rozhovore pre Štandard podotkol, že pristávanie zahraničných lietadiel má prísnejšie podmienky a stále podlieha nášmu schváleniu.

Prečo sa teda v súčasnosti Smer chváli tým, že zo Slovenska opäť urobil hlavného správcu Sliača a Kuchyne?

Bez súhlasu nemôžu na letiskách ani stavať

Bestro pre Štandard vysvetlil, že jedným z hlavných cieľov bolo presne stanoviť, čo znamená pojem „operačné riadenie“. Priamo v DCA nebol bližšie definovaný a podľa rezortu sa dal vykladať rôzne.

V tretej júlovej implementačnej dohode sa preto Slovensko a USA zhodli, že operačné riadenie automaticky neznamená kontrolu nad celým letiskom.

„Spojené štáty môžu operačne riadiť len tie budovy, ktoré im Slovenská republika poskytne do dočasného užívania. Z dlhodobého hľadiska sme si udržali kontrolu nad letiskami a operačné riadenie nemôže byť v budúcnosti interpretované ako nárok USA kontrolovať vstupnú bránu, riadiacu vežu či mať zásadný vplyv na infraštruktúrne plány letiska. V tejto oblasti je rozhodovanie, riadenie a kontrola plne v rukách Slovenskej republiky,“ zdôraznil Bestro.

Američania potrebujú náš súhlas aj na výstavbu. Slovensko môže ich projekt na Sliači a v Kuchyni odmietnuť alebo im namiesto novej budovy ponúknuť existujúcu.

„Oproti pôvodnému zneniu teda potrebujú USA súhlas navyše a Slovenská republika dostala do rúk väčší priestor na suverénne rozhodovanie,“ tvrdí Bestro.

Smer sa chváli aj tým, že vo vyrokovaných doložkách presadil, aby sa slovenskí dodávatelia mohli zúčastniť na amerických armádnych zákazkách na Slovensku aj v zahraničí. Zatiaľ to však žiadna firma nevyužila.

„Implementačné dohody sa v našom prípade stali nielen vykonávacími aktami, ako je to v prípade iných štátov, ale aj určitými interpretačnými doložkami DCA,“ zdôraznil generálny riaditeľ sekcie obrannej politiky.

Pre Štandard dodal, že v nasledujúcom období sa budú usilovať vyrokovať a podpísať dohodu týkajúcu sa jurisdikcie, ktorú popri infraštruktúre považujú za prioritnú.

„Rokovania sa už začali a očakávam, že budú rovnako detailné ako v prípade predchádzajúcej implementačnej dohody,“ uzavrel Bestro.