Od bohov k právam pacienta
Pôvodná Hippokratova prísaha je antický text. Lekár sa v nej zaväzoval ctiť si svojho učiteľa ako vlastného rodiča a bezplatne odovzdávať lekárske znalosti jeho synom a vybraným žiakom. V slovenčine znie zhruba takto:
Prisahám pri Apolónovi lekárovi, pri Asklepiovi, Hygiei a Panakeii, pri všetkých bohoch a bohyniach, ktorých si beriem za svedkov, že podľa svojich schopností a svojho úsudku budem zachovávať túto prísahu a tento záväzok.
Toho, kto ma naučil tomuto umeniu, si budem vážiť ako vlastných rodičov, budem sa s ním deliť o svoje živobytie, a ak bude v núdzi, pomôžem mu. Jeho potomkov budem pokladať za svojich bratov, a ak sa budú chcieť naučiť lekárskemu umeniu, budem ich učiť bez odmeny a bez zmluvy.
Svojim synom, synom svojho učiteľa a žiakom, ktorí sa zaviazali a zložili prísahu podľa lekárskeho zákona, odovzdám pravidlá, poučenia a všetky ostatné vedomosti. Nikomu inému ich však neodovzdám.
Spôsob života a liečbu budem podľa svojich schopností a svojho úsudku určovať na prospech chorých a budem ich chrániť pred všetkým škodlivým a nespravodlivým.
Nikomu nepodám smrtiaci prostriedok, ani keby ma oň požiadal, ani nikomu takýto postup neporadím.
Rovnako nedám žene prostriedok určený na vyvolanie potratu.
Svoj život i svoje umenie budem zachovávať čisté a nepoškvrnené.
Nebudem operovať ani ľudí trpiacich močovými kameňmi, ale prenechám to tým, ktorí sa tomuto zákroku venujú.
Do ktoréhokoľvek domu vstúpim, vojdem tam pre dobro chorého. Budem sa vyhýbať každému úmyselnému bezpráviu a škodlivému konaniu, najmä sexuálnemu zneužitiu žien alebo mužov, slobodných alebo otrokov.
Čokoľvek pri liečení alebo aj mimo neho v živote ľudí uvidím alebo začujem a čo sa nemá šíriť ďalej, zachovám v tajnosti a budem pokladať za hanebné o tom hovoriť.
Ak túto prísahu budem dodržiavať a neporuším ju, nech sa môžem tešiť zo života a zo svojho umenia a nech si získam úctu všetkých ľudí na všetky časy.
Ak ju však poruším a krivo odprisahám, nech ma postihne opak.
Vtedajší nový lekár teda sľuboval, že svoje umenie zasvätí prospechu chorých, nebude im vedome ubližovať ani podávať smrtiaci liek, nepodá prostriedok na vyvolanie potratu a pri niektorých zákrokoch sa obráti na skúsenejších odborníkov.
Prísaha zároveň obsahovala záväzok zachovávať lekárske tajomstvo a zdržať sa sexuálnych vzťahov s pacientmi či ľuďmi v ich domácnosti. Antický lekár vzýval aj bohov, aby ho za dodržiavanie prísahy odmenili šťastným životom a úctou ľudí a za jej porušenie, naopak, potrestali.
V modernom lekárskom vzdelávaní sa dnes používa novšie etické znenie lekárskeho sľubu, ktoré zachováva základnú myšlienku Hippokratovej tradície, ale prispôsobuje ju súčasnej medicíne.
Ako pre Štandard uviedla Lekárska fakulta (LF) Univerzity Komenského v Bratislave, jej absolventi dnes pri promócii skladajú „Sľub doktorov medicíny“ v latinčine. A ten znie po slovensky zhruba takto:
Celý svoj život zasvätím starostlivosti o chorých a ochrane ich zdravia.
Povinnosti svojho povolania budem vždy vykonávať svedomito, čestne a poctivo podľa najnovších dôveryhodných poznatkov lekárskej vedy, podložených výskumom a overených praxou.
Budem sa usilovať zmierňovať ľudské choroby a chrániť ľudský život až do jeho prirodzeného konca; nikdy nezneužijem svoje lekárske vedomosti ani svoje postavenie proti zásadám mravnosti alebo proti pravde.
K chorým budem pristupovať úprimne a čestne, budem im pravdivo hovoriť o ich chorobách a liečbe a nikdy neporuším ich dôstojnosť.
Budem zachovávať lekárske tajomstvo od prvého stretnutia s pacientom aj po jeho smrti.
Pri vykonávaní lekárskeho povolania nebudem robiť rozdiely podľa národnosti, pohlavia, náboženstva, politických názorov ani sociálneho postavenia pacienta.
Nikdy nebudem znevažovať biologickú, intelektuálnu a sociálnu podstatu ani ľudskú dôstojnosť nijakého pacienta.
Budem si vážiť svojich spolupracovníkov a ich prácu a v prípade potreby vyhľadám pomoc skúsených lekárov a odborníkov.
Zachovám si trvalú úctu a vďačnú spomienku na Univerzitu Komenského v Bratislave a jej lekársku fakultu, na ktorej som sa naučil lekárskemu umeniu.
Tento sľub prijímam bez donútenia, slobodne, z vlastnej vôle a v dobrej viere.
Hovorkyňa univerzity Lenka Stejskalová vysvetlila, že novodobé lekárske sľuby vychádzajú z Hippokratovej prísahy a za modernú verziu prísahy sa pokladá už spomínaná Ženevská deklarácia Svetovej asociácie lekárov.
„Tak ako je pôvodná prísaha považovaná za ideový základ pre lekársku etiku, moderné lekárske sľuby predstavujú jej súčasnú interpretáciu,“ doplnila s tým, že rozdiel je v dôraze, ktorý sa kladie na jednotlivé princípy profesijného správania lekára.
„Kým v historickej prísahe bol zdôrazňovaný hlavne princíp dobročinnosti a neškodenia, v súčasnosti sa akcent prenáša na princíp rešpektovania autonómie pacienta, ktorý sa v antickej verzii nespomínal. Základné zásady lekárskeho profesionalizmu majú podčiarkovať oba aspekty. Na jednej strane je to sledovanie dobra pacienta a vyhnutie sa ujme a na druhej rešpekt k pacientovým preferenciám,“ pomenovala Stejskalová súčasnú ideu sľubu.
V novodobej histórii sa podľa jej slov osobitne prízvukujú dôležitosť rešpektovania práv pacientov, zákaz diskriminácie a zásada rovnosti v poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
Lekár musí byť odborníkom, ale aj morálnym človekom
Na bratislavskej LF Univerzity Komenského sa budúci lekári učia o medicínskej etike v povinnom predmete. Nejde len o teóriu. Medici sa dozvedajú, ako rešpektovať dôstojnosť pacienta, chrániť jeho súkromie a citlivé údaje či ako s ním komunikovať empaticky a zároveň pravdivo.
Rozoberajú aj konkrétne situácie z praxe, pri ktorých sa môžu dostať do konfliktu rôzne etické princípy. „Cieľom je pripraviť absolventa, ktorý ako dobrý lekár ovláda medicínske poznatky a zároveň rešpektuje pacienta ako človeka,“ zdôraznila Stejskalová.
Sľub doktorov medicíny má podľa univerzity aj v súčasnosti etický, profesionálny a symbolický význam. Jeho jednotlivé záväzky, ako napríklad svedomité a čestné vykonávanie povolania, zmierňovanie utrpenia či ochrana ľudského života, predstavujú princípy, ktorými sa má riadiť lekár v klinickej praxi.
„Absolvent sa zložením prísahy nestáva iba odborníkom na liečenie chorôb, ale aj členom profesie s osobitnými morálnymi povinnosťami,“ dodala hovorkyňa.
Pomáhať pacientom, ale nezabudnúť na seba
Ženevská deklarácia dnes myslí aj na samotného lekára. V jednom zo svojich bodov hovorí: „Dám pozor na vlastné zdravie, blaho a schopnosti, aby som poskytoval starostlivosť na najvyššej úrovni.“
Zaväzuje lekára starať sa o svoje zdravie, pohodu a schopnosti, aby mohol pacientom poskytovať čo najlepšiu starostlivosť. Nejde pritom o uprednostňovanie vlastných potrieb pred pacientmi, ale o súčasť zodpovednosti voči nim.
„Ak je lekár dlhodobo vyčerpaný alebo vyhorený, len ťažko môže fungovať naplno a poskytovať starostlivosť, akú pacient potrebuje,“ vysvetľuje hovorkyňa s tým, že aj preto sa dnes čoraz viac hovorí o potrebe dostatočného oddychu, podpory a lepších podmienok pre zdravotníkov.
Pôvodná Hippokratova prísaha obsahovala aj dnes často diskutované ustanovenie o (ne)podaní smrtiaceho lieku a prostriedku na vyhnanie plodu. Tieto konkrétne ustanovenia Hippokratovej prísahy súčasný Sľub doktorov medicíny Univerzity Komenského neobsahuje.
„Zdôrazňuje však záväzok lekára chrániť ľudský život až do jeho konca, zmierňovať ľudské utrpenie a vykonávať svoje povolania v súlade so zásadami etiky a morálky. Ide o základnú hodnotovú orientáciu lekára, ktorý sa zaväzuje svoje vedomosti a zručnosti použiť na záchranu života a zachovanie zdravia,“ priblížila Stejskalová.
V praxi sa riadia etickým kódexom a legislatívou
Profesorka Andrea Čalkovská, dekanka Jesseniovej lekárskej fakulty v Martine Univerzity Komenského pre Štandard uviedla, že na ich fakulte skladajú absolventi medicíny „Promočný sľub“. Ten takisto vychádza z Hippokratovej prísahy aj zo Ženevskej deklarácie a je v podstate identický s tým bratislavským
Jeho znenie sa podľa jej slov za posledných niekoľko desaťročí na fakulte nemenilo a aj tu sa o jeho význame a obsahu učia budúci lekári na samostatnom predmete s názvom lekárska etika.
Ako dodala dekanka, sľub je povinnou súčasťou slávnostnej promócie, chápe sa však skôr ako symbolická súčasť promočného aktu. V praxi sa potom lekár riadi etickým kódexom a príslušnou legislatívou.
