Okrem Le Penovej sa na debate zúčastnili bývalí Macronovi premiéri z pravého stredu Gabriel Attal a Édouard Philippe, šéf stredopravicových Republikánov a nakrátko Macronov minister vnútra Bruno Retailleau, ľavicový tribún a vodca Nepoddajného Francúzska Jean-Luc Mélenchon, stredoľavý europoslanec Raphaël Glucksmann a radikálne ľavicová šéfka zelených Marine Tondelierová.

Nič neočakávané v debate nepadlo. Ľavica chce zvyšovať mzdy, zdaniť boháčov a znižovať vek odchodu do dôchodku. Pravica chce krátiť podporu v nezamestnanosti či ďalšie dávky, znižovať náklady práce a bojovať s byrokraciou. Le Penová má v ekonomických otázkach skôr stredovú pozíciu, je za zníženie veku odchodu do dôchodku a navrhuje viac než sto miliárd rozpočtových úspor, ktoré chce na jeseň spresniť.

V tejto fáze je však podstatnejšia politická dynamika. Jasným favoritom prvého kola je Le Penová. Napriek tomu, že bola odsúdená za zneužitie prostriedkov Európskeho parlamentu a hrozí jej, že časť kampane strávi s náramkom pod dohľadom probačného sudcu, ako jedinej jej prieskumy dávajú istotu postupu do druhého kola. K jej 35-percentnej podpore sa nikto ďalší ani len nepribližuje. Veľkou otázkou nasledujúcich mesiacov zostáva, kto sa s Le Penovou stretne v druhom kole.

Le Penová a kto druhý?

Z politologického hľadiska sú dve možnosti: buď s Le Penovou postúpi do finále centrista, alebo ľavičiar. Centrista dnes znamená buď Philippe, alebo Attal, ľavičiar buď Mélenchon, alebo Glucksmann.

Okrem tejto štvorice sa zatiaľ ďalší vážny kandidát nerysuje. Na debate na Roland Garros sa síce zúčastnili aj Retailleau a Tondelierová, ale nedosahujú na desať percent a nič nenaznačuje, že by sa to malo zmeniť. Do zápasu môžu zasiahnuť len tak, že niekomu zo svojho tábora vezmú v prvom kole hlasy alebo, naopak, keď sa vzdajú kandidatúry, tak ho posilnia.

Najviac nádejí dávajú dnes prieskumy bývalému premiérovi a súčasnému starostovi Le Havre Philippovi, ten však aj tak dosahuje len polovicu podpory, ktorú má Le Penová. Navyše v tesnom závese za ním s rozdielom niekoľko málo percent je ľavicový radikál Mélenchon. A Mélenchonovi šliapu na päty čo do výšky voličskej podpory nerozlíšiteľní bývalý premiér Attal a europoslanec Glucksmann.

Nech už by však do druhého kola zo spomínanej štvorice postúpil ktokoľvek, podľa augustového prieskumu by vo finále s Le Penovou prehral. Najsilnejšiu pozíciu by mal opäť Philippe, ale jeho 47,5-percentná podpora by nestačila na 52,5-percentný zisk pre Le Penovú. Attal s Glucksmannom sú na tom rovnako, každý z nich by v druhom kole získal proti favoritke 43 percent hlasov. A najhoršie by dopadol Mélenchon, ktorý Francúzov desí ako znárodňovaním, tak aj podporou migrácie a protibielym rasizmom. V druhom kole v súboji s Le Penovou by ho vo finále podporilo len 31 percent voličov.

Samozrejme, skutočná kampaň sa ešte len rozbieha. Pred desiatimi rokmi v tomto čase ešte Emmanuel Macron ani neohlásil svoju kandidatúru a hlavným vyzývateľom prezidenta Françoisa Hollanda mal byť Alain Juppé. Ten však nakoniec prehral v republikánskych primárkach s Françoisom Fillonom, ktorý ešte v januári vyzeral ako jasný favorit. Potom ho dohnali škandály, starostlivo pripravené a medializované, a zvyšok je história.

Aj niektorých tohtoročných kandidátov čakajú primárky, ale zo spomínanej štvorice iba Glucksmanna. Svoju kandidatúru bude obhajovať medzi socialistami: proti ich šéfovi, neviditeľnému Olivierovi Faureovi,  a zašlým veličinám ako Segolene Royalová. Ich výsledok na základnom rozdelení síl v prezidentských voľbách nič nezmení.

Podstatnejšie je, že na rozdiel od situácie pred desiatimi rokmi sa dnes nerysuje žiadny čierny kôň, nová tvár, ktorá by mala zamiešať výsledky. Všetci menovaní sú v politike už roky, ľudia ich poznajú a vedia, čo od nich čakať. Okrem charizmatického Mélenchona ide o bezfarebné, zameniteľné figúry. Čísla augustového prieskumu to odrážajú. Le Penová má reálnu šancu vyhrať.